Ďalší balík sankcií vstúpil do platnosti. Obmedzenie zasiahne aj Slovnaft. Čo očakávať pri cenách benzínu a nafty
Opatrenie EÚ, ktoré nadobudlo účinnosť 5. februára, nadväzuje na predchádzajúce obmedzenia námorného dovozu ruskej ropy do EÚ a na mechanizmus cenového stropu z dielne krajín G7. Ten stanovil maximálnu cenu za barel ruskej ropy na 60 dolárov, pričom lodiam, ktoré pri obchodovaní ropy do tretích krajín nariadenie porušia, hrozí strata námorného poistenia na 90 dní. To by ich na ten čas prakticky vyradilo z prevádzky.
Embargo na dovoz produktov z ruskej ropy, ktoré vstúpilo do platnosti v nedeľu, sa spája s podobným mechanizmom. Cenové stropy sú však v tomto prípade dva. Na produkty, ktoré sa obchodujú za vyššie sumy než ropa, najmä na naftu, sa má uplatňovať cenový limit vo výške 100 dolárov za barel. A 45 dolárov za barel je zase maximálna cena pre produkty, ktoré sa obchodujú oproti rope so zľavou – napríklad na vykurovací olej.
Krajiny, ktoré mechanizmus schválili, uviedli, že cenové limity na ropné produkty sa začnú uplatňovať 5. februára alebo "veľmi skoro potom", pričom budú zahŕňať výnimky pre produkty, ktoré budú naložené na plavidlá pred týmto dátumom.
Ropa k nám bude tiecť naďalej
Slovensko a pár ďalších krajín si ešte v priebehu minulého roka vyrokovali výnimky zo zákazu dovozu ruskej ropy. Tá v súčasnosti aj naďalej prúdi ropovodom Družba na územie Slovenska, ale aj do susedných krajín ako Maďarsko, Poľsko či Česko. Výnimka pritom nie je časovo obmedzená.
Obmedzenie, ktoré vstúpilo do platnosti, však zasiahne aj slovenskú rafinériu Slovnaft. Ten okrem toho, že zásobuje naftou či benzínom slovenský trh, exportuje značné množstvo ropných produktov aj do okolitých krajín.
To sa však od tohto víkendu mení. Slovnaft po novom nebude môcť exportovať rafinované produkty z ruskej ropy do ostatných krajín EÚ s výnimkou Českej republiky. Ale aj tam ich bude môcť vyvážať len do 5. decembra tohto roka.
Slovnaft pracuje na zmenách
Slovenská rafinéria tak v posledných mesiacoch prechádza významnou transformáciou. Ak chce svoju produkciu vyvážať aj do zahraničia, musí časť ruskej ropy nahradiť dovozom z iných krajín. Hovorí sa najmä o dovoze ropnými tankermi od rôznych dodávateľov do Chorvátska a následne cez ropovod Adria na naše územie.
"V tomto roku očakávame, že takto nahradíme zhruba 30 percent pôvodne ruskej ropy alternatívnou ropou,“ skonštatoval hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Dodal, že schopnosť plynule zásobovať trhy v Rakúsku či Maďarsku aktuálne do veľkej miery závisia od funkčnosti ropovodu Adria.
"Skupina MOL a Slovnaft majú s chorvátskym prevádzkovateľom ropovodu, spoločnosťou JANAF, uzavretú len krátkodobú zmluvu na najbližšie mesiace. Čo bude potom, aktuálne nevieme predpokladať, keďže chorvátska strana si kladie neadekvátne finančné podmienky," upozornil Molnár.
Menia sa technologické postupy. Pri nečakaných udalostiach môže byť nafty nedostatok
Nielen diverzifikáciu dodávateľov, ale aj nutnosť zmien v technologických postupoch a nutnosť improvizácie avizoval ešte koncom minulého roka generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi.
„My nie sme technicky pripravení, aby sme (lebo nemáme dostatok nádrží) tieto ropy zmiešali. Aby sme v Slovnafte mohli byť bez ruskej ropy schopní vyrábať a ísť na 95 percent, potrebujeme minimálne dva až tri roky, lebo musíme vybudovať kapacity. To, čo robíme teraz, je improvizácia, že do tej ruskej ropy primiešame podobný typ ropy, ako je tá ruská [ide o ťažký typ ropy s vyšším podielom síry],“ uviedol začiatkom decembra Világi.
Podľa hovorcu spoločnosti Antona Molnára sú vzhľadom na zmeny reálne dočasné nedostatky napríklad nafty. Keďže sa spoločnosť pripravuje na technologické spracovanie inej ropy, môže to zapríčiniť odstávky.
„My síce vyrábame hlavne naftu, ale môže sa stať, že ak by v regióne prišlo k nepredvídateľným udalostiam, tak jej bude nedostatok.“ priblížil Molnár.
Ceny v Európe budú mať tendenciu rásť
Už sám fakt, že preprava a nákup inej ropy bude stáť Slovnaft viac, indikuje, že koncové produkty na čerpacích staniciach budú zrejme drahšie. Odborníci sa zhodujú, že nahradenie ruskej ropy a nafty dodávkami z iných krajín bude tlačiť na rast ich cien.
"Predpokladáme, že na ceny pohonných látok v Európe bude embargo pôsobiť prorastovo. Nafta sa totiž do EÚ dovážala hlavne z Ruska, alebo sa vyrábala hlavne z ruskej ropy," uviedla analytička 365.bank Jana Glasová.
S blížiacim sa termínom zavedenia embarga na ruské ropné produkty výrazne rástla aj cena akcií európskych rafinérií, najmä tých silno zameraných na produkciu dieselových palív.
"Dôvodom rastu cien akcií týchto podnikov, a teda ich predpokladanej ziskovosti, je utiahnutý európsky trh s ropnými produktmi, najmä s dieselovými palivami, ktorý je s blížiacim sa embargom čoraz napätejší," priblížil hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda. Podľa neho sa pred ruskou inváziou na Ukrajinu dovážala z Ruska približne polovica všetkých importovaných dieselových palív, pričom v súčasnosti je to asi 27 percent.
V týždňoch pred zavedením embarga však dovoz ruských produktov vzrástol. Keďže sa krajiny snažili predzásobiť ruskou naftou, mohol by sa cenový šok po zavedení embarga zmierniť. "Investori do akcií spomenutých firiem však usudzujú, že k nárastu ceny dôjde, čo podporí ich marže a ziskovosť," objasnil Kovanda.
Európa bude za rovnaký tovar platiť viac, Rusko zas bude menej zarábať
Predseda českej Únie nezávislých petrolejárov Ivan Indráček pre českú stanicu iRozhlas uviedol, že ceny pravdepodobne nepôjdu nahor hneď, ale až v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. „Zdá sa, že ak všetko pôjde dobre, Európa by nemala mať problém s dostupnosťou. Pokiaľ ide o cenu, môžeme očakávať určité zvýšenie jednoducho preto, že logistika bude drahšia. Je rozdiel, či dovážame ropu cez Baltské more z Petrohradu do Hamburgu, alebo či ten istý produkt dovážame z Číny,“ uviedol Indráček.
Dodal, že ak by ropa prestala prúdiť ropovodom Družba, bol by to veľký zásah pre celý región. „Ak by tento zdroj z technických alebo politických dôvodov vyschol, bol by to problém a takmer určite by sme mali nedostatok nafty,“ objasnil predseda českej organizácie.
Podľa Indráčka sa ukazuje, že polemika o funkčnosti sankcií nie je čierno-biela. Ako príklad uviedol Turecko, ktoré by podľa neho mohlo začať nakupovať ruskú ropu so zľavami. Vplyv na Rusko je pritom podľa neho jasný: „Rusko musí nájsť nové odbytiská a znížiť cenu.“
„Turecko teda bude nakupovať ropu z Ruska za nižšiu cenu a samo bude vyvážať naftu do Európy. Otázkou je, či pôjde skutočne o inú naftu, alebo sa len zmenia dokumenty a pôjde stále o tú istú naftu,“ skonštatoval Indráček, podľa ktorého je reálne, že príde tanker z Ruska, ktorý len zmení svoje dokumenty a tovar sa dostane do Európy.
„To sa pravdepodobne stane, Európa bude platiť viac za rovnaký tovar, Rusko bude zarábať menej, peniaze zostanú niekde uprostred. Asi taká je realita,“ uzavrel Indráček.