Matej Gašparovič

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň absolvoval ďalšie epické turné na linke Londýn-Paríž-Brusel, aby spojencov okrem iného žiadal, aby ukrajinskej armáde dodali západné stíhačky. Všade sa mu dostalo rovnako dvojtvárneho prijatia: standing ovation, potľapkanie po pleci a napokon prišiel dôvetok: „Stíhačky vám nedáme.“ Podobný odkaz zaznel zo Spojených štátov.

No keď Zelenskyj oslovil slovenského premiéra Eduarda Hegera, ten sa okamžite rozhýbal a na rozdiel od svojich zdržanlivejších západných partnerov sa proaktívne angažoval, aby sme tie štyri funkčné stíhačky na Ukrajinu predsa len poslali.

Nielen slová, ale aj rozhodné iskry v očiach premiéra jasne ukazovali, že tento nápad je ochotný presadiť za každú cenu. Aj keby sa mala meniť ústava.

Lenže jedna vec sú Hegerove plány, druhá vec sú poistky v základnom zákone státu, ktorý je – naprotiveň pre „demokrata“ Hegera a našťastie pre nás ostatných – skonštruovaný tak, aby slovenský politický režim nebol schopný ovládnuť ktorýkoľvek samozvaný poslanec, ktorý nezastupuje nikoho iného než svoj osobný mandát, a to ešte v režime vyčkávania na predčasné voľby.