Minulý týždeň v stredu zaznelo na 70. rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti azda najspornejšie vyjadrenie od začiatku vojny na Ukrajine.
Jeden z našich troch ústavných činiteľov, dočasne poverený premiér Eduard Heger, sa totiž suverénne a bez váhania postavil za možnosť vyslania našich vojakov do tohto konfliktu v rámci prípadnej akcie NATO.
„Chcem sa spýtať, pán premiér, čo je Slovensko ochotné urobiť pre súčasnú Ukrajinu, že či máme nejakú hranicu [...] Keď príde na nedostatok vojakov, sme ochotní poslať na Ukrajinu aj našich slovenských vojakov, aby tam bojovali? Skrátka, sme pripravení ísť do vojny kvôli Ukrajine v rámci nejakej akcie NATO?,“ spýtal sa Hegera europoslanec Milan Uhrík, ktorého zaujímali limity našej podpory Kyjeva.
„A keď sa pýtate, kde sú naše limity? No, my sme zodpovedný partner v rámci medzinárodných zmlúv. Ako, my tu nerozhodujeme o tom, že...A teraz vy sa opýtate, či pošleme našich vojakov vo vojny? Prepáčte, toto sa ma pýta europoslanec na pôde európskeho výboru? Nesrandujte, nesrandujte. Však si to naštudujte. Samozrejme, pán Uhrík, samozrejme,“ odvetil Heger, možno zo strachu pred zopakovaním nedávneho trapasu Andreja Babiša, ktorý sa však týkal inej problematiky.
Pre tých, ktorí majú problém uveriť: Na oficiálnom zázname z rokovania sa začína otázka šéfa mimoparlamentnej Republiky od 39:30, Heger na ňu priamo odpovedá od 45:20.
Či už si poverený predseda vlády závažnosť svojich slov uvedomoval alebo nie, situácia si zaslúži niekoľko stručných poznámok.
V prvom rade sa potvrdzuje otupenosť mnohých slovenských médií. Z miest, kde by sa za bežných okolností malo nachádzať more nadväzujúcich článkov, otázok, komentárov a analýz, sa aj po pár dňoch ozýva hrobové ticho. Mlčí aj armáda, mlčí minister, mlčia mimovládky, mlčí verejnosť.
Po druhé, Heger vo svojom vyjadrení nehovoril pravdu. Slovensko nie je signatárom žiadnej medzinárodnej zmluvy, ktorá by mu ukladala povinnosť zúčastniť sa akcie NATO na obranu nečlenského štátu Aliancie.
Po tretie, aj keby ním bolo, úlohou politika v Hegerovom postavení je tento scenár do posledného momentu odmietať. A nie bez váhania kývnuť na zomieranie našich mužov mimo svojej krajiny a navyše sa diviť tomu, že sa na to niekto pýta.
Hoci sa ešte nedokonalo ani prelomenie tabu pri dodávke tankov a stíhačiek, Heger už lieta vo výškach, kam sa zatiaľ neodvážili pozrieť ani mnohí najodvážnejší euroatlantickí jastrabi. Navyše v čase, keď je poverený už iba svietením a kúrením.
Čo všetko sa musí stať, aby sme začali uvažovať inak – akosi mierovejšie a limitnejšie?