Čo sledovala Zuzana Čaputová svojím zjavením sa v Prahe

Kritizovať prezidentku Čaputovú za nečakanú návštevu volebného štábu čerstvo voleného českého prezidenta Pavla je falošná stopa. Nie je to síce štandardné, ale prečo sa nad tým pohoršovať, ak sme v minulosti akceptovali, že úradujúci prezident jedného štátu (Miloš Zeman) ešte počas kampane vyjadril podporu kandidátovi v inom štáte (Maroš Šefčovič).

Rozdiel je azda v tom, že kým v čase kampane takýto podporovateľ ešte riskuje, či sa postavil na správnu, rozumej víťaznú stranu, prezidentka Čaputová vedome „prikvitla“ do Prahy, aby sa zviezla na víťaznej vlne. A podarilo sa jej to takým spôsobom, že mediálne vymazala všetky ostatné gratulácie a prejavy, dokonca možno aj ten Pavlov. Jednoducho povedané, bol to prvotriedny marketingový kúsok.

Tento druh exkluzívneho zviditeľnenia sa v úlohe hviezdneho hosťa bol jej hlavným cieľom. Ale pokojne nechajme nadšenému davu a mediálnemu mainstreamu, aby videl význam tejto spanilej návštevy v jej banálnom posolstve, že slušnosť nie je slabosť alebo v „sofistikovanejšom“ zámere demonštrovať vynikajúce slovensko-české vzťahy.

Triezvejší komentátori už poznamenali, že Čaputová asi odštartovala svoju budúcu prezidentskú kampaň. Ak teda kandidovať bude, tak to naozaj môžeme považovať za dobrý výkop lopty. Zhodou okolností len deň nato jednoznačne poprel svoju možnú kandidatúru na prezidenta generálny prokurátor Žilinka, ktorého niektorí pasovali za človeka schopného Čaputovú vo voľbách poraziť. Nuž, keď sa darí, tak sa darí.

A tak sme videli v Prahe na pódiu dvoch takmer dokonalých ľudí – aj vizuálne, no predovšetkým nespochybniteľných nositeľov tých najlepších hodnôt – dobra, slušnosti, demokracie. V prípade prezidentky Čaputovej to dosvedčuje už aj kôpka certifikátov kvality, v podobe rôznych zahraničných cien a vyznamenaní, ktoré postupne zbiera. Tie po istom čase začne dostávať aj český prezident Pavel, o tom netreba pochybovať, veď prezidentka Čaputová mu už vystavila prvé silné odporúčanie, keď jeho zvolenie zhodnotila slovami, že v Európe pribudne hlava štátu, ktorá ctí demokratické hodnoty. (Azda aspoň súkromne, pri lúčení, vysvetlí prezidentovi Zemanovi, aby to nebral osobne.)

Obsahom svojho krátkeho vystúpenia v Prahe naša pani prezidentka aj pekne zhrnula, o čo sa v českých prezidentských voľbách hralo a aký súboj tam prebiehal – teda aspoň  podľa nej a väčšiny médií. Bol to boj dobra so zlom. Demokracie s autoritárstvom. Pravdy so lžou. Slušnosti s nenávisťou. A je naozaj pozoruhodné, ako ľahko veľká časť českej verejnosti prijala takúto zjednodušujúcu schému volieb, a to aj napriek niektorým nezanedbateľným prednovembrovým podobnostiam medzi Pavlom a Babišom, na ktoré boli predovšetkým Pavlovi podporovatelia vždy veľmi citliví. Doba sa však mení, ale oddanosť je opäť v kurze. Hoci je generál Pavel zatiaľ politicky nepopísaným listom, kto si pozrie jeho profilovú stránku v zložke Moje názory, nemôže pochybovať, že správnym veciam je viac než oddaný – Tak prisaháme! A Babišovi na druhej strane nepomohlo ani to, že sa jeho vláda dopracovala k vyrovnanému rozpočtu, že nesiahla na demokratické princípy a že v exekutívnej funkcii bol vzorným euroatlantistom bojujúcim v Prahe za Kábul.

Ak teda pre nás môže byť v niečom poučné ono zázračné zjavenie sa Zuzany Čaputovej po boku generála Pavla, tak azda v tom, že si už dokážeme lepšie predstaviť, o čom budú najbližšie prezidentské voľby u nás. Áno – o ničom menšom ako o boji dobra so zlom.

Stelesnené dobro tu už máme a hoci je to len krehká žena, zabezpečuje zubami- nechtami Slovensku členstvo v EÚ a NATO, ktoré síce nikto relevantný nespochybňuje – ale pozor! Veľké zlo už číha a kradmou rukou siaha aj na našu demokraciu, slobodu a ohrozuje mravné hodnoty – slušnosť, lásku a pod. Kto ho bude konkrétne stelesňovať, ešte nie je celkom jasné, ale vo všeobecnosti pôjde o toho kandidáta na prezidenta, ktorý by teoreticky mohol Zuzanu Čaputovú poraziť. A ak by sa mu nebodaj stalo, že by ho čo i len nepriamo podporili „nedemokratické“ sily, alebo by bolo také podozrenie, taká indícia, tak potom jeho mediálny osud vo volebnej kampani je už teraz spečatený.

Chcelo by sa dúfať, ale je to asi márne, aby sme napriek tomu dokázali vidieť svet politiky a jej aktérov realisticky, nie cez zjednodušené šablóny marketingu, alebo tendenčne, ako nám ich ponúkajú mnohé médiá. Aby sme sa na všetkých politikov dokázali pozerať kriticky a čítať ich slová a skutky s porozumením. To sa predsa od vyspelého občana a voliča očakáva. Ale asi nie vo voľbách.

Zatiaľ sa zdá, že Čaputová a Pavel sú dva podobné prezidentské príbehy. Sú to čítankové príbehy nositeľov hodnôt. Každý rozprávaný trochu inak, ale to už vyplýva z odlišností v životopisoch. Aj oni to tak asi cítia, veď sme naživo videli, ako majú k sebe blízko.

Nič proti tomu a ani proti nim, sú demokraticky zvolení a majú aj značnú podporu. Len ich obdivovatelia a tvorcovia nás chcú presvedčiť, že voči nim niet rovnocennej alternatívy, a ak sa náhodou zjaví relevantná konkurencia, tak to isto iste bude nedemokratické zlo. Alebo ešte niečo horšie.