Rázsochy sa nepostavia. Ako štát nad zdravotníctvom strácame kontrolu, tvrdí bývalá štátna tajomníčka Ježíková

V apríli roku 2022. Čakali sme na vypísanie výzvy na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc. Neskôr sme sa dozvedeli, že chýbajú projekty, schéma štátnej pomoci a bolo treba posunúť termín výzvy na september. V apríli vyjadril premiér veľkú nespokojnosť s napredovaním procesu. NIKA, ktorá má na starosti dohľad nad plnením projektov, začala vykonávať na ministerstve zdravotníctva zvýšený dohľad. Nakoniec vypísali prvú výzvu až 8. novembra 2022. Pri jej prezentácii sme sa, paradoxne, dozvedeli, že nič nemešká a všetko sa stihne.

Je pravda, že niektoré štátne nemocnice pracovali na projektoch na rekonštrukciu už od konca roka 2020?

Áno. Vedenia nemocníc chodievali na ministerstvo samostatne, ale aj v skupinách podľa jednotlivých krajov, aby navzájom vedeli, aké sú ich záujmy a nerobilo sa naraz to isté vo všetkých nemocniciach.

Čiže už vtedy mali predstavu o tom, čo chcú rekonštruovať?

Áno. Na niektorých stretnutiach som sa aj zúčastnila.

Pri príprave projektov mala nemocniciam pomáhať Zdravotnícka implementačná agentúra (ZIA). Tá dostala v marci 2021 milión eur, ale fungovať začala až v júni a až v septembri jej zvolili vedenie. V tom čase ste pôsobili ako štátna tajomníčka. Spomínalo sa na rezorte, že ju treba sfunkčniť?

V tom čase sme robili silnú očkovaciu kampaň. Agentúra nemala vzniknúť len kvôli plánu obnovy ako nejaká investičná podpora. Mala pretrvať aj do budúcna, dlhodobo sa starať o investície do zdravotníctva a vyhľadávať možnosti čerpania rôznych typov peňazí z európskych – prípadne súkromných zdrojov.

ZIA patrí do kompetencie generálneho tajomníka služobného úradu. S výnimkou ministra nevie nikto v rezorte úplne o všetkom. Každý má svoju časť kompetencií. Pri niektorých aktivitách ste len preto, že ste súčasťou vedenia, o niektorých sa nikdy nedozviete. Párkrát za mnou bola osoba, ktorá mala na starosti aj strategické investície a mala teda záujem na rozbehu ZIA. Oznámila mi, že proces vníma ako neprimerane spomalený.

Prečo sa pol roka nikto nezasadzoval za sfunkčnenie ZIA, ak mala nadčasový význam?

Predpokladám, že to súviselo s tým, že ministerstvo začalo inak rozmýšľať o využití peňazí z plánu obnovy. Pôvodný úmysel bol, aby sa prevažná časť z jednej miliardy eur určenej na novú sieť použila na štátne koncové nemocnice. Menším nemocniciam boli určené iné výzvy. Koncové nemocnice slúžia všetkým pacientom Slovenska ako posledná inštancia, ktorá im má pomôcť, ak to menšie nedokážu. Regionálne nemocnice nerobia koncovú medicínu a nebudú ju robiť ani po reforme. Navyše, peniaze z plánu obnovy mohli čerpať aj zadlžené nemocnice, čo pri eurofondoch neplatí. Menšie nemocnice roky predtým využívali eurofondy na rekonštrukcie a nákupy zdravotníckej techniky.

Nesnažili ste sa Vladimíra Lengvarského nasmerovať k tomu, aby sfunkčnil ZIA?

Hovorila som s ním. Ľudia, ktorí pripravovali agentúru, mi oznámili svoju nespokojnosť z vývoja situácie. Veci boli pripravené, ale chýbalo povolenie na rozbeh. 

Čo vám povedal minister?

Nepovedal mi priamo, že to nechce. Nedostávala som kompletné informácie o všetkom. Skôr to nechával pomaly plynúť a netlačil na zrýchlenie procesov. Veľmi dlho sa tvorili aj výberové kritériá vrátane mzdy nového riaditeľa ZIA – veď výberové konanie sa konalo až v septembri. Všetko bolo nachystané a predsa agentúra dlho vznikala. S odstupom času mám pocit, že v skutočnosti nikdy nebol zámer reálne ju sfunkčniť.

Eurokomisia nám schválila plán obnovy v lete 2021. V marci 2022 minister prikázal nemocniciam pozastaviť prípravu projektov. Čo sa dalo za tých osem mesiacov stihnúť v procese prípravy stavby štátnej nemocnice?

Napríklad projektová dokumentácia, dokumentácia na územné konanie, architektonické štúdie, medicínsky plán. Je to dosť dlhý čas, ak k tomu prirátame, že nemocnice už od roku 2020 vedeli, že sa budú môcť uchádzať o tieto jedinečné peniaze a naozaj sa tomu venovali.

Bolo teda správne plánovať investície do toľkých štátnych nemocníc?

Určite áno, lebo sa už na začiatku vyhodnotilo, že je to realizovateľné. Inak by sme si ako štát nedali taký veľký záväzok, že tie peniaze vieme vyčerpať. Potvrdí to každý, kto tam svojho času bol: od šéfa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), šéfky plánu obnovy, vtedajšieho ministra financií, jeho poradcov aj Európskej komisie.

V apríli 2022 malo ministerstvo buď vyhlásiť verejnú výzvu pre všetky nemocnice, alebo priamym zadaním určiť, do ktorých nemocníc sa investuje. Dlho sa rozhodovalo, ktoré nemocnice postaviť a koľko peňazí dať do oboch typov výziev.

Podľa ministra Lengvarského bola „utopická predstava“, že by sme stihli postaviť a zrekonštruovať len štátne nemocnice.

Aký je z pohľadu stavby rozdiel medzi štátnou a súkromnou nemocnicou? Pomôžem si slovami vtedajšieho riaditeľa ÚHP z apríla 2021: „Určite sa to dá stihnúť. Nepísali by sme tam niečo, čo sa nedá stihnúť. Na našom pláne obnovy je dobré najmä zdravotníctvo“. Už v apríli 2022 premiér opakovane kritizoval ministra zdravotníctva a vyzýval ho, aby výrazným spôsobom urýchlil práce na projektoch z plánu obnovy, NIKA vtedy nariadila zvýšený dohľad nad ministerstvom, ktorý následne teraz v januári prešiel až do roviny krízových opatrení. Zlyhala implementácia, bola to kombinácia manažérskych zlyhaní a politiky.

Rezort odôvodňuje, že štátne nemocnice sú vo všetkom pomalšie: musia na projektovú prípravu realizovať verejné obstarávanie, čo trvá skoro rok a rovnaký čas trvá samotná projektová dokumentácia. Navyše slovenský trh vraj nemá dosť odborníkov, ktorí by mali záujem o prácu v štátnej organizácii.

Zopakujem, že na začiatku sa to vyhodnotilo ako realistické. Minister financií mal okolo seba odborný poradný tím, potvrdil to aj ÚHP, ktorý nie je žiadny nováčik v otázke posudzovania realizovateľnosti investície. Posudzoval napríklad výstavbu Rázsoch, keď ešte mali stáť na Patrónke, rekonštrukciu nemocnice v Banskej Bystrici či Ružinove a iné veľké stavebné projekty. Je účelové, ak niekto po roku aj trištvrte tvrdí, že sa to zle nastavilo. Po roku od schválenia POO sme mohli žiadať o jeho revíziu. Nevieme, či to niekto urobil, zmena nie je zverejnená. Procesy sa dlhodobo naťahovali, nemocniciam zakázali rozvíjať svoje projekty, ZIA neumožnili fungovať.

Aj tie nemocnice však vykonávajú zdravotnú starostlivosť a beztak sa dve tretiny z tej takmer miliardy na novú sieť minú na štátne nemocnice – na výstavbu Rázsoch a Univerzitnej nemocnice Martin.

Je úplne legitímne hovoriť, že peniaze by mali ísť aj do menších nemocníc, ale je legitímne hovoriť aj to, že najviac investične zanedbané sú veľké koncové nemocnice, ktoré tiež slúžia všetkým pacientom. Rozhodnúť sa medzi týmito alternatívami musia len politici.

Treba podotknúť, že o štyridsať percent stúpajú ceny materiálov. Nekomunikuje sa to verejnosti, ale v POO muselo dôjsť k značným zmenám. Už určite neplatí, že postavíme 1 035 lôžok hrubej stavby, 870 lôžok „full fit out“ a 495 rekonštruovaných postelí. Tieto počty už dnes naplatia a navyše došlo v POO ku kráteniu o tristo miliónov eur. Jeho šéfka Lívia Vašáková v jednom rozhovore uviedla, že v zdravotníctve bude krátenie nadštandardné oproti iným komponentom, a to práve pre nepripravenosť projektov. Finálne čísla však nevieme.

V septembri vláda rozhodla, že do výzvy za 212 miliónov eur sa môžu prihlásiť len regionálne nemocnice, aby sa peniaze spravodlivo rozložili v systéme. Je to správne?

Je to legitímne politické rozhodnutie, ale ja mám iný názor. Táto výzva je určená na projekty od päť miliónov eur, čiže nemocnice môžu žiadať o väčšie peniaze. Naopak, väčším nemocniciam je určená výzva na menšie projekty. Pôvodne mala byť výzva v apríli, presunula sa na september a nakoniec ju vyhlásili až 8. novembra s dodatkom, že nemocnice sa mohli prihlásiť do konca minulého roka. To bol veľmi krátky čas. Navyše, nemocnice, ktoré sa tam prihlásili, museli mať potvrdenie od Inštitútu zdravotných analýz, či je ich projekt v súlade s budúcou úlohou nemocnice v rámci optimalizácie siete nemocníc. Netuším, na základe čoho to robili, keď dnes tieto menšie nemocnice nevedia, v akej úrovni budú o štyri roky, aké programy budú vykonávať, či budú mať personál. Aj preto sme pôvodne plánovali, že investície majú ísť do koncových nemocníc, lebo pri nich je už dnes jasné, že aj po reforme nemocníc zostanú zachované.

Druhý posudok museli mať nemocnice od ZIA, ktorá rozhodovala, či sa to časovo stíha. Prihlásiť sa mohli len nemocnice, ktoré podali žiadosť na posúdenie vplyvov na životné prostredie EIA do 30. septembra. Túto podmienku schválila vláda 2. septembra.

To je extrémne krátky čas.

Preto predpokladám, že všetky menšie nemocnice vedeli o tomto termíne vopred. Podľa enviroportálu to stihla v lehote len nemocnica Svet zdravia v Rimavskej Sobote. Nemocnica Svet zdravia Humenné podala žiadosť až 4. októbra, čiže podľa mňa by mala byť vylúčená, hoci má ísť o novú výstavbu. Ešte nevieme, či sa tieto nemocnice vôbec prihlásili do tejto časovo napätej výzvy, lebo sa to práve vyhodnocuje.

Koná minister pod tlakom finančných alebo záujmových skupín?

Toto by bolo veľmi silné obvinenie. Pod jeho vedením smerujú investície z koncových štátnych nemocníc, ktoré sú v najhoršom stave, k menším nemocniciam vo väčšej miere, ako bol pôvodný plán. Z toho menej profituje štát. Ministerstvo priznalo, že „ministerské“ štátne nemocnice nestihli pripraviť projekty. Neviem posúdiť, či je to dobrovoľné alebo ide o tlak.

Vy ste počas pôsobenia na ministerstve cítili vplyv záujmových skupín?

Ja osobne nie. Ale napríklad téma regulácie zisku zdravotných poisťovní bola súčasťou zákona o kategorizácii nemocníc. Už to išlo na vládu a krátko predtým sa ustanovenie o regulácii zisku odtiaľ odstránilo. To bol september 2021, práve keď ma odvolávali.

Snažil sa vás niekedy niekto podplatiť?

Nie. Nikto sa so mnou ani len nestretol. Bolo by to zbytočné.

Preto vás odvolali?

Je úplne legitímne politické rozhodnutie odvolať niekoho. S ministrom Krajčím som pracovala rok a s ministrom Lengvarským šesť mesiacov. Nemala som žiadne politické krytie, ponuku na štátnu tajomníčku mi dal Marek Krajčí, s ktorým som sa predtým poznala len z pár verejných diskusií a nepoznala som ani nikoho z OĽaNO.

Mali ste za sebou dvadsaťročnú kariéru v oblasti zdravotníctva, ste odborníčka.

Nestačí byť odborníčkou. Dokonca to môže byť prekážkou, aby ste niekde pracovali. Prebytok skúseností a odbornosti je niekedy na škodu. Ak chcete byť súčasťou zmeny, musíte byť buď súčasťou väčšieho tímu podobne zmýšľajúcich ľudí alebo byť kompatibilný s víziou tých, ktorí ovládajú sektor – či už politicky alebo zboku. Väčšinou som mala šťastie byť vo vysokých pozíciách, kde sa veci menia. Z mojich skúseností zostáva odbornosť nižšie a musíte ju vyťahovať a hľadať, lebo ju často utláčajú.

Často sa u nás robí zo zdravia biznis?

Zdravotníctvo je veľký biznis. Významnú časť v zdravotníctve robia subjekty, pre ktoré je to podnikateľská činnosť, počnúc farmaceutickými firmami cez poskytovateľov dialýz, laboratórií, zobrazovacej techniky, ambulancií až po nemocnice regionálneho charakteru. Treba to rešpektovať, lebo sa takto u nás vyvinul systém. Ako štát však nad ním strácame kontrolu.

V akom zmysle?

Ak rešpektujeme ústavu a to, že štát má chrániť právo na zdravotnú starostlivosť tým, že vytvára fungujúci systém a dostupnosť zdravia, musí tento systém organizovať a vytvárať kontrolné mechanizmy, aby sa to dialo. Systém sa vzďaľuje zodpovednosti štátu. Dávame čoraz viac peňazí do zdravotníctva, ale máme čoraz horšie zdravotné výsledky v mnohých oblastiach. Investované peniaze neprinášajú dostatočnú pridanú hodnotu pre pacienta. Sme lídrami v úmrtiach na rakovinu, cirhózu pečene, nerobíme prevenciu. Verejné zdroje sú v rukách Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale aj v súkromných poisťovniach a za pätnásť rokov sa nepreukázala ich pridaná hodnota v zdraví populácie. Nedali sme im legislatívne ciele, ktoré majú dosiahnuť a dobrovoľne to nerobia. Nevedia si vybrať kvalitných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a preto sa už pred pár rokmi objavila myšlienka stratifikácie nemocníc. Nemal to robiť štát. To zdravotné poisťovne nemali zazmluvniť tie oddelenia poskytovateľov, ktoré len párkrát za rok robia určitý výkon.

Treba dať nohu do dverí a povedať zdravotným poisťovniam, že musia najskôr niečo dosiahnuť, a potom si vziať zisk, alebo si zobrať z neho len primeranú mieru. Táto debata je dnes na okraji. Aj v médiách prevažuje názor, že treba napríklad zvýšiť spoluúčasť pacientov rôznymi poplatkami, lebo v systéme je málo peňazí. To nie je spravodlivé. Niektoré segmenty dosahujú zisky na úkor iných poskytovateľov a nikto nepovedal, že ich stratu spôsobuje niečo konkrétne. Stále len mantry o tom, že štátne nemocnice nevedia manažovať, ale prečo ich potom poisťovne zazmluvňujú až v takej miere?

Presuňme sa ešte k minulotýždňovým udalostiam. NIKA v stredu skritizovala Lengvarského nečinnosť. Napríklad Rázsochy sú druhou najväčšou investíciou, ale zhruba dva a pol roka pred termínom hotovej stavby ministerstvo nemá projektovú dokumentáciu a nevie ani to, akú veľkú nemocnicu by chcelo stavať. Čo si o tom myslíte?

Nevyzerá to dobre. V materiáli sme sa dočítali o závažných chybách a minister dostal šibeničné termíny, v ktorých má priniesť výsledky. Keď sa to nepodarilo doteraz, v takom krátkom čase je to podľa mňa nemožné.

Ako to?

Hrubá stavba Rázsoch by mala byť hotová do konca roku 2025. Má ísť o veľké verejné obstarávanie, ktoré môže trvať až jeden rok. Verejné obstarávanie sa spúšťa, keď presne viete, ako má nemocnica vyzerať. Rázsochy pripravuje konzorcium dvoch firiem, pričom ani jedna z nich nemá skúsenosti so zdravotníctvom a projektovaním nemocníc. Rázsochy majú mať 653 lôžok s prípadným rozšírením o ďalších päťsto lôžok. Už v menšej investícii to treba zohľadniť, čo celý proces ešte spomaľuje. Stále sa diskutuje, aké typy lôžok tam majú byť, lebo počet je obmedzený a nevieme, aké oddelenia tam budú.

Čo mal minister urobiť?

Tieto procesy sa dali napríklad legislatívne skrátiť. Minister dostal na vláde úlohu zanalyzovať legislatívu, ktorá by umožnila rýchlejšie čerpanie peňazí. Zistil, že netreba žiaden špeciálny zákon Lex Rázsochy a stačia len úpravy v iných zákonoch – najmä čo sa týka posudzovania vplyvu na životné prostredie. Dnes sa dozvedáme, že práve EIA bude príliš dlhá. Pozerala som si enviroportál, kde sú isté črty projektu Rázsoch a podali žiadosť tento mesiac.

Tím pracujúci na Rázsochách je personálne poddimenzovaný – rovnako ako tím ZIA. Základné veci má na starosti jeden manažér. To už zaváňa zlým úmyslom.

Vyčítať v januári 2023, že v tíme chýba desať ľudí. (ticho). Neviem, čo k tomu povedať.

NIKA spomína rušivé vplyvy osôb, ktoré sa oficiálne neuvádzajú v štruktúre tímu. Hoci nemajú zadefinované kompetencie, priamo vraj ovplyvňujú dodávateľov aj zvyšok tímu. Koho tým má na mysli?

Neviem. Niekto má asi záujem mať veci pod kontrolou. Ľuďom odporúčam, aby si prečítali tento vládny dokument. Má trinásť strán a Úrad vlády v ňom zvolil vskutku expresívny slovník. Je to posledná možnosť najvážnejšieho charakteru, ktorá sa dá použiť proti rezortu na to, aby zrýchlil procesy.

Komu môže prekážať, že sa postaví národná nemocnica, s ktorou ráta aj reforma nemocníc a v ktorej sa môže za život ocitnúť každý z nás?

Prekážať to môže len konkurencii, ktorá sa snaží o toho istého pacienta v regióne.

Nemocnica Bory?

Aj, lebo tá je aj geograficky blízko Rázsochám, ale sú tu aj iné nemocnice.

Minister sa neobáva, že Rázsochy nebudú. Rezort podľa neho dopredu vedel, že projekty sú časovo „veľmi na hrane“.

Je jeho povinnosť neobávať sa. Keby som bola na jeho mieste, odpoviem rovnako.

A ak sa vás opýtam ako odborníčky: budú stáť Rázsochy?

Pri dnešnom súbore informácií sa Rázsochy nepostavia.

Prídeme tým o celých vyše deväťsto miliónov určených na novú sieť nemocníc?

Podľa vyjadrení NIKA určite neprídeme o celý balík peňazí. Plán obnovy funguje tak, že my plníme míľniky, na ktoré sme sa zaviazali a Komisia nám za to platí peniaze. Ak teda v rámci zdravotníctva postavíme alebo zrekonštruujeme menej lôžok, ako sme sa zaviazali, Komisia bude krátiť platbu. Určite nepôjde o celú miliardu eur, budú to milióny alebo desiatky miliónov eur.

Na rozdiel od klasických eurofondov sa môžu o peniaze z POO uchádzať aj zadlžené nemocnice. Čo bude pre štátne nemocnice znamenať, že im tento vlak ušiel? Akú zdravotnú starostlivosť budú poskytovať o päť rokov?

Som sklamaná z toho, že plán obnovy výraznejšie nepomôže koncovým nemocniciam v každom kraji. Financovanie zo zdravotných poisťovní spôsobuje, že sú stále zadlžené. Keďže neplatia, ich záväzky skupujú firmy, ktoré si priratúvajú úroky z omeškania a následne celý balík požadujú od nemocníc. Zmarené investície, nedostatočné financovanie z poisťovní, vymáhanie pohľadávok...(ticho). Ak sa niečo nezmení, nasledujúci roky sa budeme pozerať na postupný úpadok štátnych nemocníc. Keďže pre zdravotný personál je dôležité aj prostredie, v ktorom pracujú, možno sme si zvýšením ich platov ani nepomohli.

Exministrovi Marekovi Krajčímu sa stále vyčítalo, že je zlý manažér. Bol horší než Lengvarský?

Všetky tie meškajúce procesy sú manažérske zlyhania. Každý má nejaký úmysel so zdravotníctvom. Efekt viete dosiahnuť, keď na niečom pracujete, aj keď sa tomu vedome vyhýbate. Nechcem ani jedného hodnotiť. Viem, aké to je byť na vedúcich pozíciách. Ak vám niečo odkážu z vyšších priečok, nestačí, že ste minister. Vždy sa musíte rozhodnúť, čo s tým príkazom. Môžete robiť najlepšie, ako viete, ale ste súčasťou väčšieho mechanizmu, ktorý spolurozhoduje s vami. Kritika vie byť aj nespravodlivá a ťahá sa s vami dlhé životné obdobie, ale tomu musí čeliť každý vo vysokej verejnej funkcii.

Mal by minister odstúpiť?

Neprináleží mi vydávať takéto odporúčania. Nepáči sa mi, akým smerom idú kľúčové rozhodnutia. Veľa vecí sa mohlo skončiť inak, keby sa im to umožnilo. Ani krízy ako hromadné výpovede lekárov či kolaps ambulantného sektora tu nemuseli byť, keby sa veci riešili včas a priebežne. Nepozerá sa na to dobre.

Ľudia zle vnímajú, keď im rušia a posúvajú operácie, alebo keď musia teraz platiť poplatky. Zrejme by mal niekto prevziať zodpovednosť.

Aj pre mňa je skľučujúce pozerať sa na to, ako sa veci v zdravotníctve nedejú. Minister dostáva politické výčitky, ale ostáva na pozícii. Nechcem byť jeho sudkyňou.