Tak blízko do neba, tak blízko k vojne. V čom je krása a význam Chrámovej hory

Nemoslimovia navyše nemôžu vstupovať do dvoch mešít či múzea islamského umenia umiestnených na hore. Tieto reštrikcie však predstavujú výrazné zlepšenie situácie oproti stavu medzi rokmi 1948 a 1967 (teda do tzv. šesťdňovej vojny, po ktorej Izrael prevzal kontrolu nad Chrámovou horou). Do roku 1967 totiž mali nemoslimovia na Chrámovú horu úplný zákaz vstupu. Toto miesto sa určite oplatí navštíviť – či už pre jeho mimoriadny historický či hlboký duchovný význam.

Viac ako inde však platí, že toto turisticky krásne a nábožensky tajomné miesto sa oplatí trochu poznať. Návštevu potom vnímame inak.

Čím je Chrámová hora pre židov

V biblii nesie označenie hora Moria. Na tejto hore mal byť podľa niektorých interpretácií knihy Genesis Abrahám pripravený obetovať svojho syna Izáka, čomu Boh v poslednej chvíli zabránil. Hora sa však stáva Chrámovou až tým, že na nej bol postavený prvý židovský chrám, nazývaný Šalamúnov chrám. Ten bol zničený počas babylonského obliehania mesta v roku 587 pred Kristom. Židia však vybudovali Druhý židovský chrám, ktorý značne rozšíril Herodes Veľký v 1. storočí pred Kristom a v roku 70 po Kristovi ho zničili Rimania v reakcii na židovskú revoltu proti rímskej nadvláde.

Z toho, že na Chrámovej hore sa nachádzali prvý a druhý Jeruzalemský chrám, je zrejmé, že sa tu nachádzala aj vnútorná svätyňa chrámu, takzvaná Svätyňa svätých (Kodeš ha-kodašim), teda najposvätnejšie miesto samotného Chrámu. Podľa biblie obsahovala desať božích prikázaní, ktoré dal Boh Mojžišovi na hore Sinaj. Do tejto časti chrámu bol oprávnený vstúpiť iba veľkňaz. Ktokoľvek iný by tak urobil, by podľa biblie namieste zomrel. Jej presná lokalita je však predmetom sporu.

S neistotou v tejto veci súvisí spor o to, či by židia mali vstupovať na Chrámovú horu. Židovský náboženský zákon židom zakazuje vstup na miesto Svätyne svätých. Keďže však nie je možné s istotou určiť jej umiestnenie, židovské autority za jediné bezpečné riešenie, ako neprestúpiť boží zákon, považujú úplné zdržanie sa vstupu na Chrámovú horu. Napriek tomuto zákazu, dnes narastá počet židov, ktorí toto najvýznamnejšie miesto židovskej náboženskej a kultúrnej tradície navštevujú.

Chrámová plošina je pozostatkom dnes už neexistujúcich židovských chrámov, a tak sa židia modlia pri takzvanom Západnom múre, u nás je známy pod označením Múr nárekov. Múr je štrukturálnou oporou pre Chrámovú horu. Modlia sa tu židia i nežidia. Naopak, moslimovia tam prístup nemajú. Od mužských návštevníkov sa však očakáva, že si na hlavu nasadia takzvanú kipu (hebrejský názov), respektíve jarmulku (jidiš), symbolickú pokrývku hlavy. Tá v židovskom ponímaní vyjadruje bázeň človeka pred Bohom. Tento zvyk má oporu v Talmude, náboženskom texte judaizmu, kde sa píše „Zakry si hlavu, aby ťa pokryla bázeň pred nebesami.“

Väčšina židov sa pri Múre nárekov modlí, a svoje prosby a modlitby adresované Bohu, napísané na kúsok papiera stlačeného do rolky či guľôčky vtláča do prasklín a špár v múre. Táto prax vychádza zo židovskej tradície, podľa ktorej Boh ostal vždy prítomný v Západnom múre a modlitby vstupujú do neba cez túto časť Chrámovej hory.

Existuje časť ortodoxných židov, ktorá je presvedčená o tom, že je potrebné Jeruzalemský chrám znovu obnoviť, niečo čo je, eufemicky povedané, „v hlbokom nesúlade“ s tým, akú rolu Chrámová hora aktuálne zohráva v náboženskom živote moslimov.

Čím je Chrámová hora pre moslimov

Pre moslimov je toto miesto tiež osobitne významné. Po Mekke a Medine ide o tretie najposvätnejšie miesto islamu. Jeho význam pre moslimov súvisí primárne s dvoma svätyňami, ktoré tu moslimskí vládcovia nechali v minulosti vystavať: mešitu Al-Aksá a mešitu nazývanú Skalný dóm.

Mešita Al-Aksá je najväčšou jeruzalemskou mešitou s kapacitou 5 000 miest pre veriacich vnútri a jej okolí. Moslimovia ju považujú za svoje tretie najposvätnejšie miesto. Podľa Koránu sem z Mekky za jedinú noc preniesol proroka Mohameda okrídlený kôň Burák.

Zo skaly, ktorá sa na tom mieste nachádzala, vystúpil v sprievode archanjela Gabriela do neba, kde prijal rozličné prikázania, medziiným aj povinnosť modliť sa päťkrát denne. Mešitu dal vybudovať kalif Omar, ktorý dobyl Jeruzalem v roku 637 a usiloval sa vytvoriť miesto islamskej bohoslužby, ktoré by bolo nezávislé od židovských a kresťanských miest.

Severne od Al-Aksá, na mieste nad posvätnou skalou, bola neskôr postavená v rokoch 687 – 691 druhá dôležitá mešita – Skalný dóm. Dal ju postaviť kalif Abd al-Malik. Moslimovia chrám nazývajú „Vznešená a ušľachtilá svätyňa“. Mešita obsahuje základný kameň a označuje miesto, odkiaľ vraj Mohamed údajne vystúpil do nebies v rámci takzvanej „nočnej cesty“. Tam sa vraj radil s Mojžišom a pred návratom na zem dostal moslimské modlitby. Dokonca ide o miesto, smerom ku ktorému sa moslimovia zvykli modliť. To sa zmenilo, keď údajne Mohamed prijal zjavenie od Boha, a určil, že moslimovia sa budú modliť smerom k Mekke.

Čím je Chrámová hora pre kresťanov

Je pravda, že najdôležitejšie miesta pre kresťanov sa nachádzajú v inej časti jeruzalemského starého mesta. Je to najmä Chrám Božieho hrobu, kde sa má nachádzať posledné zastavenie krížovej cesty i miesto, kde bol Ježiš po svojom ukrižovaní pochovaný. Napriek tomu je aj Chrámová hora pre kresťanov významná. V prvom rade platí, že samo kresťanstvo chápe seba ako pravé dovŕšenie židovstva. Ježiš sám seba ohlasoval ako naplnenie božieho prisľúbenia mesiáša židovskému národu.

Židovský chrám bol tiež dejiskom pôsobenia Ježiša Krista, a teda na Chrámovej hore pôsobil aj Syn boží. Osobitne významná je napríklad udalosť, keď Ježiš vyhnal kupcov a predavačov z Chrámu, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolce  a povedal: „Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech“ (Mt 21:12-13).

Inak, Ježiš predpovedal skazu Jeruzalemského chrámu, keď svojim učeníkom povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené“ (Mt 24: 2).

V minulosti boli nasledovníci Krista na Chrámovej hore sakrálne prítomní aj viac než len symbolickým spôsobom. Napríklad v byzantskom období či počas vlády križiakov nad Jeruzalemom. Traduje sa, že byzantský cisár Konštantín Veľký nechal na mieste súčasného Skalného Dómu postaviť kostolík – Chrám sv. Cyrila a sv. Jána, ktorý bol neskôr zväčšený a nazvaný Chrám Svätej múdrosti. Počas vlády križiakov Skalný dóm spravoval rád augustiniánov. Využívali ho ako kresťanský kostol, pričom mešita al-Aksá bola zmenená na kráľovský palác Baldwina I. (1104). Keď sultán Saladin dobyl Jeruzalem a vyhnal križiakov, Al-Aksá aj Skalný dóm sa opäť stali mešitami (1187).

Čím je Chrámová hora dnes a čím bude zajtra

Chrámová hora je nepochybne neobyčajné miesto s pohnutou, tisíce rokov trvajúcou históriou a stále živým náboženským významom – osobitne pre židov a moslimov. To, čo je zdrojom jej atraktivity, je zároveň i zdrojom napätia, ktoré toto miesto vyvoláva medzi týmito dvoma komunitami. Akýkoľvek – aj symbolický – počin z izraelskej strany sa vníma extrémne citlivo.

Naposledy veľkú vlnu protestov vyvolala návšteva ultrapravicového ministra vnútra Itamara Ben-Gvira, ktorý Chrámovú horu navštívil v sprievode vojenskej ochranky, čím vyvolal ostré odsudzujúce reakcie nielen Palestínčanov, ale tiež viacerých, najmä moslimských krajín.

Jeho správanie odsúdili aj izraelskí opoziční politici, ktorí upozornili, že takéto skutky ohrozujú krehký mier v oblasti a spôsobujú riziko eskalácie napätia vrátane hrozby obetí na životoch.

Navštívil som pred pár dňami Jeruzalem a musím povedať, že Chrámová hora je skutočne nádherná! Osobitne vtedy, keď je zaliata slnečnými lúčmi a pôsobí ako oáza pokoja v inak rušnom starom meste. K nebu je tam naozaj blízko.

Hoci v našich médiách často vnímame kritiku, ako židovskí Izraelčania pristupujú k palestínskym Arabom, človek si uvedomí, aké ťažké je uchovať tu pokoj a mier. A že židom sa to darí lepšie, ako Arabom pred šesťdňovou vojnou, keď mali túto časť Jeruzalema pod kontrolou oni. Stačí si prečítať esej bývalého starostu tohto mesta, Teddy Kolleka, ktorý pochádzal z našej časti Európy.

Chrámová hora, to však nie je iba minulosť. Práve naopak, vibruje tu čosi silnejšie, ako staré tiene.

Dnes je očividne miestom, kde moslimské rodiny, a najmä deti rady trávia voľný čas. Deti pritom vyhľadávajú skôr loptové hry ako modlitby –  a práve vtedy toto miesto pôsobí až idylicky. To však neznamená, že udalosti na nej sa odohrávajúce alebo s ňou súvisiace sa nemôžu v okamihu stať dôvodom intenzívnej ostrej verbálnej i ozbrojenej konfrontácie.

V tomto zmysle Chrámová hora je a ostáva miestom, ktoré stelesňuje hlboko zakorenený a intenzívny izraelsko-palestínsky (a nepochybne širší židovsko-moslimský) spor.

A to je bolestná pravda o jednom z najsvätejších a súčasne najspornejších miest na zemi.