Efekt embarga a cenového stropu na ruskú ropu je na prvý pohľad pôsobivý. Majú však architekti sankcií navrch?

Zákaz námorného dovozu ruskej ropy spustila Európska únia 5. decembra minulého roku. Širšia koalícia západných krajín zaviedla spolu s blokom aj cenový strop na ruskú ropu. Udeľovanie námorného poistenia, poskytovanie financovania a ďalšie služby je momentálne podmienené tým, že cena nakúpenej ruskej ropy nesmie presiahnuť 60 dolárov za barel.

Ďalší balík opatrení by sa mal spustiť 5. februára, keď EÚ zakáže importovať aj produkty vyrobené z ruskej ropy. Do hry by mali znova vstúpiť cenové limity.

Podľa americkej ministerky financií Janet Yellenovej sa v súčasnosti dokončujú dve samostatné obmedzenia cien ruských rafinovaných ropných produktov, akými sú aj nafta, benzín čí vykurovací olej. Jeden strop sa má podľa nej vzťahovať na výrobky s vysokou hodnotou, ktoré sa zvyčajne predávajú s prirážkou k rope, zatiaľ čo druhý bude zahŕňať produkty s nižšou hodnotou, ako je spomínaný vykurovací olej.

Stanovenie nových cenových limitov je omnoho komplikovanejšie, než v prípade ropy, čo potvrdila aj samotná ministerka. Ide totiž o omnoho širšiu a pestrejšiu škálu produktov a ich cenotvorieb, než v prípade ropy. Zároveň sa mnohí obávajú toho, aby sa nenarušil tok ruskej nafty na globálne trhy, ktorých rovnováha je v súčasnosti mimoriadne krehká a nestabilná.