V rámci podpory Národného týždňa manželstva prinášame ďalšiu inšpiráciu zo Vzťahova. Dnes o tom, ako sa jeden druhému nestratiť, alebo o dôležitosti nekončiaceho poznávania sa navzájom. Práve ono poznávanie je ďalšou zo zručností, ktorá je ťažisková pre spokojný dlhodobý vzťah.
Keď sa z manželov stanú iba spolubývajúci
Toto určite všetci dobre poznáte: veľa povinností v robote, rozostavaný dom, dve deti v puberte a jedno, ktoré sa akurát zmieta v nekončiacom období vzdoru. Obaja sa doma snažíte všetko ustáť, zvládnuť ten blázinec. Večer padáte do postele vyčerpaní, niekedy si už nedáte ani len pusu na dobrú noc. Hlavou vám preblysnú myšlienky na spoločný sex, ale únava ich rýchlo zaženie von oknom. Tak trochu máte pocit, že ten, kto vedľa vás zaspáva, je už len akýmsi spolubývajúcim či spolubojovníkom na bojovom poli, na ktorom ste sa ocitli. Ste spolu, ale akosi už vlastne neviete s kým. Áno, viete, že by ste mali tráviť nejaký čas aj sami, viete, že by bolo fajn porozprávať sa nielen o tom, čo je potrebné vybaviť, ale aj o tom, ako sa kto má, ako to zvláda. Ale nie je čas. Táto veta sa stala akousi zásterkou voči obave z toho, kým ten druhý je, kým sa stal.
Príbeh, ktorý som opísala v úvode, vôbec nie je zriedkavým javom medzi nami. Niekedy má dramatickejší, inokedy záludnejší scenár, no výsledok býva rovnaký. Stratili sme sa jeden druhému. Pod rúškom dobrých úmyslov voči deťom, rodine, domácnosti, majetku, práci, kariére sme sa jeden od druhého vzdialili. Zmysel nášho snaženia, ktorý bol na jeho začiatku, naše spoločné šťastie, sa vytratil. Zomleli nás každodenné povinnosti. Podľahli sme akejsi nepozornosti voči detailom života svojho partnera. Rozmazali sa jasné kontúry poznania toho, čo má kto rád, čo ho teší, o čom sníva, čo potrebuje, čo ho, naopak, zarmucuje, kde ho tlačí topánka, čoho sa bojí. Ohrozuje nás nebezpečenstvo anonymity.
Mapy lásky
John Gottman, psychoterapeut a výskumník v oblasti manželského života, hovorí o tom, že milujúce sa páry majú o svete toho druhého veľmi podrobnú predstavu. Je to dokonca jedno z kritérií, ktorým sa odlišujú fungujúce partnerstvá od tých nefunkčných. Nazýva to akýmisi „mapami lásky“. Ak totiž partnera nepoznáme, ako ho môžeme milovať, koho to vlastne milujeme? Našu predstavu spred oltára, karikatúru minulosti či matné obrysy druhej osoby, ktoré sú deformované časom, kedy sme sa o seba skutočne nezaujímali?
V mojej manželskej poradni sa často stretávam s vyjadreniami typu „ja ho už poznám“ alebo „ona bola vždy takáto“. Keď však v našej spoločnej debate ideme hlbšie a do konkrétností, akoby sa tieto sebavedomé vyjadrenia rozbíjali ako vlny o skaly. Zrazu sa objavujú vety: „tak to som ani netušila, že to máš takto“, „som zaskočený, že toto prežívaš“. V našich vzťahoch akosi postupne ustrnieme v poznávaní toho druhého. Niekedy vplyvom povinností, narodením detí, inokedy zo strachu pred zmenou či výzvou niekam sa posunúť, čo si často vyžaduje energiu a odhodlanie na vzťahu kontinuálne pracovať.
Vo vzťahu sa meníme, nie sme takí istí ako na jeho začiatku
Tak ako sa prekresľujú a aktualizujú klasické kartografické mapy, keďže ani zakreslená oblasť nezostáva navždy rovnaká, potrebujeme prekresľovať aj naše mapy lásky a aktualizovať naše vzájomné poznanie. Určite by ste nešli na túru alebo na navigovanie nepoužívali mapu spred dvadsiatich rokov, dokonca ani spred desiatich či piatich – vždy hľadáme tú najaktuálnejšiu kvôli jej presnosti a hodnovernosti. Podobne je to aj s nami a naším vzájomným poznaním. Ak kupujem darček pre partnera a budem sa riadiť jeho preferenciami spred piatich rokov, je veľká pravdepodobnosť, že sa vôbec netrafím do čierneho. Ale ak načúvam aktuálnym túžbam, moja úspešnosť je viac ako istá.
Buďme na seba neustále zvedaví
Možno sa zasmejete nad tým, čo je základným pracovným nástrojom kresliča máp lásky. Okrem nastavenia nášho vnútra na vzájomné poznávanie sa, je základným nástrojom obyčajná, ale zato neutíchajúca, ľudská zvedavosť. Nemyslím tým zvedavosť, ktorá je nepríjemným snorením, ale zvedavosť spojená so záujmom o toho druhého dobre položenou otázkou a s počúvaním odpovede, ktoré si uložíme do pamäte.
Mám pre vás pozvanie. Začnite vytvárať a posilňovať svoje mapy lásky ešte dnes. Skúste si navzájom odpovedať na nasledujúce otázky a zistite, koľko toho viete o svete svojho partnera:
Na koľko z nich ste vedeli odpovedať? Všetky? Waw, výborne. Ak sú však také, na ktoré odpoveď neviete, žiaden problém, nevešajte hlavu, to sa stáva. Skúste sa opýtať vašej polovičky a vytvoriť tak príležitosť na pekný rozhovor či naštartovať tak znovupoznávanie.
Nezabúdajte mapy aktualizovať
Kladenie takýchto otázok a im podobných vám pomôže získať lepší prehľad a podrobnejšiu „mapu“ vnútorného sveta vášho partnera. Nezabudnite, že vzájomné poznávanie je neustály proces. Pravidelne si spolu aktualizujte svoje mapy – veď koniec-koncov je to príjemná spoločná aktivita.
Pamätajte, že čím viac o sebe budete vedieť, tým viac budete cítiť silné spojenie medzi vami a váš vzťah bude tým hlbší a prínosnejší. Zo vzájomného poznania totiž pramení nielen láska, ale aj odvaha a sila prekonávať manželské či rodinné búrky, dodáva Gottman. Páry, ktoré sa poznajú, sú totiž ďaleko lepšie pripravené čeliť náročným situáciám a konfliktom, než tie, ktoré o sebe vedia len pramálo.
Prajem vám, aby ste si vaše mapovanie spoločne užili a prinieslo vám do života novú vzpruhu a posilnilo vašu vzájomnú lásku. Prečo to všetko? Lebo na vzťahoch predsa záleží.
Zdroj: John M. Gottman a Nan Silver: Sedm principů spokojeného manželství. Praktický průvodce fungováním dlouhodobých vztahů. Jan Melvil publishing, 2015. ISBN 9788087270745