Alkohol, striptízové bary v Kyjeve, nejasné financie. Ako vyzerá krach amerických žoldnierov zo skupiny Mozart na Ukrajine

Andrew Milburn, bývalý plukovník americkej námornej pechoty a vodca skupiny Mozart, stál v chladnej zasadačke na druhom poschodí bytového domu v Kyjeve a chystal sa oznámiť zlé správy. Pred ním sedelo pol tucta mužov, ktorí na vlastné náklady pricestovali na Ukrajinu, aby pre neho pracovali.

"Chlapi, som zdrvený," povedal. "Skupina Mozart je mŕtva."

Muži naňho hľadeli s prázdnymi tvárami.

Jeden z nich sa pri odchode k dverám spýtal: "Čo mám urobiť so svojou prilbou?"

Skupina Mozart, jedna z najvýznamnejších súkromných amerických vojenských organizácií na Ukrajine, sa zrútila pod mrakom obvinení, od finančných rozporov počnúc až po nesprávne rozhodnutia pod vplyvom alkoholu končiac. Jej konflikty poodhaľujú pohľad do sveta zahraničných dobrovoľníckych skupín, ktoré sa na Ukrajinu hrnuli s ušľachtilými úmyslami, aby sa nakoniec dostali do problémov spojených s riadením komplikovaného podujatia vo vojnovej zóne.

"Zažil som to už veľakrát," povedal jeden z veteránskych trénerov skupiny Mozart, ktorý, podobne ako mnohí iní, hovoril len anonymne z obáv, že by sa naňho mohli zamerať Rusi. "Takéto skupiny musíte riadiť ako firmu. My sme to nerobili."

Cez Ukrajinu prešli stovky, ak nie tisíce zahraničných veteránov a dobrovoľníkov. Mnohí z nich, podobne ako pán Milburn a jeho skupina, sú ťažko skúšaní muži, ktorí strávili svoj dospelý život ponorení v násilí, samoletci, ktorí sa snažia spolupracovať vo veľmi nebezpečnom prostredí bez množstva štruktúr a pravidiel.

Skupine Mozart sa spočiatku darilo, cvičila ukrajinských vojakov, zachraňovala civilistov z frontových línií a na financovanie toho všetkého vyzbierala viac ako milión dolárov v daroch. Potom sa však peniaze začali míňať.

Po niekoľkých mesiacoch, keď sa skupina Mozart snažila udržať pohromade, ju začali sužovať dezercie, vnútorné konflikty, vlámanie do jej kancelárie a súdny spor, ktorý inicioval finančný riaditeľ spoločnosti Andrew Bain a snažil sa o vyradenie pána Milburna.

Žaloba podaná vo Wyomingu, kde je skupina Mozart registrovaná ako spoločnosť s ručením obmedzeným, je žalopisom drobných i závažných obvinení, v ktorých je pán Milburn okrem iného obviňovaný z urážlivých poznámok na adresu vedenia Ukrajiny, keď bol "značne opitý", ako aj z toho, že nechal svojho psa močiť v požičanom byte a z "odkláňania finančných prostriedkov spoločnosti" a iných finančných pochybení.

"Budem prvý, kto prizná, že má svoje chyby," povedal pán Milburn, ktorý v rozhovore pripustil, že keď sa vyjadril o Ukrajine, bol opitý. "Všetci ich máme." Odmietol však závažnejšie obvinenia o finančných pochybeniach a označil ich za "úplne absurdné".

Keď sa pán Milburn začiatkom marca minulého roka objavil na Ukrajine, hlavné mesto Kyjev sa javilo ako na pokraji priepasti. Ruské sily si razili cestu z predmestí a Ukrajina hnala na front tisíce neskúsených vojakov.

Vtedy sa 59-ročný Milburn prostredníctvom spoločného priateľa zoznámil s 58-ročným Bainom. Pán Bain, tiež bývalý plukovník námornej pechoty, pracoval v médiách a marketingu na Ukrajine viac ako 30 rokov. "Dvaja Andyovia", ako ich začali nazývať zamestnanci Mozarta, mali spoločnú víziu urobiť všetko pre to, aby pomohli Ukrajine vyhrať vojnu.

Milburn, ktorého kariéra pozostávala z účasti na amerických vojnách posledných troch desaťročí, od Somálska po Irak, mal bojové skúsenosti aj kontakty. Za svojich priateľov považuje ťažké váhy námornej pechoty, ako sú autor Bing West a bývalý tajomník ministerstva obrany generál James Mattis.

Bain mal organizačné schopnosti. Osem rokov, odkedy Rusko v roku 2014 vtrhlo na východnú Ukrajinu, viedol Ukrajinský fond slobody, charitatívnu organizáciu, ktorú založil a ktorá premieňala dary na zúfalo potrebný výstroj pre ukrajinskú armádu.

Títo dvaja spolu založili skupinu Mozart, ktorej názov je výbojnou reakciou na ruskú žoldniersku jednotku, ktorá používa meno iného slávneho skladateľa, Vagnerovu skupinu. Okrem iného viedli krátkodobo podcast s názvom "Dvaja mariňáci v Kyjeve". Mali však veľmi odlišné štýly práce. Milburn je spoločenský, dobre sa cíti v centre pozornosti – napísal pálčivé memoáre - a ako sám priznal, je horkokrvný. Bain, ktorý vyštudoval klasické štúdiá na Yalovej univerzite, je zdržanlivejší a rozvážnejší.

Obaja hovoria, že už od začiatku medzi nimi bolo napätie. "Počas 30 minút je to najšarmantnejší muž na svete," povedal pán Bain o Milburnovi. "Ale v 31. minúte si poviete: 'Počkajte, niečo mu tam vzadu nefunguje'."

Milburn povedal, že hoci nechce Baina urážať, "fakty hovoria samy za seba a ja nemôžem o jeho charaktere povedať viac, než čo urobil".

Keďže ukrajinská armáda zúfalo potrebovala všetku možnú západnú podporu, skupina Mozart sa rýchlo rozrástla z hŕstky bojových veteránov na viac ako 50 zamestnancov z tucta krajín. Dve veci, na ktoré sa skupina špecializovala, boli stiahnutie civilistov uviaznutých na frontovej línii v poslednej chvíli, čo bola mimoriadne nebezpečná práca, a skrátený vojenský výcvik.

Ako jar prechádzala do leta, čoraz viac ukrajinských vojenských jednotiek žiadalo skupinu Mozart o výcvik. Ukrajinci však zaň nemohli zaplatiť, takže skupina Mozart bola odkázaná na malú skupinu stálych darcov vrátane skupiny finančníkov z východného pobrežia USA so židovsko-ukrajinskými koreňmi a jedného texaského magnáta. Všetci zúčastnení uviedli, že už len vyplácanie platov bolo stresujúce. Viacerí zamestnanci opísali, že spôsob, akým peniaze prúdili do organizácie, na ktorú dohliadal Bain, bol neprehľadný.

"Nedokážem povedať, koľko ľudí za mnou na večierku prišlo a povedalo: "Hej, Marty, páči sa mi, čo robíš. Chcem ti dať 10 000 dolárov," povedal Martin Wetterauer, jeden zo starých priateľov Milburna z námornej pechoty a prevádzkový šéf skupiny Mozart. "Ale nikdy by sme sa nedozvedeli, či tie peniaze skutočne prišli."

Bain povedal, že neurobil absolútne nič zlé a poskytol finančné informácie vždy, keď ho o ne požiadali, čo sa stávalo len zriedkavo.

Okrem toho ľudí, ktorých skupina Mozart najala, nebolo práve ľahké riadiť. Mnohí z nich boli ostrieľaní vojnoví veteráni, ktorí priznali, že zápasia s posttraumatickou stresovou poruchou a nadmerným pitím. Keď nepracovali, chodili do kyjevských striptízových klubov, barov a na online zoznamky.

"Bolo tam veľa nadávok, veľa sukničkárstva, veľa vecí, ktoré by ste nechceli brať do kostola," povedal ďalší kouč Rob.

V septembri prišli o dôležitý zdroj financovania, keď sa charitatívna organizácia s názvom Allied Extract rozhodla využívať na záchranu civilistov lacnejšie ukrajinské tímy. V novembri už skupine Mozart chýbali peniaze natoľko, že sa páni Milburn, Bain a Wetterauer sa vzdali svojich platov vo výške niekoľkých stoviek dolárov denne.

Bain, ktorý vlastnil 51 percent spoločnosti, potom oslovil Milburna, ktorý vlastnil zvyšných 49 percent, aby sa rozdelili, uviedli obaja muži v rozhovoroch. Bain požiadal pána Milburna, aby zaplatil 5 miliónov dolárov za jeho odkúpenie, ale Milburn to odmietol s poznámkou, že takú sumu by v žiadnom prípade nedokázal zohnať. Obaja sa čoskoro prestali rozprávať.

V nedeľu 11. decembra ráno sa Milburn a niekoľko zamestnancov vybrali do sídla spoločnosti, ktoré sa nachádza v v kyjevskej budove, ktorú vlastní Bain, aby si vyzdvihli zimné bundy, nepriestrelné vesty a osobnú batožinu zamknutú v sklade.

Keď ich ochrankár odmietol vpustiť dnu, jeden z Milburnových mužov ho pritlačil k stene, zatiaľ čo Milburn vykopol dvere. Neskôr povedal, že výstroj potrebovali na misie v Donbase, regióne na východe Ukrajiny, na ktorý neprestajne útočí Rusko.

Krátko na to sa na sociálnych sieťach rozšíril klip, v ktorom Milburn znevažuje vedenie Ukrajiny. "Zhodou okolností mám na taške priviazanú ukrajinskú vlajku, ale nehovorím: 'Panebože, Ukrajina je taká úžasná,'" povedal. "Chápem, že na čele Ukrajiny je veľa zvrátených ľudí."

Videoklip pochádza z podcastu The Team House, v ktorom sú hostia pozvaní do prostredia obývačky, aby si s moderátormi vypili tvrdý alkohol. "Samozrejme, že som to nemal hovoriť," priznal Milburn.

Hneď, ako Bain 10. januára podal žalobu, na sociálnych sieťach sa rozpútala vražedná bitka. Bain zverejnil obvinenia na facebookovej stránke skupiny Mozart, ktorú má pod kontrolou, a Milburn odpovedal nepríjemnými komentármi o Bainovi zo stránky skupiny Mozart na LinkedIn, ktorú zase kontroluje on. "Bolo to ako rodinná hádka," povedal Rob.

Ale z viac ako poltucta zamestnancov, ktorých sme pre tento článok oslovili, všetci vyjadrili Milburnovi sympatie. Dokonca aj po poslednom stretnutí v utorok viacerí povedali, že je inšpiratívnym lídrom a čakajú, či sa mu podarí získať finančné prostriedky, aby sa mohli vrátiť do práce.

Milburn si prenajal novú kanceláriu v Kyjeve a tvrdí, že je odhodlaný obnoviť činnosť.

"Snívam o tom, že sa vrátim do Donbasu," povedal. "Keď ste tam a máte strach, všetko ostatné sa scvrkne do tieňa. Nemyslíte na peniaze. Nemyslíte na svoju povesť."

Na front sa však v dohľadnom čase nevráti.

V sivej mikine, čiernych teplákoch a bežeckých topánkach strávil tento týždeň hodiny pred svojím notebookom. Zisťuje si nové možnosti podnikania, ako napríklad školenia zamerané na nepriateľské prostredie. Píše maily darcom.

A hovorí so svojimi právnikmi.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.