Marián Lukáč: Hovorím si operný diletant. Išiel som študovať spev a nikdy predtým som na opere nebol

Na doskách Štátneho divadla Košice sa pohybujete už viac ako dve desaťročia, od roku 1998, sólistom ste sa stali o tri roky neskôr. Lákala vás vždy táto cesta?

K opere som sa dostal ako slepé kura k zrnu. Študoval som na gymnáziu a keď som rozmýšľal, čo ďalej, konzervatórium bola jedna z možností. Vedel som, že vysoká škola všeobecného zamerania, aby som mohol pokračovať ďalej ako v štúdiu na gymnáziu, neexistuje. U nás v Lipanoch, odkiaľ pochádzam, má základná umelecká škola silnú tradíciu, je tam dobré podhubie na nachádzanie talentov. Ako malý som navštevoval hodiny akordeónu, spieval som aj v zbore miestneho kostola.

Inšpirovala vás na operu práve skúsenosť s kostolným zborom?

Väčšiu rolu v tom zohral môj kamarát Martin Gurbaľ, v súčasnosti basista pôsobiaci v Česku. Práve v období, keď som začal spievať v zbore, v ňom predo mnou spieval aj on. Tiež študoval na gymnáziu a po druhom ročníku sa rozhodol pre konzervatórium. Keď som ho počul spievať, páčilo sa mi to, mal som z toho dobrý pocit, tak som si po skončení gymnázia povedal, že skúsim konzervatórium aj ja. Hudbe som sa venoval aj v rámci kapiel. Spievali sme na svadbách, zábavách. S jednou z kapiel sme v roku 1995 vyhrali hudobnú súťaž Košický zlatý poklad, no potom som cestu populárnej hudby zanechal a začal som sa venovať opernému spevu.