Farmaceut: Lieky proti covidu musí predpísať lekár. Inak môžu skôr ublížiť ako pomôcť

Liečbu ivermektínom musí naordinovať lekár. Ten posúdi stav pacienta a vyhodnotí, či má jeho použitie zmysel. Ja nie som v postavení, že by som mohol tento liek odporúčať.

Čo sa týka liekov, dlho bol používaný remdezivír, ktorý je oproti ivermektínu násobne drahší a ukázalo sa, že nemá takú veľkú efektivitu. Prečo bol tak dlho používaný?

Ide o dve roviny. Jedna je cena lieku, ktorú by som od toho oddelil. Cena lieku nemá v zásade vplyv na jeho účinok. Remdezivír bol od začiatku pandémie horúci kandidát. Dokáže v koronavíruse blokovať špecifický enzým, ktorý je potrebný, aby sa mohol koronavírus replikovať. Dáta z úvodných štúdií ukázali, že remdezivír pomáha a začal sa preto používať. Neprestal sa však ďalej skúmať.

WHO [Svetová zdravotnícka organizácia] spustila veľkú štúdiu s názvom Solidarity, kde testovala aj liek remdezivír. Výsledky naznačujú, že liek neposkytuje taký benefit, ako sa pôvodne predpokladalo. Preto sa o jeho užívaní aktuálne diskutuje. Poznanie sa totiž vyvíja v čase.

Máte tipy na nejaké iné lieky, ktoré by podľa vás malo Ministerstvo zdravotníctva schváliť?

Podľa mojich informácií sa aj na Slovensku používa napríklad rekonvalescenčná plazma a ministerstvo zdravotníctva prednedávnom udelilo povolenie na používanie ivermektínu. Vyzerá to tak, že ministerstvo si robí svoju prácu.

Rekonvalescenčná plazma sa odoberá ľuďom, ktorí prekonali koronavírus?

Áno, ak niekto prekonal ochorenie COVID-19, môže mať v plazme protilátky. V niektorých prípadoch sa tieto protilátky môžu použiť na liečbu pacientov s COVID-19.

Veľa sa hovorí o tom, že súčasné mutácie SARS-CoV-2 pôsobia aj na túto plazmu a už nebude možné používať ju pri liečbe pacientov.

Záleží, či sú k tomu aj dáta. Hovorí sa toho veľa. Nové mutácie môžu ovplyvniť aj odozvu imunitného systému. Pravdepodobne tu však nehovoríme o úplnej neefektivite, ale skôr o tom, či bude účinnosť protilátok porovnateľná alebo čiastočne menšia.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí sa liečia doma a nepotrebujú hospitalizáciu?

Určite by som neodporúčal, aby si ľudia zo zahraničia objednávali ivermektín a kolchicín pre vlastnú zásobu. ŠÚKL [Štátny ústav pre kontrolu liečiv] už avizoval, že eviduje veľké množstvo objednávok ivermektínu od ľudí na vlastnú spotrebu. Tieto dodávky sú zastavené na colnici a ŠÚKL musí vydať stanovisko. Keďže ivermektín na Slovensku nie je registrovaný a je viazaný na predpis, objednávky s ivermektínom sa k vám nedostanú. Je to navyše nebezpečné. Liečbu ivermektínom musí nariadiť lekár, ktorý stanoví bezpečné dávkovanie. Bez dôkladných znalostí si môže človek skôr ublížiť ako pomôcť.

Ak sa bavíme o tom, ako si pomôcť, tak určite myslieť na prevenciu. Pestrá strava s dostatkom všetkých živín, minerálov, vitamínov. V prípade ľahkého priebehu COVID-19 v domácnosti je liečba symptomatická. Vysokú teplotu napríklad zrážame paracetamolom prípadne ibuprofenom. 

Ako fungujú lieky na báze protilátok?

Prvé protilátky, o ktorých sme sa rozprávali, pochádzali z plazmy človeka, ktorý ochorenie prekonal. Ale vedci vedia vytvoriť aj protilátky v laboratóriu. Ide o monoklonálne protilátky, ktoré majú za cieľ simulovať alebo napodobňovať to, ako funguje náš imunitný systém. Tieto protilátky sa dokážu naviazať na povrch koronavírusu a zabrániť mu napadnúť naše bunky.

Na takomto princípe funguje liek bamlanivimab od spoločnosti Eli Lilly, ktorý schválilo Česko a vkladá doň veľké nádeje. Ako hodnotíte, že prešli k takejto liečbe?

Liečba monoklonálnymi protilátkami sa využíva už mnoho rokov a určite sa treba pozerať aj týmto smerom.

Používame ich aj na Slovensku?

Európska lieková agentúra priebežne vyhodnocuje informácie zo štúdií monoklonálnych protilátok. Aktuálne vyhodnocuje lieky casirivimab, imdevimab, bamlanivimab a etesevimab.

Čiže môžu slúžiť ako prevencia, ale môžu sa použiť aj počas toho, ako má človek koronavírus s tým, že potlačia ťažký priebeh ochorenia?

Tieto lieky sa testovali na pacientoch, ktorých stav si nevyžadoval suplementáciu kyslíkom, a u ľudí, ktorí mali vysoké riziko zhoršenia COVID-19. Ak sa teda potvrdí ich účinok, mohli by zredukovať množstvo ťažkých prípadov a dokonca znížiť aj počet hospitalizácií.

V USA majú tieto lieky status Emergency Use Authorization [EUA, povolenie na núdzové použitie, pozn. red.], teda majú dočasné povolenie na používanie počas pandemického stavu a musia o nich firmy priniesť ďalšie dáta.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí sa pre zdravotný stav nemôžu očkovať?

Aby sme sa zaočkovali my. Princípom kolektívnej imunity chránime ľudí, ktorí sa nemôžu dať zaočkovať. Vidíme, ako sa vírus šíri v nezaočkovanej populácii. V tejto situácii určite ostať nechceme.

Vidíme, že aj očkovanie má niekedy vedľajšie účinky. Inštitút Roberta Kocha (RKI) a zdravotnícke úrady Francúzska, Rakúska, Nórska, Švédska a Dánska neodporúčajú vakcínu od AstraZeneca dávať ľuďom nad 65 rokov. Ako to majú ľudia vnímať? Sú vakcíny bezpečné?

RKI vo vyjadrení spomínal, že vakcína nebola testovaná na dostatočnom množstve ľudí nad 65 rokov, a preto si myslia, že dáta nie sú dostatočné na to, aby sme tú skupinu očkovali. To však neznamená, že je vakcína nebezpečná. Aktuálne neočkujeme deti nie preto, že by pre nich bola vakcína nebezpečná, ale preto, že sa na nich testovanie nerobilo.

Čím sú spôsobené vedľajšie účinky vakcín vo všeobecnosti?

Vo všeobecnosti sa vakcíny snažia napodobniť stav, ktorý v tele nastáva, keď sa človek nakazí koronavírusom. Avšak telo nevie, že nie je nakazené, čiže sa správa, akoby bolo, a začína si vytvárať imunitu. V tomto procese sa vytvárajú látky, ktoré môžu spôsobiť bolesti hlavy, únavu či začervenanie v mieste vpichu. Výhodou je, že očkovanie nedokáže vyvolať COVID-19.

Mala by byť podľa vás vakcinácia povinná?

Nie, podľa môjho skromného názoru by malo byť očkovanie dobrovoľné, ale malo by byť sprevádzané masívnou očkovacou kampaňou, aby človek vedel, prečo je dobré byť zaočkovaný a aby to chcel sám. Nech ho presvedčia dôkazy.

O určitú kampaň sa pokúšate aj vy. Od mája 2020 ste adminom stránky Očami farmácie, ktorá vyvracia hoaxy z prostredia farmaceutického priemyslu. Čo vás k tomu viedlo?

Cítil som, že ľudia v mojom okolí majú záujem o informácie zo sveta farmácie, o liekoch, vakcínach, klinickom skúšaní. Šírili sa nezmysly, hoaxy, ktoré môžu byť vyslovene nebezpečné. Zoberme si príklad prezidenta Donalda Trumpa, ktorý povedal, že hydroxychlorochín môže liečiť COVID-19. Ľudia si ho nakúpili, užili a niektorí aj zomreli.

V podcaste Doktor má Filipa som počul prípad, keď človek s ochorením COVID-19 zomieral v nemocnici a tvrdil lekárom, že covid nemá. Koľkých ľudí nakazil, kým sa dostal do nemocnice? Ak človek verí nezmyslom, môže významne zhoršiť aktuálnu situáciu, nakaziť ľudí a v konečnom výsledku spôsobiť úmrtia. Vidíme, koľko ľudí zomiera na Slovensku a niektoré z týchto obetí môžeme určite pripísať dezinformáciám. Mojím cieľom je informovať o nich a poskytnúť ľuďom pravdivé informácie, aby sa vedeli lepšie orientovať v pandémii.

Kde je rozdiel medzi zdravou skepsou a hoaxom?

Pri zdravej skepse človek v zdravej miere pochybuje o informáciách, ktoré prijíma. Dnes sa na nás valia informácie z každej strany a nie všetky sú pravdivé. Zdravá skepsa nám pomáha tieto informácie filtrovať. Konšpirátori často spochybňujú všetko iné, len nie sám hoax. Zdravá skepsa teda znamená, že si človek uvedomuje, že sa môže mýliť, a prispôsobuje tomu svoje správanie.

Chodia takíto ľudia aj na vašu stránku? Takí, ktorým vysvetlíte situáciu a aj tak budú tvrdiť, že to tak nie je?

Je ich menej ako tých, ktorí majú podobný názor ako ja. Častejšie ich stretnem na mojej facebookovej stránke než na Instagrame. Na Facebooku sú ľudia viac polarizovaní a dostávam tam oveľa viac negatívnych komentárov.

Môže to mať súvis s vekovými kategóriami? Možno chodia na Instagram vo väčšej miere mladí ľudia, ktorí sú otvorenejší kritickému mysleniu.

Na Instagrame mám drvivú väčšinu sledovateľov vo veku od 18 do 34 rokov.

Ide o ľudí, ktorí sa dajú ľahšie presvedčiť?

Nerozhodnutí ľudia sú podľa mňa skôr mladšie ročníky, ktoré si ešte formujú názor. Keď im človek ukáže fakty a povie to nenásilnou formou, vedia si uvedomiť, že to dáva zmysel a celú problematiku pochopia.

Máte aj prípady, keď vám ľudia poďakovali za to, že ste ich presvedčili a zmenili ich názor?

Ľudia mi skôr ďakujú, že som vysvetlil problematiku tak, že ju dokázali pochopiť. Keď následne prišli do kontaktu s hoaxom, vedeli argumentovať proti niektorým tvrdeniam.

Koľko času vám zaberie príprava a vysvetlenie nejakej problematiky?

To záleží od konkrétnej témy. Niektoré zvládnem relatívne rýchlo, iné sú naozaj obsiahle a vyžadujú si oveľa viac času. Pochopiť tému je jedna vec a druhá je vysvetliť ju tak, aby bola pochopiteľná širokou verejnosťou.

Aké sú najčastejšie hoaxy o vektorovej vakcíne?

Vektorové vakcíny vyrábajú firmy AstraZeneca, Johnson and Johnson a na rovnakom princípe funguje aj ruský Sputnik V. Johnson ešte nie je na trhu, takže hoaxov je málo. Hoaxy okolo vakcíny od AstraZeneca súvisia s tým, že je rekombinantná...

...to znamená?

Že obsahuje vírus, ktorý bol geneticky modifikovaný. Vo všeobecnosti si so sebou nálepka GMO [geneticky modifikovaný organizmus, pozn. red.] nesie mnohé predsudky. Taktiež, že sa v nej nachádzajú bunky potratených plodov zo 70. rokov minulého storočia.

Ale tie predsa boli použité a to vo všetkých troch fázach prípravy vakcíny.

Bunkové línie odvodené z abortu sa používajú pri vektorových vakcínach aj pri inom type medicínskeho výskumu, ale nič z nich sa nenachádza vo vakcíne. Táto informácie bola teda nepravdivá.

Nenachádza, ale boli použité pri laboratórnych testoch, nie?

Nepovedal by som, že pri testoch. Pri vektorových vakcínach potrebujeme vyrobiť veľké množstvo vírusu, pretože ich potrebujeme do každej vakcíny. Tieto bunkové línie majú tú vlastnosť, že sa dokážu efektívne replikovať, a preto sa používajú ako továreň na výrobu vírusov, ktoré potom používame vo vektorovej vakcíne. Áno, používajú sa, ale to, čo z nich zoberieme, je následne prečistené a nič z bunkových línií sa v nich nenachádza.

Je podľa vás výroba takýchto vakcín etická?

Etický pohľad na to, ako boli odobraté kmeňové bunky v minulosti, je diskutabilný a v dnešnej dobe by pravdepodobne neprešiel etickými štandardmi. V minulosti sa však veľa vecí robilo spôsobom, ktorý by sme dnes neakceptovali. Pozeráme sa do minulosti cez dnešné štandardy. Aj keď bol tento spôsob eticky sporný, treba sa naň pozrieť s odstupom času a v širších súvislostiach.

Spomínali ste ruskú vakcínu. Je pomerne veľká skupina ľudí na internete, ktorí k Rusku inklinujú a tvrdia, že sú proti vakcíne, ale tou ruskou by sa dali zaočkovať. Pozorujete menej hoaxov alebo väčšiu dôveru verejnosti voči Sputniku V?

O ruskej vakcíne sme dlho nemali veľa dát, lebo ju schválili ešte predtým, ako prešla tretia fáza klinického skúšania. Teraz predbežné údaje z klinického skúšania poslali do renomovaného časopisu Lancet. O tejto vakcíne som zatiaľ veľa hoaxov nepostrehol. Ak sa ukáže, že je účinná a bezpečná a Európska lieková agentúra [EMA] ju schváli, budem brať všetkými desiatimi, ak sa dajú zaočkovať aj provýchodne orientovaní ľudia.

Okolo mRNA vakcíny ste zaregistrovali viac hoaxov?

Áno. Šírilo sa najmä, že dokáže ovplyvniť genetickú informáciu ľudí.

A dokáže?

Nie. (smiech) To by bola však taká lenivá odpoveď. Vakcína nedokáže ovplyvniť náš genóm z viacerých dôvodov. Vakcína mRNA sa dostane do bunky, lenže aby sa dostala do jadra, potrebuje špecifický enzým, ktorý nemá, takže do jadra sa nedostane. Ak by sa tam dostala, jej informácie sú uložené vo forme RNA a informácie v jadre sú na báze DNA, takže by sa musela prepísať z RNA do DNA a na to treba ďalší špecifický enzým – reverznú transkriptázu, ktorú nemá. Aj keby ju mala, tak potrebuje ďalší enzým, aby sa integrovala do DNA. Po prvé, nedostane sa do jadra, po druhé, ak by sa tam aj dostala, tak sa neprepíše do formy DNA, a po tretie ak by sa aj prepísala, tak sa neintegruje. Nemá absolútne nič, aby sa jej to mohlo podariť.

Posledná otázka. Nielen laická odbornosť sa počas pandémie mýlila. WHO spočiatku neodporúčala nosenie rúšok, mýlila sa aj v remdezivíre, podobné chybné prípady o neexistencii druhej vlny prichádzali od vedcov z Česka. U nás profesor Krčméry tvrdil, že v máji sa vrátime k bežnému životu. Ako bude verejnosť vnímať odborníkov na konci pandémie?

Nie je hanba sa mýliť, horšie by bolo, ak by daní ľudia nezmenili názor a trvali by na tom, že mali pravdu. Podľa mňa skutočnosť, že sa niekto mýlil, keď nemal dostatok informácií, neznamená, že tomu človeku nemám veriť. Profesor Krčméry si myslel, že v máji bude po pandémii, ale nebolo, tak teraz robí všetko pre to, aby bol tomu koniec. Propaguje očkovanie a informuje ľudí. Rovnako aj WHO, ktorá neodporúčala nosiť rúška, ich teraz odporúča. Ich argument v tej dobe bol, že ľudia môžu nadobudnúť falošný pocit bezpečia a môžu nosiť rúška nesprávne. Svoje opodstatnenie to malo, ale keď sa na to pozeráme dnes, bola to naozaj chyba a WHO zmenila svoj postoj. To je náročné. Veľa ľudí to nevie spraviť a stále lipne na svojom názore. Ja by som to skôr vyzdvihol. Ak mal človek zlý názor a dokázal ho zmeniť, je to podľa mňa dobrá vlastnosť a ja to oceňujem.