Mikdádovo ministerstvo medzitým vyzvalo členské štáty OSN, vedenie OSN, jej príslušné agentúry a fondy, ako aj Medzinárodný výbor Červeného kríža a ďalšie humanitárne, vládne a mimovládne organizácie, aby podali pomocnú ruku. Podľa ministra „na výzvu zareagovalo mnoho bratských a priateľských krajín a lietadlá s humanitárnou pomocou čoskoro dorazili na medzinárodné letiská Damask, Aleppo a Lázikíja a následne do postihnutých oblastí“.
SANA informovala, že lieky, potraviny a ďalšie desiatky ton humanitárnej pomoci priviezli do Sýrie v utorok a stredu lietadlá z Alžírska, Líbye a Iránu, Indie, Spojených arabských emirátov, Jordánska, ako aj Ruska, ktoré je verným spojencom Asadovho režimu.
USA sa bránia
Americký prezident Joe Biden hneď v pondelok vyjadril zármutok nad obeťami zemetrasenia a nariadil poskytnúť Turecku aj Sýrii potrebnú pomoc. Jeho rezort diplomacie tak odmieta obvinenia zo strany Damasku a zverejnil v arabčine svoje stanovisko.
„Akékoľvek americké alebo medzinárodné sankcie zahŕňajú výnimky v oblasti humanitárnej, lekárskej, potravinovej a inej pomoci. Americký prezident Joe Biden jasne povedal, že USA sú pripravené poskytnúť akýkoľvek druh pomoci obyvateľom Sýrie. A USA v tom nebránia žiadnej krajine,“ uviedla vo videu pracovníčka amerického ministerstva. Dodala, že "Spojené štáty stoja pri sýrskom ľude“.
Ešte skôr sa k tejto otázke vyjadril hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. Považuje za „ironické, ak nie dokonca kontraproduktívne, ak by sme sa obrátili na vládu, ktorá v priebehu tucta rokov brutálne týrala svojich ľudí“. Poznamenal, že jeho krajina bude naďalej poskytovať Sýrii pomoc prostredníctvom „humanitárnych partnerov priamo na mieste“, a to „bez kontroly alebo usmerňovania zo strany Asadovho režimu“.
Nebezpečné územia
Aron Lund z newyorského think tanku Century International považuje za kľúčový problém, ktorý komplikuje distribúciu pomoci, samotnú „vojnu a spôsob rozdelenia pomoci medzi povstalecké oblasti a Damask“.
Zemetrasenie totiž zničilo rozsiahle územia na severovýchode, ktoré nie sú pod kontrolou vlády, a malú časť územia pod vládnou kontrolou v okolí Aleppa na severozápade.
Agentúra AP približuje, že väčšinu sýrskeho územia má rukách Damask. Naopak, sever zväčša kontrolujú rôzne – a niekedy aj protichodné – skupiny. O severozápad sa delí Turecko a radikálna sunnitská skupina Haját Tahrír aš-Šám (Organizácia pre oslobodenie Levanty), ktorá je napojená na teroristickú sieť al-Káida, a severovýchod majú pod palcom kurdské skupiny podporované Spojenými štátmi.
Medzinárodné pátracie tímy sa tak možno zdráhajú vstúpiť do oblastí, ktoré kontroluje Haját Tahrír aš-Šám, Američanmi označený za teroristickú organizáciu.
Analytik Lund konštatoval, že cieľom amerických sankcií a do určitej miery aj sankcií zo strany EÚ je zabrániť obnove poškodenej infraštruktúry a majetku v oblastiach ovládaných Damaskom, a to bez politického riešenia, čo môže komplikovať obnovu po zemetrasení.
