Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, no vlastnú menu získala o viac ako mesiac neskôr. I tak vznikla slovenská koruna predčasne – menová únia medzi novými štátmi mala pretrvať aspoň pol roka po rozdelení a umožniť prípravu obeživa samostatných mien.
Ekonomické podmienky a odlišné predstavy o hospodárskej politike však vytvorili tlak na rýchlejšiu odluku. Československá koruna v dôsledku rozdelenia spoločného štátu stratila dôveru zahraničných investorov, čo sa prejavilo odlivom krátkodobého zahraničného kapitálu. Centrálna banka by zrejme nedokázala spoločnú korunu dlhší čas efektívne brániť, už pred odlukou banka stratila takmer tretinu devízových rezerv.
Keďže nové obeživo nebolo možné v krátkom čase pripraviť, oba štáty využili označenie bankoviek kolkami. Tento postup pritom nebol na území federácie nový, rovnaká metóda sa použila pri vzniku prvorepublikovej československej koruny oddelením od rakúskej meny.
Zaujímavé je, že česká strana bola na odluku pripravená už skôr. Kolky boli tajne objednané už v júni 1992 v Kolumbii a v septembri tajne uskladnené v Prahe. Slovenské kolky dorazili z Kanady až po Vianociach roku 1992. Na okolkovanie desiatok miliónov bankoviek napokon Slovákom zostal necelý mesiac a v národnej banke sa pracovalo na tri smeny.
Na rozdelení spoločnej meny sa dohodli premiéri Václav Klaus a Vladimír Mečiar v polovici januára 1993. Hoci Klaus pôvodne presadzoval dlhšie trvanie menovej únie, kvôli ekonomickej situácii napokon česká strana tlačila na čo najskorší termín odluky. Termín bol dohodnutý na 8. februára.
Výmena bankoviek prebiehala od 4. februára. V Česku boli kolkované len bankovky v hodnote nad sto korún, na Slovensku aj päťdesiatkorunové a dvadsaťkorunové. Mince zostali spoločné. V Česku tiež prišla do obehu nová bankovka s nominálnou hodnotou 200 Kč, na Slovensku desaťkorunová minca z Kremnice. Od 8. februára sa nekolkovanými bankovkami už nedalo zaplatiť, hoci dodatočná výmena prebiehala ešte ďalších šesť mesiacov.
Limit na výmenu hotovosti za kolkované bankovky bol 4 000 Kčs na dospelého a 1 000 Kčs na deti do 15 rokov. Výmena sa zaznamenávala do občianskeho preukazu. Tým sa malo zabrániť nedostatku kolkovaných bankoviek na jednotlivých výmenných miestach. Väčšiu hotovosť mohli ľudia uložiť v bankách alebo využiť výmenu poštovou poukážkou – tieto možnosti sa však využívali minimálne a nastavené limity sa ukázali ako dostatočné.
Do konca roku 1993 nahradili kolkované československé bankovky nové emisie bankoviek českej a slovenskej koruny.
Menová odluka po rozdelení Československa je považovaná za veľmi úspešnú. Českých expertov následne pozývali aj do iných štátov, aby poskytli svoje skúsenosti, napríklad do Pobaltia či niektorých afrických krajín.
Odluka českej a slovenskej meny prispela k hospodárskemu vývoju oboch štátov. Slovenskú korunu síce krátko po vzniku čakala devalvácia, no pokles domácej ekonomiky nenaplnil pesimistické scenáre a znehodnotenie meny posilnilo slovenskú konkurencieschopnosť.
Na rozdiel od českých občanov však Slováci dnes „narodeniny“ vlastnej meny neoslavujú. Slovenská koruna sa nedožila ani pomyselnej dospelosti a ku koncu roku 2008 zanikla. Nahradilo ju euro s dátumom vzniku 1. januára 1999.