Vyhodili ho z New York Times. Za absurdné obvinenie z rasizmu

Pred pár dňami oslávil 67 rokov, má elitné vzdelanie z Berkeley a desaťročia pracoval pre najdôležitejší americký denník. Na konci života sa dozvedel, že je rasista.

Donald G. McNeil mladší. Foto: reprofoto/Youtube Donald G. McNeil mladší. Foto: reprofoto/Youtube

Americký novinár Donald G. McNeil písal o vede a zdraví, v poslednej dobe najmä o covide, predtým o AIDS. Robil úspešné dokumenty, cestoval. Po skoro polstoročí náhle v Timesoch skončil. Vo svojich reportážach informoval napríklad o epidémiách, v poslednom čase i o pandémii koronavírusu. Sám sa však stal obeťou neblahej epidémie, takzvanej cancel culture, kultúry rušenia.

Osudný dátum, ktorý si bude nadlho pamätať, nastal 28. januára tohto roku, keď vyšiel v americkom denníku Daily Beast článok o jeho minulých „prehreškoch“. Donald McNeil sprevádzal v roku 2019 školský výlet na poznávacom zájazde v Peru, čo by nebolo ešte nič zlé, žaloba znie ale tvrdo: McNeil na výlete s mladými ľuďmi používal „rasistické a sexistické slová“.

Zastavme sa na moment, čo to presne McNeil povedal?

Dvaja žiaci z výletu uviedli, že Donald McNeil vyslovil politicky nekorektné a dnes už spoločensky zakázané slovo „neger“. Pričom dodal, že neverí v koncept belošského privilégia. Iní traja študenti sa mali sťažovať na údajné rasistické a stereotypné komentáre amerického novinára. To, čo zarazí, je však kontext, ako k týmto výrokom došlo.

„Študentka sa ma pri večeri opýtala, či si myslím, že by mala jej spolužiačka byť suspendovaná za video, ktoré spravila ako 12-ročná a používa v ňom rasistickú nadávku,“ vysvetľuje celú situáciu novinár a dodáva, že aby pochopil, o aké video presne ide, tak žiadal od študentky viac kontextu.

„Spýtal som sa jej, či [jej spolužiačka, pozn. red.] použila tú nadávku voči niekomu, alebo len rapovala či citovala názov knihy. V rámci tejto otázky som použil dané pejoratívum aj ja,“ skonštatoval McNeil.

McNeil teda nepoužil žiadnu rasistickú nadávku, o nikom nehovoril, len odpovedal na otázku a snažil sa mladej študentke vysvetliť, čo vlastne jej kamarátka spravila. Aj to stačí. Neboli to jeho slová, už vôbec nie činy, dokonca ani myšlienky, za ktoré bol potrestaný.

Novinár bol najskôr disciplinárne pokarhaný, pričom chcelo vedenie New York Times dať McNeilovi ešte šancu. To sa však zmenilo po odkaze vydavateľovi A.G. Sulzbergerovi od skupinky zamestnancov, ktorým sa možné zotrvanie novinára v denníku nepáčilo. Novú morálku treba postrážiť.

Na kontexte nezáleží

„Napriek údajným prísľubom zo strany New York Times pre diverzitu a otvorenosť sme dali významnú platformu – kritické pokrývanie pandémie, ktorá disproporčne zasahuje farebných ľudí – niekomu, kto sa rozhodol použiť urážlivý a neakceptovateľný jazyk v rámci akýchkoľvek mediálnych štandardov,“ píše sa v odkaze.  

„Vítame tento názor. Vážime si oduševnenie, s ktorým bol ponúknutý a hlavne súhlasíme s danou správou,“ odpovedalo vedenie vydavateľstva. McNeil 5. februára opustil priestory redakcie, pričom New York Times informoval, že k tomu došlo po kritike za jeho správanie v minulosti „zvnútra aj zvonka organizácie“. McNeil urobil rýchlu sebakritiku, v odkaze na rozlúčku pre redakciu si sypal popol na hlavu a ospravedlnil sa, že spomínané slovo vôbec použil.

O prípade informoval na svojej stránke i spisovateľ a bloger Rod Dreher, ktorý kritizoval rozhodnutie denníku. Ako sám podotýka, McNeil vysvetlil kontext, v ktorom použil dané slová a aj keď možno išlo o nešťastné rozhodnutie, v danej situácii nešlo o nič urážlivé či zámerné.

„McNeil si priznal chybu vo svojom rozlúčkovom vyhlásení za to, že použil slovo na N a vysvetlil kontext. Myslím ale, že sa mýli: myslím si, že kontext je ospravedlniteľný, aj keď to nebolo najlepšie rozhodnutie. Ak neverí na koncept belošského privilégia, tak čo? Nie je jednotlivcovi dovolené nesúhlasiť s ideologickou tézou?“ pýta sa spisovateľ ohľadom obvinení voči novinárovi.

Vítané len naše názory?

Dreher taktiež pripomína udalosti okolo odchodu židovskej novinárky Bari Weissovej z New York Times v júli minulého roku. Ako dôvod na svoj odchod Weissová uviedla šikanu zo strany tamojších zamestnancov, pričom ju okrem iného nazývali nacistkou či rasistkou.

„Prísť do práce ako centrista v americkom médiu by si nemalo vyžadovať odvahu,“ napísala vtedy už bývalá redaktorka New York Times, ktorá prišla do novín v roku 2016. Mala zámer v známom denníku zastupovať dovtedy neveľmi vnímané hlasy – centristov či konzervatívcov. Za to ju niektorí redaktori chceli doslova vyštvať – pričom tieto prejavy nenávisti voči nej sa nestretli so žiadnym postihom.

Spisovateľ podotýka, že verí Weissovej slovám a dodáva, že vyhodenie McNeila je posledným klincom do rakvy. „Kto by chcel robiť v takých novinách? Skoro polovica storočia práce pre New York Times, niektorá ovenčená cenami, byť vedúcou postavou pre jednu z najdôležitejších udalostí storočia. A to všetko neznamenalo nič, keď si politicky korektný dav prišiel pre jeho skalp,“ konštatuje Dreher.

Nie je to však podľa neho prekvapivé. Denník si podľa Drehera uplietol sám na seba bič už tým, keď sa prihlásil k takzvanému Projektu 1619. Autorkou projektu je novinárka Nikole Hannah-Jonesová a iniciatíva si kladie za cieľ „pretvoriť dejiny krajiny tým, že položí dopady otroctva a úspechy Afroameričanov do centra amerického národného príbehu.“

Naopak, proti-belošský naratív je podľa Drehera v denníku vítaný. Poukazuje na prijatie novinárky Sarah Jeongovej v roku 2018, ktorá má za sebou množstvo príspevkov na sociálnej sieti Twitter, v ktorých uráža alebo zosmiešňuje belochov. Také vyjadrenia by sa v kontexte hocijakej inej skupiny ľudí nazývali jednoznačne „rasistické“.

Jeongová však svoje predošlé vyjadrenia vraj oľutovala a v tomto prípade bola ľútosť a ospravedlnenie pre vedenie New York Times dostačujúce. Dlhoročný spolupracovník Donald G. McNeil už také šťastie nemal.