Od roku 1598 bol Peter Révai dedičným županom Turčianskej stolice a od roku 1601 postupne získal viacero významných funkcií v kráľovskej rade. Bol kráľovským komisárom, kráľovským dvormajstrom, hlavným dverníkom či stolníkom. Hoci boli niektoré jeho funkcie skôr titulárne, jednoznačne patril k najvyššej elite dobovej uhorskej spoločnosti. Od roku 1608 bol navyše jedným z dvoch strážcov uhorskej kráľovskej koruny, ktorá bola uložená v korunnej veži Bratislavského hradu.
Práve svätej korune zasvätil veľkú časť svojej intelektuálnej práce. Venoval jej dve diela: De sacra corona regni Hungariae ortu, virtuti, victoria, fortuna bola vydaná v roku 1613 a De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem v roku 1659. Na základe týchto prác je Peter Révai považovaný za prvého autora, ktorý spísal dejiny uhorskej kráľovskej koruny a prisúdil jej skutočnú moc nad Uhorským kráľovstvom.
V druhom spomenutom diele Révai pripisuje korune neobvykle silnú moc. Koruna nie je iba symbolom moci, je aj samotným aktérom politického smerovania krajiny. Panovník si ju iba prepožičiava a je to práve koruna, nie panovník, kto je nositeľom moci v Uhorsku. Inými slovami, aj Habsburgovcom koruna moc nad krajinou iba prepožičala a môže si ju vziať späť.
Práve v časoch zápasov medzi uhorskou šľachtou a Habsburgovcami bolo dôležité nahradiť úctu ku kráľovi úctou ku korune. Preto nie je náhoda, že práca vyšla pričinením Františka II. Nádašdiho, ktorý bol jedným z organizátorov Vešeléniho sprisahania smerujúceho k odstráneniu Habsburgovcov z uhorského trónu. Nádašdi za to napokon zaplatil životom.
