Jeho príbeh siaha do 6. storočia, do Alexandrie. Jeho srdce a najmä pracovité ruky vybudovali svojho času veľké dielo. Okrem charity sa venoval vzdelávaniu mladých kňazov, staval kostoly a zachraňoval biednych, podporoval sirotince. Skrátka svätý muž, dôveryhodný aj bez mýtov a legiend. Okrem katolíkov ho má v úcte celý pravoslávny svet.
Človek sa pýta, ako sa k nám jeho sväté kosti dostali. Bol to dar tureckého sultána Mohameda II. uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi. Ak zájdete do bratislavského Dómu, relikvie tohto štedrého sympaťáka určite neobíďte.
Čo hovorí patrón novinárov
Nás ako novinárov, ale aj vás ako čitateľov novín, by mohol zaujímať sv. František Saleský. Tento svätec je patrónom novinárov, ale aj spisovateľov. Sviatok mal teraz, 24. januára 2023.
Spomeňme tiež, že 28. decembra minulého roka, uplynulo 400 rokov od jeho úmrtia. Veľký ohlas to nevyvolalo, výročie zostalo v tieni Vianoc. Vzdajme mu hold aspoň niekoľkými vetami.
Sv. František Saleský pochádzal zo šľachtickej rodiny, ktorá mala sídlo južne od Ženevy, v Savojsku. Mladík mal dobré vzdelanie, študoval v Paríži i v Taliansku, mal perfektné vyhliadky na pohodlný život bohatého šľachtica.
Odmietol život v prepychu aj výhodný sobáš, všetkého sa vzdal a napriek tomu, že okolie jeho voľbou nadšené nebolo, stal sa kňazom a neskôr bol vymenovaný za ženevského biskupa.
Ako katolík to nemal jednoduché. Európa sa reformáciou duchovne zresetovala. Vo Švajčiarsku mali navrch kalvíni, tí sa s “pápežencami” nemaznali. Výnimkou nebol ani Saleský, ktorého sa niekoľkokrát pokúsili zabiť.
František sa staral o chudobných, vynikal aj ako kazateľ, no videl, že je to málo. V ohlasovaní katolíckeho učenia bol však nezlomný, s ľuďmi pracoval na individuálnej úrovni. František bol známy tým, že vylepoval veľké množstvo “propagačných” materiálov katolicizmu. Je to sympatické a naivné zároveň, vynieslo mu to však patronát nad novinárskou obcou.
Saleský nebol ten typ, že: “Hurá! Všetci poletíme do neba, katolíci ružolíci sú najlepší!” Ľudí prinavracal ku katolíckej viere trpezlivosťou, múdrosťou, láskou a službou.
Aby ste si moje nadšenie nevykladali zle, že by som sa tešil z parciálneho víťazstva katolicizmu v krajine kalvínov… To nie. Dôležitá je iná vec. Kým v iných častiach Európy možno hovoriť aj o násilnej rekatolizácii, kedy sa protestantom skutočne ubližovalo a kradol sa ich majetok, Saleský nepestoval kult agresie. Ohlasoval vzkrieseného Ježiša, vysvetľoval podstatu katolíckeho učenia, interpretoval dogmatické učenie Ríma a približoval ľuďom silu katolíckych sviatostí.
Plynie z toho poučenie, že múdrosťou a trpezlivosťou sa dá dosiahnuť viac ako nátlakom či zbraňami. Každá zmena nemusí mať trpkú príchuť porazeného a triumfujúceho víťaza.
Praktický návod na svätosť
Inšpiratívna je jeho kniha Filotea, ktorá je manuálom nábožného života. Patrí ku klenotom svetovej kresťanskej literatúry. Na rozdiel napríklad od Vyznaní sv. Augustína či Nasledovania Krista od Tomáša Kempenského, nie je trvalým a čítaným bestsellerom. Aj keď vychádza v nových a nových vydaniach, má skôr povesť duchovnej “exkluzivitky”, no verte, že je to čítanie pre každého na každý deň.
V slovenčine vyšla Filotea prvýkrát už v roku 1922. Minulý rok sme si pripomenuli, či skôr sme si mali pripomenúť sto rokov od jej vydania. V roku 1946 vyšli paralelne dve slovenské vydania. Čo sa vtedy zdalo ako nadpráca, ukázalo sa po niekoľkých rokoch ako prozreteľnosť. Veď dlhých štyridsať rokov bolo na Slovensku vydávanie a šírenie náboženskej literatúry skoro úplne obmedzené.
Filoteu sa v slovenskom preklade podarilo vydať v roku 1969 v Ríme a rozličnými cestami sa podarilo prepašovať veľkú časť nákladu do komunistického Československa. Ďalšie dve vydania z rokov 1984 a 1985 boli tiež zrealizované v Ríme. Po Nežnej revolúcii vyšla prvýkrát Filotea vo vydavateľstve Lúč. Písal sa rok 1996.
Mne do ruky skočilo majestátne vydanie z roku 2021. Priznám sa, že ako milovník starých kníh, by som si rád prelistoval aj staršie vydania, no len málokedy sa kus, dva objavia v antikvariátoch. Moderné vydanie je pekné, tvrdá väzba, zlaté písmo… Je taká pekná, poviem vám, že by som ju rovno najradšej založil do police, aby sa nezničila.
Filotea bola svojho času prelomová. Ukazovala, že dokonalý kresťanský život sa dá žiť aj mimo kláštorných múrov. Človek môže zotrvať vo svojom svetskom povolaní a pritom siahať na vavríny duchovného víťazstva.
Filotea je súborom listov, ktoré svätec adresoval ako duchovný otec svojej príbuznej šľachtičnej Luosie de Charmoyis. Nie sú to teoreticko-teologické napomínania. Je to “bedeker” nabádajúci k pokoju srdca a svätému životu.
Saleský píše ako milovať Boha, ale aj ako mať rád seba, ako sebou neopovrhovať. Píše o rozličných pokušeniach, ktoré sú nebezpečné, ale nie neporaziteľné. Uvažuje o hĺbke jednoduchých vecí, o smútku a o tom, ako s ním pracovať. Analyzuje radosť, krásu, radí, ako si môžeme zlepšiť charakter a zušľachťovať povahu, dáva rady v otázkach spovede. Nájdeme tu stať o výsmešných rečiach, o pohŕdaní či necitlivom posudzovaní iných. V knihe sú lekcie pre manželov, pre ľudí osamelých i pre ovdovelých.
Keď čítate Filoteu, máte pocit, že je svätý František Saleský váš blízky priateľ. Farár z vašej farnosti, ktorý vás pozná, ktorý vás má rád a ktorý vás neodsudzuje, ani keď ste vagabund. Pritom nás delia celé stáročia!
Svätého Františka Saleského je v knihe veľmi málo. To, čo v texte svieti je Ježiš, apoštoli a skúsenosť svätcov dávnych čias.
Saleský inšpiroval dona Bosca, keď zakladal saleziánsku rehoľu. V roku 1854 dal don Bosco prvej skupine svojich rehoľníkov názov Nábožná spoločnosť svätého Františka Saleského. Pozrite, čo z toho vyrástlo. Rehoľa, ktorá zachránila milióny stratených životov a pôsobí na celej planéte!
V litániách ku svätému Františkovi Saleskému sa modlíme: Otče, prejavil si svoju lásku k ľuďom, keď si im vo svätom Františkovi daroval jedinečný vzor vľúdnosti a pokory. Daj, nech sa podľa jeho príkladu staneme soľou zeme...
Z rešpektu ku svojmu patrónovi by sme aj my, novinári, mali byť vzorom vľúdnosti, pokory, múdrosti a pravdivosti. Inak naša práca nebude mať zmysel.