Efekt embarga a cenového stropu na ruskú ropu je na prvý pohľad pôsobivý. Majú však architekti sankcií navrch?

Zatiaľ, čo sa na pôde krajín G 7 a Európskej únie pripravuje nový cenový limit, ktorý má obmedziť príjmy Kremľa z exportu produktov vyrobených z ruskej ropy, najmä nafty a benzínov. Strop na samotnú ruskú ropu je účinný už takmer dva mesiace. Čo o jeho funkčnosti hovoria čísla?

Ilustračný záber. Foto: TASR/AP

Ilustračný záber. Foto: TASR/AP

Zákaz námorného dovozu ruskej ropy spustila Európska únia 5. decembra minulého roku. Širšia koalícia západných krajín zaviedla spolu s blokom aj cenový strop na ruskú ropu. Udeľovanie námorného poistenia, poskytovanie financovania a ďalšie služby je momentálne podmienené tým, že cena nakúpenej ruskej ropy nesmie presiahnuť 60 dolárov za barel.

Ďalší balík opatrení by sa mal spustiť 5. februára, keď EÚ zakáže importovať aj produkty vyrobené z ruskej ropy. Do hry by mali znova vstúpiť cenové limity.

Podľa americkej ministerky financií Janet Yellenovej sa v súčasnosti dokončujú dve samostatné obmedzenia cien ruských rafinovaných ropných produktov, akými sú aj nafta, benzín čí vykurovací olej. Jeden strop sa má podľa nej vzťahovať na výrobky s vysokou hodnotou, ktoré sa zvyčajne predávajú s prirážkou k rope, zatiaľ čo druhý bude zahŕňať produkty s nižšou hodnotou, ako je spomínaný vykurovací olej.

Stanovenie nových cenových limitov je omnoho komplikovanejšie, než v prípade ropy, čo potvrdila aj samotná ministerka. Ide totiž o omnoho širšiu a pestrejšiu škálu produktov a ich cenotvorieb, než v prípade ropy. Zároveň sa mnohí obávajú toho, aby sa nenarušil tok ruskej nafty na globálne trhy, ktorých rovnováha je v súčasnosti mimoriadne krehká a nestabilná.

"Vždy je tu možnosť, že veci nepôjdu podľa plánu, ale veľmi pozorne sme tieto trhy študovali a veríme, že prídeme so súborom obmedzení, ktoré dosiahnu to isté, čo sme doteraz dosiahli v prípade ropy," povedala Yellenová s dôvetkom, že prvý cenový strop sa doteraz sa ukázal ako úspešný.

V čom spočíva úspešnosť decembrových opatrení?

Yellenová v komentári narážala najmä na fakt, že cena ruskej vlajkovej ropy typu Urals od 5. decembra strmhlav klesala a dlhší čas sa drží pod šesťdesiatimi dolármi za barel, čo spôsobilo aj pokles príjmov ruských subjektov z exportu a znížilo daňové toky do ruskej štátnej pokladnice.

Podľa Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) klesli príjmy ruských subjektov z vývozu fosílnych palív v decembri o 17 percent na najnižšiu úroveň od začiatku invázie na Ukrajinu.

„Pokles objemu dodávok a cien ruskej ropy znížil príjmy krajiny z vývozu o 180 miliónov eur denne. Rusku sa podarilo získať späť 20 miliónov eur denne zvýšením vývozu rafinovaných ropných produktov do EÚ a do zvyšku sveta, čo viedlo k čistej dennej strate 160 miliónov eur,“ píše na svojej webstránke európsky think tank.

Rusko podľa odhadov zarába na vývoze fosílnych palív 640 miliónov eur denne, čo je pokles z vysokej úrovne 1 miliardy eur v marci až máji 2022, informuje CREA. Zákaz dovozu rafinovanej ropy zo strany EÚ, rozšírenie cenového stropu na rafinovanú ropu a zníženie dovozu ropy potrubím do Poľska by mali podľa think tanku znížiť tento objem do 5. februára o ďalších odhadovaných 120 miliónov eur denne.

Priskoro na závery

Aj podľa analytika Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) Bena Cahilla námorný ruský vývoz ropy v decembri klesol. Tvrdí, že v decembri malo dôjsť približne k 10- až 14-percentnému poklesu vo vyvezenom objeme oproti predchádzajúcemu mesiacu. Nižší export spolu s poklesom trhovej ceny tak viedol aj k zníženiu ruských príjmov z vývozu.

Cahill však upozorňuje, že čísla mohlo skresliť aj menej priaznivé počasie. Zároveň k tomu mala prispieť aj averzia voči riziku na trhu. Obchodníkom, poisťovniam a odosielateľom bude podľa neho chvíľu trvať, kým si zvyknú na požiadavky v súvislosti s cenovými stropmi. „V najbližších mesiacoch je celkom možné, že sa ruský vývoz zvýši,“ píše odborník z CSIS.

Hlavný ekonóm Inštitútu medzinárodných financií (IIF) Robin Brooks si takisto myslí, že na zhodnotenie funkčnosti cenového stropu je ešte priskoro. Na cenu ruskej ropy podľa neho pôsobili dva šoky – cenový strop a embargo EÚ. Ten druhý bol hlavným dôvodom, prečo cena ropy Urals klesla pod 60-dolárový strop, a prečo sa zvýšil cenový rozdiel medzi ňou a severomorskou ropou Brent. Ako uvádza Brooks, je preto ťažké odhadnúť, aký je dosah cenového stropu, ktorý teraz nehrá prvé husle.

„Myslíme si, že všetky tankery vlastnené Západom, ktoré vyvážajú ropu z Ruska, fungujú pod týmto limitom, vzhľadom na právne dôsledky a poškodenie povesti po jeho porušení. Približne polovicu tankerov odvážajúcich ropu z ruských prístavov vlastní Západ, takže polovica ruského vývozu ropy po mori podlieha limitu,“ uviedol Brooks.

Vrásky spôsobuje zväčšujúca sa tieňová flotila

Hlavný ekonóm IIF však upozorňuje na to, že podiel tankerov vlastnených Západom, ktoré prepravujú ropu z Ruska, klesá. Dôvodom je podľa neho snaha Ruska vybudovať si vlastnú "tieňovú flotilu" tankerov, ktorá mu umožní prepravovať viac ropy mimo cenového stropu.

„Ruská tieňová flotila tankerov sa čoraz viac objavuje pri našom sledovaní lodí odvážajúcich ropu z Ruska,“ skonštatoval Brooks na sociálnej sieti Twitter. „Podiel gréckych lodí klesá, pretože tieňová flotila rastie,“ uviedol s poznámkou, že Putin svoju flotilu buduje vďaka gréckym lodným oligarchom, ktorí mu údajne predávajú svoje staršie lode.

Objem nákladu ropných tankerov odchádzajúcich z ruských prístavov rozdelený podľa krajín vlastníkov lodí (vľavo). Percentuálny podiel kapacity ropných tankerov podľa krajín vlastníkov lodí (vpravo). Svetlomodrá - Grécko, sivá - neznámy pôvod. Zdroj: Robin Brooks/Twitter

Brooks preto v rámci západnej koalície volá po zákaze predaja samotných lodí ruským subjektom. „Západ musí zakázať predaj ropných tankerov vlastnených Západom Rusku. Rastúca "tieňová flotila" Ruska znižuje účinnosť cenového stropu G7 do budúcnosti a umožní Putinovi získať viac hotovosti,“ uviedol ekonóm.

Vývoz sa zrejme zotaví. Otázka je, či sa Kremľu podarí obísť alebo prelomiť cenový strop

Reakcia Kremľa na zavedenie decembrových opatrení na seba nenechala dlho čakať. Mnohí však v súvislosti s Putinovým dekrétom, ktorý hovorí o zákaze dodávok do krajín uplatňujúcich mechanizmus cenového stropu, upozorňujú, že je pomerne vágny a chýba mu mnoho detailov. Dekrét má nadobudnúť účinnosť 1. februára a bude platiť len do 1. júla, čo, ako uvádza Cahill, naznačuje, že Putinov dekrét nie je posledným krokom a šéfovi Kremľa ostáva priestor na manévrovanie.

Podľa odborníka think tanku CSIS bude pre Rusko náročné nájsť alternatívnych odberateľov pre všetkých 3,1 milióna barelov ropy a surovín denne, ktoré pred vojnou vyvážalo do Európy. Veľký kolaps je podľa Cahilla možný, no pravdepodobnejšie je, že sa ruský vývoz po dočasnom decembrovom poklese odrazí od dna.

Dôležité bude najmä to, či Moskva a jej zákazníci nájdu spôsoby, ako prelomiť cenový strop (hlavne ak ceny ropy porastú), a tiež do akej miery bude schopná zväčšovať flotilu vlastných tankerov. Podľa Cahilla existuje možnosť, že sa jej to podarí, no tvrdí, že zatiaľ "majú architekti sankcií navrch“.