Tri roky po brexite Spojené kráľovstvo stále nefunguje

Napríklad podľa prieskumu spoločnosti Focaldata pre web Unherd, ktorý sa uskutočnil na obrovskej vzorke vyše 10-tisíc ľudí, až 54 percent z respondentov súhlasí s tvrdením, že „Spojené kráľovstvo urobilo chybu, keď opustilo EÚ“. Keď však začneme problematiku skúmať do hĺbky, zistíme, že Briti až natoľko neľutujú brexit, ale tri premárnené roky.

Zhodou okolností Medzinárodný menový fond vydal pred niekoľkými dňami predikciu rastu svetovej ekonomiky. Spojené kráľovstvo je jedinou krajinou zo skupiny G7, ktorej MMF v tomto roku predpovedá hospodársky pokles, konkrétne pád o 0,6 percenta HDP. Toho sa okamžite chytili zaťatí antibrexitári ako dôkazu škodlivosti odchodu z EÚ.

Nevie sa, čo bolo príčinou

Opustenie najväčšieho hospodárskeho bloku planéty a vztýčenie niektorých ekonomických bariér britskej ekonomike zrejme naozaj nepomohlo. Vplyv brexitu však nemožno preceňovať. Ani ostatné krajiny G7, obzvlášť tie európske, nemajú rásť nejakým závratným tempom, Nemecko má posilniť o 0,1 percenta, Taliansko o 0,6 percenta a Francúzsko o 0,7 percenta.

MMF sa navyše často mýli. Pred referendom predikoval, že odchod z EÚ spôsobí Spojenému kráľovstvu dvojročnú recesiu a prepad ekonomiky o 1,9 až 5,5 percenta podľa toho, o aký tvrdý brexit pôjde. Zároveň s odhadmi budúcnosti MMF publikoval dáta za minulý rok. Britská ekonomika vzrástla o 4,1 percenta, najviac z krajín G7 a rýchlejšie ako eurozóna.

Ani ďalšie čierne scenáre sa nevyplnili, Londýn sa stále delí s New Yorkom o status najvýznačnejšieho finančného centra sveta, nenastal exodus bankárov na kontinent, ako sa špekulovalo pred brexitom. Dostavili si aj nespochybniteľné brexitové úspechy. Spojené kráľovstvo nezviazané bruselskou byrokraciou a kolektívnym rozhodovaním dokázalo schváliť a nakúpiť covidové vakcíny oveľa rýchlejšie ako Európska únia.

Navyše je veľmi ťažké odlíšiť, ktoré ekonomické ťažkosti sú následkom brexitu a ktoré dejinotvorných udalostí. V podstate súčasne s brexitom udrela pandémia covidu, ktorá poslala svetovú ekonomiku strmo dole. Keď covid konečne odznel, vypukla vojna na Ukrajine a s ňou spojené hospodárske turbulencie.

Domáce problémy

Napokon, Spojené kráľovstvo má aj veľa domácich problémov, ktoré ekonomiku poškodzujú a s EÚ nemajú nič spoločné. Britská železničná sieť je v desivom stave. Vydať sa na stanicu znamená riskovať nejaké nevítané dobrodružstvo s možnosťou, že človek nikdy nedôjde do cieľa.

Systém zdravotníctva NHS je sústavne na hranici totálneho kolapsu. Už niekoľko mesiacov v Spojenom kráľovstve štrajk stíha štrajk. Štrajkovali železničiari, zdravotné sestry, letiskový personál. Tento týždeň si štrajk odhlasovali hasiči. Stavebné zákony a pravidlá územného plánovania v podstate blokujú budovanie nových bytov a infraštruktúry. Komentármi v médiách aj hovormi s bežnými Britmi presakuje hlboký pesimizmus a presvedčenie, že Spojené kráľovstvo nefunguje.

Brexit bol revoltou aj proti tomuto stavu, mal byť varovaním skostnatenej štátnej správe, aby problémy začala riešiť. Brexitárov možno rozdeliť v podstate do dvoch táborov. Prví sú zástancovia voľného trhu a malého štátu. Verili, že pravidlá EÚ Spojené kráľovstvo zväzujú a viedlo by si oveľa lepšie, keby mohlo vo svete pôsobiť na vlastnú päsť. Chcelo vybudovať „Singapur na Temži“, krajinu s minimom regulácií, maximálne otvorenú svetovému obchodu a s nízkymi daňami. To malo naštartovať hospodársky rast a vyriešiť problémy Spojeného kráľovstva.

Druhá skupina, najskôr oveľa početnejšia, chcela hlavne zaraziť imigráciu. Mala pocit, že Spojené kráľovstvo je na hrane svojej kapacity. Imigranti podľa nej stláčali mzdy, zhoršovali situáciu v bývaní aj zdravotníctve a správali sa asociálne až kriminálne. Chceli prísnejšiu kontrolu hraníc a viac pozornosti venovanej národnej bezpečnosti.

Britská vláda nedokázala uspokojiť ani jednu z týchto skupín. O prvé kroky vedúce k „Singapuru na Temži“ sa pokúsila premiérka Liz Trussová, len aby vyvolala obrovskú hospodársku a politickú krízu a po 45 dňoch rezignovala. Imigrácia do Spojeného kráľovstva sa od brexitu zvýšila trojnásobne.

Nechcú otvárať staré rany

Brexit sa tak nestal kúzelným liekom na všetky krízy Spojeného kráľovstva. Je však rovnako nepravdepodobné, že prípadný opätovný vstup do EÚ by situáciu príliš vylepšil. Podľa prieskumu spoločnosti YouGov 48 percent je proti začatiu procesu znovu vstúpiť do EÚ a 33 percent ho podporuje, zvyšok nevie.

Celé dianie okolo odchodu z EÚ bolo pre mnohých Britov nesmierne traumatickou udalosťou, ktorá rozdelila krajinu na dve nezmieriteľné polovice. Nechcú otvárať staré rany. Navyše ak by sa Spojené kráľovstvo rozhodlo vstúpiť do EÚ, stalo by sa tak za oveľa horších podmienok a muselo by sa vzdať mnohých výnimiek, ktoré si počas svojho členstva vyrokovalo.

Zrejme by sa muselo zaviazať prijať euro, vstúpiť do Schengenu a mohlo by zabudnúť na takzvaný britský rabat, keď Londýn dostával späť časť svojich príspevkov do rozpočtu Únie. Ani Labouristická strana nesľubuje opätovný vstup do EÚ, naopak, odhalila slogan „Make Brexit Work“, teda „Aby brexit fungoval“.

Hlavným prínosom brexitu tak bude odhalenie, že EÚ nie je pôvodcom všetkých problémov, ale ani univerzálnym riešením. Túto poučku je možné uplatniť aj mimo Spojeného kráľovstva.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.