Sme konzervatívne noviny, preto hodnotíme veci z konzervatívneho pohľadu. A to aj v prípade Milana Krajniaka

Milan Krajniak v utorok reagoval na môj komentár, kde som mu vyčítal prílišnú iniciatívnosť pri vytváraní novely zákona, ktorá má uľahčiť život ľuďom z LGBT prostredia. Minister Krajniak si vo svojom komentári berie na pomoc ľudovú slovesnosť a tvrdí, že „pre kríky nevidím konzervatívny les,“ a tiež mi pripomína príslovie, ktoré hovorí, že „kto chce psa biť, palicu si nájde.“ Zmyslom oboch aforizmov je poukázať na to, že ministerstvo práce vykonalo v tomto volebnom období množstvo práce v konzervatívnej a rodinnej agende, ktorú však nechcem vidieť a pri kritike ministra používam neplatné argumenty.

NázorAko Michal Čop pre kríky nevidí prorodinný konzervatívny les

V prvom rade by som chcel zopakovať, čo som napísal už vo svojom prvom texte, kde uvádzam, že „Milan Krajniak je jednoznačne najkonzervatívnejším ministrom súčasnej vlády.“ Taktiež by som chcel poukázať na to, že už v prvom texte som písal, že zdedil rezort, ktorý bol v silnom ideologickom područí progresívcov a preto bola jeho úloha o to náročnejšia. Napokon by som rád pripomenul aj jeden môj starší text, kde som vymenovával, aké významné opatrenia sa podarilo prijať bývalej vláde a kde som pri ôsmych pozitívnych bodoch až trikrát spomenul Milana Krajniaka a jeho ministerstvo.

Obviňovať ma z toho, že pre kríky nevidím les preto považujem za prisilné prirovnanie. Rovnako tak repliku o palici na bitie psa. Milana Krajniaka ani nikoho iného nemám záujem „biť.“ Ako novinár mám však úlohu poukazovať na to, čo sa v spoločnosti deje. A keďže píšem pre médium, ktoré sa nehanbí za to, že má konzervatívny pohľad na svet, tak som si dovolil poukázať na to, že konzervatívci vo vláde sa pri návrhu, ktorý má riešiť vzťahy LGBT ľudí, nezachovali úplne principiálne.

NázorČo sa podarilo a čo nepodarilo „najkonzervatívnejšej“ vláde v dejinách Slovenska

A tu sa už dostávame k meritu veci. Mojou hlavnou námietkou voči ministrovi Krajniakovi bolo, že z vyjadrení ministra Karasa sa zdá, že pri jeho návrhu bol minister práce zbytočne príliš iniciatívny, čoho výsledkom je oslabenie inštitútu manželstva ako zväzku muža a ženy. Dovolím si pripomenúť, že tento fakt Milan Krajniak vo svojom texte nikde nespomína, ani nespochybňuje.

Naopak, nepriamo potvrdzuje vyjadrenie ministra Karasa a dodáva k tomu, že on bol ten, kto do programového vyhlásenia vlády pretlačil vetu o tom, že vláda pripraví riešenie, ktoré uľahčí praktický život pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti. A tvrdí, že túto vetu doteraz nikto nerozporoval.

Samozrejme, že túto vetu doposiaľ nikto nerozporoval, keďže proti praktickej pomoci rodinám žijúcim v jednej domácnosti nikto nie je. Otázkou však pri podobných formuláciách v oficiálnych dokumentoch je to, ako bude daná pomoc vyzerať. Keď sa ukázalo, že vláda pripravila návrh, ktorý síce môže pomôcť ľuďom žijúcim v jednej domácnosti, no zároveň oslabuje inštitút manželstva, zákonite prišla kritika. A s ňou aj otázka, či sa napĺňa to, čo očakávame od konzervatívnych politikov. Navyše, tu sa nedá nespomenúť, že ministerstvá sa pri príprave tejto novely radili len s LGBT organizáciami a preto sa o možnej kritike sprava dopočuli až teraz. Keby sa pri príprave novely postupovalo inak, nemusel by byť minister teraz prekvapený.

KomentárKde je Posledný križiak? Od konzervatívcov sme pri návrhu zákona o LGBT zväzkoch čakali viac odolnosti

Milan Krajniak vo svojom texte spomína ešte dve veci. Jasle a Radu vlády pre rodinu a demografický vývoj. Jeho argumentáciu v oboch prípadoch sčasti beriem. Skutočne je dobré, že vznikla Rada vlády pre rodinu a demografický vývoj a aj to, že sme sa nezaviazali vytvoriť miesta v jasliach až pre polovicu detí.

Avšak, v oboch prípadoch minister skôr potvrdzuje to, o čom som písal v mojom pôvodnom komentári. Čo sa týka Rady, je jasné, že rovnako ako jej zriadenie je dôležitý aj jej ustanovujúci dokument. Ten totiž rozhoduje o tom, čo bude táto inštitúcia robiť. Teda či sa bude snažiť rozšíriť rodinné výhody na dúhové rodiny, alebo sa bude snažiť podporovať klasické manželstvá, ktoré tvoria muž a žena a ktoré sú najlepším a najprirodzenejším prostredím pre plodenie a výchovu detí.

Jasný dokument dáva členom Rady jasné mantinely. Vágny dokument im umožňuje pretláčať do jej práce množstvo ideológie. Navyše, ak je takýto dokument plný nič nehovoriacich vágnych fráz, pod ktoré sa dá schovať prakticky hocičo, po zmene vlády môže byť jej ideologická kolonizácia progresívcami ešte jednoduchšia. Nebude totiž potrebné meniť ani základný dokument.

Ďalším prípadom sú jasle. Milan Krajniak tvrdí, že sa mu podarilo namiesto záväzku zvýšiť počet detí v jasliach na 87-tisíc vyrokovať zvýšenie len na 7-tisíc. Minister to predáva ako úspech a tiež sa pritom tvárí, že to je dobré, lebo ženy si tým budú môcť vybrať a skôr sa rozhodnú mať deti. Pochybujem, že je to pravda. Osobne neviem o žiadnej matke, ktorá by svoje malé dieťa rada odložila do jaslí, ak by mala dostatočnú finančnú podporu štátu a neviem o žiadnom malom dieťati, ktoré by sa do jaslí tešilo. Jasle sú vo väčšine prípadov krajným riešením pre rodiny, ktoré to nedokážu utiahnuť bez toho, aby si mohli dovoliť stratiť ďalší príjem.

V mnohých krajinách na západe to tak nie je (napríklad Belgicko) a štát matkám s malými deťmi pomáha výrazne viac ako na Slovensku. Preto by som bol na mieste pána Krajniaka opatrný s výrokom, že „v podpore rodiny sme urobili v priebehu troch rokov také zásadné zmeny, že dnes môžeme Slovensko spolu s Poľskom a Maďarskom označiť za najviac prorodinné štáty Európy.“

A preto nesúhlasím ani s tým, že navýšenie miest v jasliach len na 7-tisíc je úspech. Ak si myslíme, že Únia sa nám v tomto prípade snaží nanútiť opatrenie, ktoré je v rozpore s našimi hodnotami, ďalších približne tri a pol tisíca miest v jasliach je nie len zbytočným vyhadzovaním peňazí, ale tiež podporovaním principiálne nesprávnych vecí. V takomto prípade je tri a pol tisíca veľmi zlé číslo a nezáleží na tom, či a na koľko sme ho znížili. Za príklad nám tu môžu poslúžiť kvóty na prerozdeľovanie migrantov. Vtedy sme povedali jasné nie a žiadne kvóty neboli. Podobne sme sa mali zachovať aj v tomto prípade.

Je možné, že s ministrom Krajniakom sa v tomto nezhodneme. No mojou úlohou ako novinára v konzervatívnom denníku je na to poukázať. A to aj v prípade najkonzervatívnejšieho ministra súčasnej vlády.