Proces priznania štatútu vietnamskej národnostnej menšiny stále prebieha. Jedným z dôvodov, pre ktorý sa komunita rozhodla posilniť svoju snahu o uznanie, bol výsledok sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021. K vietnamskej menšine sa vtedy prihlásilo 2 793 občanov, ďalších 489 ľudí si ju uviedlo ako ďalšiu národnosť.
,,Reálny počet sa líši. Podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície má k 30. júnu 2021 na Slovensku trvalý či prechodný pobyt 7 069 ľudí s vietnamským pôvodom. Ide o vietnamských občanov. Keď sa k nim pripočítajú spomínaní ľudia zo sčítania obyvateľstva, ktorí sú už slovenskými občanmi, vyplýva z toho, že na území Slovenska žije približne 10 350 Vietnamcov,“ tvrdí predseda Phuong Vo.
Uznanie ako signálny krok pre väčšinovú spoločnosť
Aj keď sa uznanie vietnamskej komunity za národnostnú menšinu môže zdať ako symbolické, podľa slov šéfa komunity Vietnamci cítia, že ich Slováci prijali, ale aj tak by to pre nich bolo cenné gesto. ,,Znamenalo by to, že sme naozaj súčasťou európskej krajiny, ktorá nás otvorene prijíma a registruje. Že Slovensko vie, že sme tu prítomní, rovnocenní, a že sa môžeme podieľať na zlepšovaní spoločnosti. Tento krok by bol aj signálom pre väčšinovú spoločnosť o rôznorodosti kultúr, ktoré tvoria Slovensko," zdôrazňuje Phuong Vo.
Okrem symboliky by takýto štatút Vietnamcom umožňoval uchovávať si identitu prostredníctvom jazyka, ktorý by sa mohol vyučovať na školách, poskytol by im tlmočníka pri úradných procesoch i možnosť participovať na veciach verejných cez členstvo vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny.
Pohľad do minulosti
Príchod Vietnamcov na Slovensko vo výraznom počte pozorujeme už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. ,,Prvá vlna prišla do bývalého Československa na pracovnú migráciu v roku 1967,“ hovorí Phuong Vo.
Dôvodom bola Dohoda o vzájomnej ekonomickej pomoci uzavretá medzi vtedajšími Československou a Vietnamskou socialistickou republikou. Podľa slov šéfa komunity mal náš štát pomôcť vojnou zničenému Vietnamu vychovať odborníkov v rámci výchovy kádrov na školách, univerzitách a v štátnych zariadeniach. ,,Okrem študentov chodili aj učni, stážisti na rôzne stredné odborné učilištia, a aj robotníci do výroby,“ dodáva.
Po roku 1989 vypovedalo bývalé Československo medzištátne dohody s Vietnamom a jeho občania čelili remigračným a repatriačným tlakom. "Mnohí začali podnikať, keďže to bola jedna zo zákonom povolených možností zostať naďalej legálne žiť v Československu,“ tvrdí Phuong Vo. Postupne za nimi v rámci zlúčenia prichádzali aj členovia rodín.
Vietnamci sa čoraz viac zapájajú aj do spoločenského diania. Minulý rok sa komunita zjednotila a zintenzívnila svoju snahu o uznanie za národnostnú menšinu (v Česku takýto štatút nadobudla už v roku 2013). Okrem toho poskytla pomoc odídencom z Ukrajiny vrátane vietnamských krajanov, usporiadala kongres Vietnamskej komunity na Slovensku aj pilotný ročník festivalu Deň Vietnamu.
,,Je to zatiaľ náš najväčší projekt. Bratislavčanom i ďalším návštevníkom sme na ňom predstavili početnú vietnamskú komunitu, ktorá je dobre integrovaná v spoločnosti, a predsa si udržiava spojenie s jedinečnou kultúrou a bohatými tradíciami Vietnamu,“ uzavrel Phuong Vo.
Na Slovensku je v súčasnosti oficiálne uznaných trinásť národnostných menšín – poľská, bulharská, rusínska, česká, ukrajinská, maďarská, srbská, moravská, ruská, chorvátska, židovská, nemecká a rómska.