Výkresy malého motocykla Jawa Pionier našla ŠtB v byte nepriateľa štátu, ktorý sa zachránil skokom z balkóna

V Považskej Bystrici vyrábali po druhej svetovej vojne motocykle. Slávny Manet M90 vychádzal z brán fabriky od polovice roku 1947 a do roku 1951 vyrobili 37 630 exemplárov. Manet M90 s dvojpiestovým jednovalcovým motorom mal premiéru na parížskom autosalóne v roku 1947. Zaujímavé je, že prvý motocykel Honda model D z roku 1949 sa na Manet veľmi podobal. Výrobu Maneta ukončila kórejská vojna, pretože strojárne museli vyrábať zbrane. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa do Považskej Bystrice mohla opäť vrátiť výroba motocyklov.

Sériová Jawa 550 z roku 1955. Foto: Jawa

Doktor práv Jaroslav Frei (1904 – 1981) bol technickým riaditeľom českého podniku Jawa. Bol šikovný manažér a vizionár. Počas druhej svetovej vojny stál v ťažkých časoch na čele Jawy, úspešne ťahal za nos nemeckých okupantov a skrýval materiál, ktorý sa zišiel po vojne. Najprv sa mu podarilo ukryť 31-tisíc guľôčkových ložísk i 1,6 milióna valčekov a guľôčok do ložísk. Po roku 1943 aj ďalšie súčiastky, ktoré po vojne stačili na výrobu 8200 motocyklov a 700 automobilov.

Pod vedením Jaroslava Freia v protektoráte pod hrozbou trestov smrti vyvíjali tajne budúci motocykel Jawa 250 ľudovo nazývaný Pérák a automobil Jawa Minor. Vo svojom dome v izbičke za kuchyňou Freiovci ukrývali do konca vojny židovské dievča. Po vojne však začali ovládať československé hospodárstvo komunisti. Do vedenia podniku Jawa sa predrali ich kádre. Odvolali nepohodlného šéfkonštruktéra Jawy 250 Vsevoloda Grečenka (1898 – 1948), Jaroslav Frei dostal infarkt. Po zotavení odišiel do USA vybavovať export motocyklov a do Československa pozval automobilového odborníka Alexa Tauba. To sa komunistom nepáčilo.

Na obzore malý motocykel

V roku 1947 prišiel Jaroslav Frei za konštruktérom Josefom Jozífom (1906 – 1985) s prosbou, či by nenavrhol malý motocykel. Bola to súkromná prosba, nikto o nej nemal nevedel. Jozíf však mal podmienku, že bude spolupracovať aj Ján Křivka (1920 – 2013). Frei súhlasil. „Jozíf rozhodol, že si vezme na starosť celú podvozkovú časť a ja že namaľujem motor. Bola to vlastne takzvaná fuška," spomínal konštruktér Ján Křivka. „Navrhol som ležatý motor s objemom 50 centimetrov kubických, výkresy som odovzdal, a dostal som za to časť peňazí, ktoré dal Frei z vlastného vrecka Jozífovi. Potom bolo ticho.“

Jaroslav Frei si výkresy vzal domov. Prišiel však februárový komunistický puč, komunisti začali Freia prenasledovať a odobrali mu pas. Dostal druhý infarkt. Situácia sa vyhrotila 11. októbra 1949, keď príslušníci Štátnej bezpečnosti prišli Freia, nepriateľa štátu, pred piatou ráno zatknúť. Manželka ich zdržala a Frei vyskočil z balkóna. Od svokra si požičal motocykel Jawa Robot, na ktorom prešiel na Šumavu a odtiaľ pešo emigroval do Nemecka. Keď ŠtB prehľadávala jeho byt, výkresy našli. Zavolali teda riaditeľa Jawy Vojtecha Pokorného s otázkou, čo to je. Ten pokojne odpovedal, že Frei si výkresy asi vzal domov na preštudovanie a vzal ich do podniku. Šéfkonštruktér Jozíf ich bez slova prevzal a odložil do archívu...

Návšteva z Považskej Bystrice

O pár rokov nato prišiel do Prahy z Považskej Bystrice Karol Šinkovič a opýtal sa Jozífa, či nevie o niečom, čo by mohli vyrábať. Prototypy, ktoré vyrobili v Prahe, mali ešte pedále, lebo podľa niektorých výkladov legislatívy by na motorový bicykel s pedálmi nebolo treba vodičský preukaz. Prvý prototyp volali „motokolo typ 359“. V roku 1954 na ňom údajne z Prahy do Považskej Bystrice prišiel skúšobný jazdec Ondrej Dorínec. Trvalo mu to dva dni. Či to bolo naozaj tak, nevieme s určitosťou potvrdiť.

Motor konštruktéra Jána Křivku bol dvojtaktný jednovalec s objemom 49,8 cm³ (38 x 44 mm). Ležatý vzduchom chladený motor zavesený na ráme bol v jednom bloku s trojstupňovou prevodovkou, mal výkon 1,5 k (1,1 kW). V Považských strojárňach vyrobili 50 kusov overovacej série, ktoré mali nálepku Pionýr 50 a Made in Czechoslovakia.

Potom sa rozhodli urobiť pod vedením Jozefa Bizíka a Rudolfa Chrapka pár zmien. Bolo treba zjednodušiť ovládanie. Kým mali stroje pedále, zadná brzda sa ovládala pravou páčkou na riadidlách a otáčaním tej istej páčky sa radili rýchlosti. Ľavou páčkou sa ovládala spojka. To bolo príliš komplikované.

Pedále neskôr nahradila na pravej strane štartovacia páka, na ľavej radiaca. Zadná brzda sa ovládala nožnou pákou na pravej strane. Ukázalo sa, že trojstupňová prevodovka umožňuje dokonale využiť motor a pedále motocykel nepotrebuje. Zmenila sa aj technika odlievania hliníkového bloku a skrine pod tlakom do formy. Svetlomet dostal dvojvláknovú žiarovku, diaľkové svetlo sa prepínalo spínačom na riadidlách. Zmenil sa aj karburátor a dostal tlačidlo na obohatenie zmesi pri studenom štarte. Elektrická sústava pracovala so striedavým napätím 6V, vzadu pribudlo na blatník svetlo. Dvojtaktný motor spaľoval zmes benzínu a oleja v pomere približne 25 : 1 až 30 : 1. V zátke palivovej nádrže bola zospodu 70 mm vysoká odmerka na olej. Jedna odmerka oleja na jeden liter benzínu znamenala pomer 24 : 1.

Výroba sa rozbehla v roku 1955

Výroba motocykla Jawa 550 Pionier sa rozbehla v apríli 1955. Za dokumentáciu a značku Jawa s logom platili Považské strojárne Prahe 100-tisíc korún ročne. Pionier bol prijatý vo svete s veľkým rešpektom. Francúzsky odborný časopis Cyclomoto v januári 1956 napísal: „Konštrukciou je to dokonalý malý motocykel. Konštruktéri mysleli na to, aby mohla táto päťdesiatka prekonať akýkoľvek terén, dobré i zlé cesty, rovinu i príkre stúpanie. Konštruktéri nič neopomenuli, aby to dosiahli.“

Na trhu s náhradnými dielmi bolo dostupných až päť veľkosti hlavných dýz do karburátora. Výmena bola veľmi jednoduchá. Väčšie boli určené jazdcom, ktorí viac využívali plný výkon motora, museli však počítať so zvýšenou spotrebou. V roku 1958 prišiel na trh vylepšený karburátor. V rokoch 1955 až 1958 vzniklo 106 111 kusov motocykla.

V roku 1958 uviedli inovovaný stroj Jawa 50 typ 555. Dostal nové náboje kolies s účinnejšími brzdami a nový predný blatník. Zadný blatník už nebol odpružený spolu s kolesom, vznikol predĺžením kapotáže pod sedadlom. Za sedadlom bol nosič na batožiny. V kryte svetlometu pribudol tachometer. Zvýšil sa aj výkon motora na 2,2 k (1,6 kW) pri 5 500 otáčkach. Maximálna rýchlosť bola 60 km/h. Pribudla aj verzia s ochrannými skútrovými plechmi. Jawy 555 vyrobili v Považskej Bystrici do roku 1962 až 327 320 kusov.

Ďalšie generácie

V roku 1962 prišla generácia Jawa 05, ktorá mala ochranné plechy skútrového typu v štandardnej verzii a odviezla aj dvoch ľudí. Zväčšená nádrž putovala pod dvojmiestne sedadlo, vpredu pod krytom bol filter vzduchu a náradie. Predĺžený výfuk bol chrómový. Motor dostal novú hlavu valcov, ktorá zabezpečila vyšší kompresný pomer a vzduchom chladený jednovalec mal teraz zvýšený výkon na 3 k (2,2 kW) pri 6 000 otáčkach za minútu. Krútiaci moment mal maximum 3,58 Nm pri 4 800 otáčkach.

V roku 1966 prišla ďalšia modernizácia, oplechovaná verzia sa volala Jawa 20, športovejšia pokračovateľka výhradne exportnej verzie bez ochranných plechov so širokými riadidlami sa od roku 1967 volala Jawa 21. Výkon opäť podrástol a 3,5 k (2,6 kW) mal pri 6 500 otáčkach. Od roku 1968 sa v spolupráci s talianskou firmou Italemmezeta vyrábal športovejší typ 23 Mustang. Je iróniou osudu, že práve Mustang, ktorý mnohí považovali za škaredý, sa napokon udržal vo výrobnom programe najdlhšie.

Výroba sa skončila v roku 1982. Malých motocyklov vyrobili medzi rokmi 1955 až 1982 v Považskej Bystrici takmer 1,7 milióna kusov. V roku 1979 stála Jawa 20 približne 4 700 korún (160 eur). Prvých dvadsať rokov hral Pionier dôležitú úlohu v mobilite Československa. Obľúbili si ho mladí i starí. Mnohí ho využívali denne na cesty do zamestnania i do prírody, často bol pre mládež prvým krokom k motoristickému športu. Ukázalo sa však, že bez invencie a konštrukčného pokroku sa donekonečna nedá vyrábať to isté. Mierne vylepšený motor z Pioniera dostala Babetta, ktorá oddialila koniec motocyklovej výroby na Slovensku.