Prezidentka Zuzana Čaputová si v utorok v Berlíne prevzala Schwarzkopfovu európsku cenu. Tú jej udelili ešte v roku 2021, vzhľadom na koronavírusovú pandémiu však odovzdávanie odložili. Dostala ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín – najmä Rómov – a za ekologicky udržateľnú budúcnosť.
V príhovore napríklad upozornila na stúpajúcu polarizáciu v spoločnosti a apelovala na návrat k hodnotám. Extrémisti podľa Čaputovej čoraz viac využívajú rozdiely na získanie vplyvu a moci, v konečnom dôsledku na to, aby zničili demokraciu. Ako skonštatovala, v mnohých európskych krajinách stačí jedno volebné obdobie, aby sa demokrati ocitli v menšine.
To, čo sa v správach médií neobjavilo, no stojí za zmienku, je kuriozita, že naša hlava štátu rečnila o odklone od hodnôt, extrémizme či o ničení demokracie na podujatí, ktoré by sa nekonalo, nebyť človeka, ktorý v týchto negatívnych javoch sám vynikal.
V nacistických organizáciách od A po Z
Heinz Joachim Wolfgang Schwarzkopf, nemecký podnikateľ a právnik, bol totiž presvedčeným nacistom, ktorý myšlienky tejto totalitnej ideológie hájil aj počas štúdia vo svojej dizertačnej práci. Do Hitlerovej strany NSDAP a jej polovojenského oddielu SA vstúpil už v 30. rokoch minulého storočia. Neskôr prešiel k oddielom SS.
Heinz Schwarzkopf patril k jednotke SS-Reiterstandarte 7, jazdeckému pluku SS. Ako najreprezentatívnejšia jazdecká formácia Berlína sa táto skupina zúčastnila na všetkých relevantných prehliadkach, festivaloch a fakľových sprievodoch, štátnych recepciách a zhromaždeniach Ríšskeho snemu.
Okrem toho bol Schwarzkopf od roku 1935 členom Národnej socialistickej organizácie ľudového blahobytu a od roku 1938 figuroval v Združení národnosocialistických nemeckých právnikov.
V roku 1945 po vojne Schwarzkopfa pre členstvo v SS zatkli a niekoľko mesiacov ho väznili. Neskôr ho na pokyn britskej vojenskej vlády z vlastnej firmy Hans Schwarzkopf KG prepustili. Jeho chemické, právne a patentové skúsenosti sa však pre reštart biznisu ukázali ako nevyhnutné a postupne sa opäť dostal do jej riadenia. Schwarzkopf zomrel ako 60-ročný pri dopravnej nehode na letisku v Hamburgu 7. októbra 1969.
Minulosť a súčasnosť nadácie
Organizáciu Heinz Schwarzkopf Stiftung Junges Europa (Schwarzkopfova Nadácia Mladá Európa), ktorá Čaputovej udelila cenu, založila v roku 1971 na jeho pamiatku vdova Pauline Schwarzkopfová. Opierala sa pritom o jeho povojnový prerod a neskoršie ideály, medzi ktoré vraj patrili oddanosť mladým ľuďom a porozumenie medzi spoločnosťami.
Schwarzkopfova nacistická minulosť opäť vyplávala na povrch až vtedy, keď si nadácia v roku 2008, krátko pred 100. narodeninami zakladateľky Pauline Schwarzkopfovej, objednala historickú správu o Heinzovi Schwarzkopfovi.
V tomto období prišlo k jej premenovaniu na skrátený názov Schwarzkopf Stiftung Junges Europa, čím sa vypustilo krstné meno zakladateľa, a stanovy nadácie boli tiež výslovne rozšírené o cieľ boja proti pravicovému extrémizmu, rasizmu a antisemitizmu.
Vzhľadom na minulosť nadácia deklaruje, že cíti o to väčšiu povinnosť objasniť zločiny nacizmu, ako aj súčasné podoby pravicového extrémizmu, antisemitizmu a rasizmu. Dnes tiež tvrdí, že jej cieľom je „povzbudiť mladých ľudí na ich ceste stať sa politicky uvedomelými a zodpovednými osobnosťami a posilniť proces európskej integrácie“.
Hlavnou činnosťou berlínskej mimovládky je organizovanie politických vzdelávacích podujatí pre mladých. Patria sem diskusie s politikmi na vysokej úrovni a inými osobami s rozhodovacou právomocou, semináre a konferencie o otázkach európskej politiky, návštevy veľvyslanectiev európskych krajín a cesty do inštitúcií EÚ.
Hlava štátu čo-to naznačila
Čaputová, samozrejme, o tomto pozadí vedela a na sociálnej sieti ho implicitne spomenula. "Samotná nadácia Schwarzkopf a jej príbeh symbolizuje komplikované dejiny Nemecka – aj preto je jej hlavnou misiou podpora zjednocovania Európy, inklúzia menšín a boj proti extrémizmu, neznášanlivosti a xenofóbii," uviedla na Facebooku.
Pred našou hlavou štátu dostali z radov politických elít rovnaké ocenenie napríklad niekdajší šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz (2012) alebo bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker (2010).
Posun od fašizmu k progresivizmu v korporátnej sfére nie je bezprecedentný. Okrem Schwarzkopfa, ktorý vybudoval gigant v oblasti vlasovej kozmetiky, možno spomenúť aj firmy Disney, Ikea či Ford. Ide o spoločnosti založené sympatizantami fašizmu alebo antisemitmi. So zmenou doby sa však menili aj tieto firmy a ich súčasní lídri dnes, naopak, šíria mnohé progresívne myšlienky.