Trvalo udržateľné raje podľa Bruselu: Nájde sa niekto, kto to spracuje do absurdnej drámy?

Byrokracii sa vzdoruje čertovsky ťažko, žiadnym javelínom ani himarsom ju nerozstrelíte a paradoxom moderného kapitalizmu je, že čím blahobytnejšia a zámožnejšia spoločnosť, tým viac takých parazitov uživí. Inými slovami, tým viac upcháva vlastné pomyselné cievy povlakom z potlačeného papiera.

Politika ESG [Environment, Social a Governance, teda ochrana životného prostredia, spoločensky zodpovedné správanie a etické a transparentné riadenie firmy, pozn. red.], ktorej zavedeniu cez smernicu CSRD [smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti, pozn. red.] sa, bohužiaľ, počas českého predsedníctva nepodarilo zabrániť, je ďalšou parazitnou povinnosťou odtrhnutou od reality. Podľa predstáv jej návrhárov má zaisťovať „udržateľnosť“ podnikania. Diktáty a indexy ESG nemajú prakticky nič spoločné s udržateľnosťou, ide čisto a len o zaškrtanie určitých políčok v excelovskej tabuľke.

Keď vlani v lete skolabovala ekonomika na Srí Lanke a zúrivé davy ožobračených ľudí vyhnali skorumpovaný rodinný klan Rádžapakšovcov z ich zlatého paláca, upozornil komentátor časopisu Forbes David Blackmon, že podľa medzinárodného ESG hodnotenia mala Srí Lanka takmer perfektné ESG skóre 98,1 a ďalšia prakticky nefungujúca krajina Haiti dokonca 99. Zatiaľ čo USA sa museli uspokojiť s číslom 58. Asi preto toľko úbohých Američanov uteká cez púštne hranice a plavia sa na chatrných bárkach do trvalo udržateľných rajov ako sú Haiti a Srí Lanka.

Z komunistickej minulosti našej krajiny je možné odvodiť rôzne poučenia. Jedno z nich znie, že papier znesie všetko. Rúcajúce sa ekonomiky za železnou oponou, silne zaostávajúce za svojimi vtedajšími západnými konkurentmi, excelovali najmä v produkcii oslnivých štatistík. Podľa vtedajších štatistík bola normalizačná ČSSR nesmierne rozvinutou krajinou, čo trochu kontrastovalo s nedostatkom niektorých tovarov v bežných obchodoch alebo s mnohoročným čakaním na pridelenie bytu, keď sa do poradovníkov zapisovali aj novorodenci, aby mali v dospelosti šancu niekde bývať.

Veľmi podobne to zrejme bude aj s korporátnym ESG. Nemci, Švédi, Holanďania a ďalšie poslušné národy sa najskôr pokúsia túto povinnosť dotiahnuť až do trpkého konca, ako je to pre nich typické, a naozaj budú poctivo počítať každú molekulu oxidu uhličitého, každého štvrtinového černocha v manažérskej funkcii a každý vegánsky sendvič. So vzdialenosťou od Bruselu a Berlína však bude silnieť snaha o to, aby sa byrokratický vlk nažral a koza reálneho podnikania zostala celá.

Grécke alebo cyperské správy o vzornom dodržiavaní kritérií ESG budú mať zhruba rovnakú reálnu podstatu ako grécke a cyperské správy o vzorných štátnych rozpočtoch a niekde v Bangladéši to od subdodávateľov európskych podnikov nevymôže už vôbec nikto. Pričom centrálni kontrolóri budú nad touto skutočnosťou musieť prižmúriť oko, pretože keby sa utopické požiadavky ESG vymáhali po továrňach v rozvojovom svete skutočne dôsledne, čoskoro by Európania trpeli nedostatkom oblečenia, liekov i elektroniky. Keďže sme priemyselnú výrobu zo starého kontinentu presunuli niekam inam, zároveň sme sa de facto vzdali kontroly nad ňou.

Koncový stav ESG drámy tak bude vyzerať skôr ako fraška. Viem si predstaviť budúcnosť, v ktorej textoví roboti, potomkovia dnešného jednoduchého táraja ChatGPT, budú automaticky spisovať správy o dodržiavaní kritérií ESG, ktoré budú iní roboti rovnako starostlivo kontrolovať, či sa v nich dostatočne často vyskytuje slovo „udržateľnosť“, „gender“ a „ inklúzie“.

Celý tento kolobeh môže fungovať bez zásahu ľudskej ruky a raz za rok môže, taktiež automaticky, vyprodukovať tlačovú správu pre webové stránky Európskej komisie, v ktorej sa bude konštatovať, že za posledný rok zvýšili európske podniky svoju udržateľnosť o 6,16 percenta, čo je veľký úspech, ale v rámci dosiahnutia ambicióznych cieľov na rok 2050 sa v tomto úsilí nesmie poľaviť.

Som iba zvedavý, či sa potom nájde nejaký Havel alebo Kundera, aby túto tému spracovali do absurdnej drámy, a či ich štátna moc potrestá za nastavenie nelichotivého zrkadla. Zrkadlo je totiž niečo, čo ľudia pri moci naozaj nemajú radi.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.