Amerika stojí v čele brutálnej kampane za odkresťančenie západnej kultúry

Predseda biskupskej konferencie USA arcibiskup Gomez vo svojom jednoznačnom vyhlásení prezidentovi Bidenovi odkázal: „Ako učí pápež František, nemôžeme mlčať, keď je v našej krajine potratom rok čo rok odvrhnutých takmer milión ľudských životov.“ Čo hovorí učenie Cirkvi o potrate?

„Boh, Pán života, zveril ľuďom vznešenú úlohu zachovávať život, čo sa má uskutočňovať spôsobom dôstojným človeka. Život treba teda chrániť s najväčšou starostlivosťou už od počatia; potrat a vražda novonarodeného dieťaťa sú ohavnými zločinmi.“ (II. Vatikánsky koncil, Pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 51.)

Prezident Joe Biden sa prezentoval – a to nielen v deň svojej inaugurácie – ako veriaci a praktizujúci katolík. Aké vierohodné je to vo vašich očiach vzhľadom na veľké množstvo jeho propotratových výrokov a vzhľadom na jeho oficiálne vyhlásenie k 38. výročiu propotratového rozsudku Roe v. Wade, že „počas posledných štyroch rokov čelilo právo na potrat extrémnym útokom“? A aké vierohodné je to i vo svetle jeho vyhlásenia, že chce znova masívne podporovať potraty v USA i na celom svete, a to aj finančne?  

Existujú aj dobrí katolíci, a to dokonca aj na najvyšších miestach vo Vatikáne, ktorí v slepom protitrumpovskom afekte akceptujú alebo marginalizujú všetko, čo sa teraz v USA rozbieha proti kresťanom a proti všetkým ľuďom dobrej vôle.

USA so svojou kocentrovanou politickou, mediálnou a ekonomickou mocou stoja na čele subtílnej a zároveň veľmi brutálnej kampane za odkresťančenie západnej kultúry, ktorá prebieha posledných sto rokov. Milióny životov detí, ktoré teraz padnú za obeť celosvetovo organizovanej potratovej kampani pod eufemistickou zásterkou „práva na reprodukčné zdravie“, niektorí zľahčujú s poukazom na Trumpove charakterové slabosti.

Jeden spolubrat, ktorého si inak veľmi vážim, mi hovoril, že nemám všetko hodnotiť len podľa potratov. Lebo Trumpovou prehrou bolo vraj odstránené ešte oveľa väčšie nebezpečenstvo, a síce, že „ten blázon by mohol stlačiť atómový gombík“.

Som presvedčený, že individuálna aj sociálna etika stoja nad politikou. Červená čiara je prekročená, ak sa viera a morálka zrátavajú politickým kalkulom. Nemôžem podporovať propotratového politika s odôvodnením, že predsa stavia sociálne byty; tým by som kvôli relatívnemu dobru akceptoval absolútne zlo.  

Niektorí biskupi, ako napr. denverský arcibiskup Samuel J. Aquila a emeritný arcibiskup z Philadelphie Charles Chaput, otvorene hovoria o tom, že Biden kvôli svojim verejným vyhláseniam a činom ohľadom potratov nie je v spoločenstve s katolíckou cirkvou. Chaput sa vyslovil za to, aby Biden v súčasnej situácii nebol pripustený k prijímaniu Eucharistie. V protiklade k tomu, kardinál Wilton Gregory, ktorý je arcibiskupom v hlavnom meste Washington, povedal, že zachová doterajšiu prax, podľa ktorej Biden sväté prijímanie dostáva. Ako to hodnotíte?

Aj u niektorých katolíkov sa presadil absurdný názor, že viera je súkromnou záležitosťou a vo verejnom živote možno pripúšťať, schvaľovať a podporovať veci, ktoré sú vnútorne zlé.

V konkrétnej politickej situácii sa kresťanom nemusí vždy podariť presadiť prirodzený morálny zákon vo všetkých bodoch v parlamente alebo vo vláde. Ale nikdy sa nesmú aktívne alebo pasívne podieľať na zle. Musia proti nemu minimálne protestovať a, nakoľko to je možné, musia sa postaviť na odpor, aj keď za to budú diskriminovaní.

Vieme, že ak sa niekto ako kresťan postaví proti mainstreamu vo veciach propagandy LGBT, potratu, legalizovaného užívania drog či rozkladu mužskej a ženskej sexuality, nadáva sa mu do extrémnych pravičiarov alebo dokonca do nacistov. Pritom práve národní socialisti so svojou biologistickou a sociálno-darwinistickou ideológiou stáli v otvorenom rozpore s kresťanským pohľadom na človeka.

Duchovní spriaznenci, ktorí iných hania porovnaním s nacistami, ale sami sú takýmito porovnaniami pobúrení, sa stretávajú skôr tam, kde je rebélia proti Bohu, ktorý stvoril človeka na svoj obraz a svoju podobu – ako muža a ženu.

Môžu sa americkí biskupi v princípe spoľahnúť na to, že pápež František v plnej miere podporuje ich pro-life postoje a že k rozdielnym názorom môže prísť maximálne v otázke citlivosti prístupu k súčasnému prezidentovi?

Svätý otec sa najjasnejšími možnými slovami vyjadril proti potratu ako úmyselnej vražde, za čo sa mu aj dostalo strašných nadávok od tých, ktorí sa inak veľmi radi na neho odvolávajú a predstavujú ho ako protiklad predchádzajúceho pápeža Benedikta XVI. Dúfam, že nikomu nenapadne zvrátená myšlienka vyvažovať potrat a eutanáziu prijímaním prisťahovalcov a migrantov na hraniciach s Mexikom a takto „mlčky“ akceptovať zločiny proti ľudskosti.

Mali by americkí katolíci pozitívne prijať výzvy nového prezidenta k „jednote“ a k zahojeniu rán? Môžu to spraviť vzhľadom na jeho propotratové postoje?  

Zmierenie nám daroval Boh v Ježišovi Kristovi. Práve pre kresťanov v politike by toto malo byť meradlom vlastných slov a činov. Ale ideologické rozdelenie spoločnosti nemožno odstrániť tým, že jedna strana bude vytlačená na okraj, kriminalizovaná a zničená, takže na konci budú všetky inštitúcie od médií až po medzinárodné koncerny ovládané už len predstaviteľmi kapitálovo-socialistického mainstreamu.

Bezpochyby budú v USA katolícke školy, nemocnice a ďalšie verejnoprospešné inštitúcie podporované z verejných zdrojov nútené k nemorálnemu konaniu, a ak sa nepodriadia, budú zatvárané, ako sa to deje už teraz v Španielsku. Najneskôr vtedy uvidí aj ten najnaivnejší človek, či tie reči o zmierení spoločnosti boli myslené vážne, alebo či to bol iba propagandistický trik.

Práve tí, ktorí teraz najhlasnejšie hovoria o zmierení, by si mali položiť otázku o svojej vlastnej zodpovednosti za štiepenie. Motto „ak nechceš byť na mojej strane, tak ti naložím“ nie je správnou cestou k zmiereniu a k vzájomnému rešpektu.  

Boli by takéto rázne reakcie proti propotratovej politike mysliteľné v nemecky hovoriacich krajinách, v Rakúsku, v Nemecku alebo v nemecky hovoriacej oblasti Švajčiarska?

Od 18. storočia bola aj v katolíckych krajinách ako Francúzsko, Rakúsko a Bavorsko s absolutizmom spätá nešťastná tradícia štátneho cirkevníctva – galikanizmus, febronianizmus, jozefinizmus.

Cirkev sa v tejto optike už nedefinuje na základe svojho Bohom daného poslania pre spásu všetkých ľudí, ale na základe služby, ktorú môže prinášať spoločnosti v rámci spoločného dobra v závislosti od štátu. Až v kultúrnom boji proti pruskému štátnemu absolutizmu a proti totalitným ideológiám sa katolíci postavili na odpor. Viď napríklad Pius XI., encyklika Mit brennender Sorge.

Odvtedy sa však už vo verejnom priestore podriaďujú pozemským cieľom štátu – tzv. esencialita – a iba v súkromnom kruhu tematizujú agresívne odkresťančovanie spoločnosti. Biskup v strednej Európe dnes stojí pred voľbou, či bude prežívať v konformizme alebo bude ignorantmi pranierovaný ako fundamentalista.  

Kým v USA sa veľmi početná účasť katolíckych biskupov na Pochode za život ako celosvetovo najväčšom pro-life evente stala takmer tradíciou, v Nemecku sa dajú niekoľkí odvážni biskupi prichádzajúci na Pochod za život spočítať na prstoch jednej ruky.

Neprislúcha mi hodnotiť správanie jednotlivých biskupov. Vždy na mňa silne pôsobil príklad Clemensa Augusta von Galena, ktorý bol 18. augusta 1933 vysvätený za biskupa münsterskej diecézy. Jeho biskupským heslom bolo: Nec laudibus – nec timore. Ani chvála ľudí, ani strach pred ľuďmi nemá určovať naše konanie.

Na druhej strane v Poľsku biskupi vystupujú výrazne v prospech ochrany života. Oceňujete tieto ich snahy?

Poliaci v posledných 200 rokoch bojovali a trpeli za demokratický právny štát a za katolícku vieru viac ako iné európske národy.

Napriek tomu sú rozšírené zlomyseľné predsudky voči tejto krajine. Aj v niektorých cirkevných kruhoch sa nekriticky preberajú tieto banálne skreslenia a stereotypy. Pevné postoje poľských biskupov, kňazov a laikov pripisujú tradicionalistickému inštinktu národa, ktorý po národnosocialistickej a komunistickej diktatúre a nadvláde z cudziny vraj ešte nie je zrelý na demokraciu.

Paradoxne, práve z Nemecka a Rakúska prichádzajú ponuky doučovania vo veciach demokracie a vzťahu k sekulárnej spoločnosti. Mali by sme byť solidárnejší s našimi katolíckymi bratmi a sestrami. Mohli by sme sa od seba navzájom naučiť dôležité veci a spoločne prinášať dobro pre katolícku cirkev a pre dnešný svet.

Rozhovor vyšiel pôvodne na kath.net, vychádza so súhlasom redakcie.