Ako Michal Čop pre kríky nevidí prorodinný konzervatívny les

Keď som si prečítal komentár Michala Čopa pod názvom Kde je Posledný križiak? Od konzervatívcov sme pri zákone o LGBTI zväzkoch čakali viac, spomenul som si na jedno slovenské porekadlo a jedno slovenské príslovie. Parafráza toho porekadla je v titulku článku a príslovie znie: Kto chce psa biť, palicu si nájde.

Zákon, ktorý pripravuje ministerstvo spravodlivosti pod vedením Viliama Karasa, nie je zákonom o uznávaní LGBTI zväzkov. Veď práve preto ho progresívci a liberáli tak zúrivo kritizujú. LGBTI komunita odôvodňuje potrebu uznávania LGBTI zväzkov zo strany štátu problémami v praktickom usporiadaní LGBTI vzťahov, ale keď niekto príde s riešením týchto problémov, je ešte väčším terčom ich kritiky. A to je dobre, lebo sa tým demaskujú pred verejnosťou a ukazujú jej, že im nejde primárne o pomoc ľuďom, ale o naplnenie svojich ideologických cieľov.

Karasov zákon je práve o uľahčení riešenia životných situácií pre všetkých ľudí, ktorí sú si blízki, ale nie sú zosobášení. Bez ohľadu na to, či sú títo ľudia heterosexuáli alebo homosexuáli, partneri alebo ide o osamelého staršieho človeka, o ktorého sa vnúčik alebo synovec starajú. Mimochodom, bol som to ja, kto do Programového vyhlásenia vlády navrhol text, podľa ktorého chceme uľahčiť riešenie praktických životných situácií pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Nikto tento záväzok doteraz nespochybňoval ani nekritizoval. A navyše považujem za ľudské a správne, aby ktokoľvek mohol dostať ošetrovné, ak sa o blízku osobu stará počas jej choroby, hoci nie sú zosobášení. Alebo aby v prípade úmrtia blízkej osoby dostal voľno na jej pohreb.

Michal Čop potom prešiel k ďalším témam, v ktorých údajne nie je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dostatočne prorodinné. Ako príklad uvádza štatút Rady vlády pre rodinu a demografický vývoj, kde sa podľa neho slovo manželstvo vyskytuje s nedostatočnou početnosťou. V tejto súvislosti pripomínam porekadlo „pre stromy nevidí les“. Čop totiž opomenul, že žiadna Rada vlády pre rodinu a demografický vývoj doposiaľ celých tridsať rokov slovenskej samostatnosti neexistovala. Až ja som ju zriadil a nebolo úplne jednoduché presadiť to. A potom som do nej nominoval zástupcov všetkých slovenských prorodinných organizácií. To je podstatné, a nie text štatútu, ktorý môže Rada kedykoľvek upraviť a vylepšiť.

Nad tým, že ministerstvo pod mojím vedením údajne prijalo plán na „oddeľovanie malých detí od matiek vytvorením tisícov nových miest v jasliach“, si musím len povzdychnúť. Realita je totiž taká, že ministerstvo pod mojím vedením v skutočnosti zabránilo tomu, aby na Slovensku 50 percent detí do troch rokov muselo ísť do jaslí. To je trochu iný uhol pohľadu, že? V tejto otázke totiž Slovensko nemá právo veta, funguje väčšinové hlasovanie. Návrh zo strany Európskej komisie bol na jeseň 2022 taký, že do roku 2030 musíme zvýšiť kapacitu jaslí na Slovensku na 50 percent všetkých detí do troch rokov. K 31. decembru sme mali na Slovensku 173-tisíc detí do 3 rokov. Dnes máme v jasliach približne 3 700 detí, v roku 2030 by sme ich tam museli mať podľa návrhu Európskej komisie takmer 87-tisíc. Absurdné, ale išlo o väčšinové hlasovanie. Vďaka rokovaniam s ďalšími členskými krajinami sa nám tomu podarilo zabrániť a výsledný záväzok pre Slovensku je zvýšenie kapacít v jasliach na 7-tisíc miest. Teda namiesto záväzku zvýšiť počet detí z 3 700 na 87-tisíc detí v jasliach máme záväzok 7-tisíc detí v jasliach. Podľa mňa je to zjavný úspech.

Považujem za úplne správne, aby štát podporoval matky, ktoré sa rozhodnú venovať výchove detí ako svojmu poslaniu. V tomto sme najprorodinnejším štátom v Európe. Nikde inde v Európe nepoberajú matky rodičovský príspevok tak dlhý časový úsek ako u nás. V prípade zdravotných problémov to môže byť až do 6 roku dieťaťa. Lenže máme aj matky, ktoré pre zlú finančnú situáciu rodiny potrebujú do práce nastúpiť skôr ako po tretích narodeninách dieťaťa. Alebo chcú pokračovať vo svojej profesionálnej kariére skôr ako po tretích narodeninách dieťaťa. Myslím si, že štát má pomáhať každej rodine, ktorá sa rozhodne mať dieťa. Dieťa má byť vítané a matka dieťaťa má mať možnosť zosúladiť svoj pracovný a rodinný život podľa svojej slobodnej voľby. Preto nepovažujem navýšenie kapacít jaslí na 13 percent detí do troch rokov do roku 2030 za problém, ale za príležitosť, aby sa mohli pre deti rozhodnúť aj ženy, ktoré chcú pokračovať vo svojej profesionálnej kariére.

Keď som v septembri minulého roka uverejnil v Štandarde článok Čo dnes znamená byť slovenským konzervatívcom, ako bod číslo 5 som uviedol politickú, legislatívnu a finančnú podporu a obranu tradičnej rodiny. Ako bod číslo 10 som uviedol realizmus a schopnosť odlíšiť sa od progresívcov a liberálov v tom, že nebudeme podliehať sebaklamu. Teda že budeme schopní vidieť veci tak, ako sú, a nie tak, ako sa javia. Aká je dnešná slovenská realita v prorodinnej politike? Pomenujem len niekoľko vecí, ktoré na Slovensku pred tromi rokmi neboli a dnes realitou sú:

1. Pred narodením dieťaťa sme od štvrtého mesiaca tehotenstva zaviedli 200 eurový tehotenský príspevok
2. Príspevok pri narodení dieťaťa posielame automaticky, matka už nemusí o tento príspevok žiadať
3. Zvýšili sme prídavok na dieťa na viac ako dvojnásobok
4. Zvýšili sme daňový bonus na dieťa na päťnásobok oproti roku 2020
5. Masívne sme zvýšili podporu pre rodiny s ŤZP
6. Zriadili sme bezplatné rodinné poradne
7. Zriadili sme bezplatné dlhové poradne
8. Zaviedli sme štátnu podporu nájomného bývania, aby si mladé rodiny pri stúpajúcich cenách hypoték vôbec mohli založiť rodinu
9. Prvýkrát v histórii sme legislatívne ukotvili rodinné podniky
10. Zaviedli sme rodičovský bonus pre viac ako 800-tisíc dôchodcov
11. Zrušili sme doplatky za lieky pre deti do 6 rokov a ľudí s ŤZP
12. Na Slovensku sa stavia alebo už bolo postavených viac ako 200 nových detských ihrísk RODINKA, kde môžu spoločne tráviť čas deti s rodičmi a starými rodičmi vrátene detí so zdravotným postihnutím
13. Prvýkrát v histórii sme začali vyplácať dotácie na podporu rodiny
14. Legislatívne sme zriadili Radu pre rodinu a demografický vývoj

A to všetko popri pandémii, inflácii, energetickej kríze a vojne na Ukrajine.

Ak Michal Čop tvrdí, že máloktorý volič bol za posledné roky tak vodený za nos ako kresťania a konzervatívci, tak má na to právo. Iba tvrdím, že čo sa týka podpory rodiny, je takýto názor v zjavnom rozpore s realitou.

Strategická zmena priorít štátu je náročná podobne ako zmena kurzu veľkého námorného tankeru. Nedá sa urobiť hneď a naraz. Som však presvedčený, že v podpore rodiny sme urobili v priebehu troch rokov také zásadné zmeny, že dnes môžeme Slovensko spolu s Poľskom a Maďarskom označiť za najviac prorodinné štáty Európy. To je dobrý výsledok, na ktorý môžeme byť právom hrdí.