Igor Matovič existenčné obavy vlastne priznal už opakovane. Varoval, že Slovensko môže dopadnúť ako Nemecko v 30. rokoch, keď tam nacisti vyhrali voľby a zlikvidovali opozíciu. Potom strašil, že sa po voľbách vráti vláda mafie.
Celkom otvorený bol aj pri debate o termíne volieb: má byť čo najneskorší, aby sa vraj oddialil nástup fašistov a oligarchov. K rozhodnutiu o termíne volieb si dal ako podmienku zmenu ústavy – aby nebolo možné zmeniť volebné pravidlá.
Po odchode z ministerstva potvrdil, že si aj ďalej drží osobnú ochranku. Navyše zosilnenú. Poslanec Matovič to vysvetľuje aj tým, že od čias pandemických opatrení – keď predával priepustky na slobodu – sa mu vyhrážajú smrťou.
Ak dnes Matovič prichádza s nápadom 500-eurovej odmeny za účasť vo voľbách, treba za tým vidieť skôr osobné dôvody ako politický marketing. Je celkom zjavné, že Matovič má strach o budúcnosť. Až taký, že neváha s uletenými nápadmi na kupovanie voličov. Vraj jednorazové, lebo práve teraz ide o všetko…
Samotný návrh Matoviča si nezaslúži ani stručnú poznámku. Pod úroveň by bol už len náznak diskusie na túto hlúpu tému. Zaujímavejšie je sledovať Matovičove motívy. A jeho neskrývaný strach z odvety.
Je celkom pochopiteľný. Lídrovi Obyčajných nehrozí len politický či volebný neúspech. Celkom reálne mu hrozí aj to, že on alebo jeho blízki ľudia skončia v kolúznej väzbe – podľa tých istých pravidiel hry, ktoré zaviedla jeho vláda a Lipšicova špeciálna prokuratúra.
Podľa týchto pravidiel sa už väzba nepoužíva ako krajné a nevyhnutné opatrenie pri stíhaní nebezpečných zločincov, ale ako celkom bežný a široko rozšírený nástroj na vynucovanie priznaní a spolupráce. Návrh na väzbu – teda na predbežné izolovanie obvineného bez odsúdenia – sa dokonca používal aj v celkom obyčajných prípadoch, kde bolo donedávna bežné formálne stíhanie na slobode a následná podmienka.
O príklad sa postarali NAKA a špeciálna prokuratúra pri stíhaní Fica s Kaliňákom. Nie, v tomto prípade neboli stíhaní za korupciu ani vážne majetkové zločiny (čo sme očakávali, ale márne). Obvinili ich za vyzradenie bankového tajomstva. Konkrétne za to, že sa zaujímali o daňové kauzy Kisku a Matoviča.
Iste, ak niekto zneužil moc a funkciu na vyšetrovanie politickej opozície, je to trestné. No kvalifikovať to ako zločineckú skupinu (ktorá vraj organizovane skúmala daňové podvody Kisku) a žiadať kolúznu väzbu, to bola novinka. Novinka, o ktorú sa postarali ľudia okolo Matoviča, Mikulca a Lipšica.
Už vtedy sme opakovane varovali, že takéto praktiky nie sú právne čisté a mohli by sa ukázať ako dvojsečné. Pretože ak mal ísť Fico do väzby za to, že ho ako premiéra zaujímala daňová kauza Kisku (podotýkame, že reálna), potom by mal rovnaký meter platiť aj na opačnom konci ihriska. A stíhanie by malo hroziť každému, kto politicky zariaďoval nie vyšetrovanie, ale rovno zatváranie konkrétnych ľudí.
Ďalšie pravidlo, o ktoré sa za éry Matoviča postarala špeciálna prokuratúra, je to o „kajúcnikoch“. Stačí výpoveď jediného svedka, aby nabehlo policajné komando a strčilo označenú (udanú) osobu do cely. S návrhom na väzobné stíhanie.
Po zmene vlády by potom stačilo, aby niektorý z operatívcov opísal, ako sa to preháňalo s tlakom na svedkov vo väzbe. A mohol by sa rozbehnúť valec stíhaní – možno väzobných stíhaní – ľudí okolo Lipšica, Mikulca, Matoviča a ďalších. Kto by namietal, že takýto scenár je nereálny, tomu treba pripomenúť, ako a kde skončili elitní vyšetrovatelia NAKA v roku 2021, teda za vlády OĽaNO. Skončili vo väzbe. Pre podozrenia z manipulatívnych praktík pri vyšetrovaní.
Niečo podobné a vo väčšom rozsahu bude hroziť aj potom, čo sa vláda Obyčajných skončí. A môže sa to diať podľa tých istých pravidiel a praxe, ktorú sme tu mali v rokoch 2020 až 2023.
Samozrejme, takéto odvetné scenáre nikto z príčetných nechce vítať ani privolávať. Naopak. Slovensko potrebovalo a stále potrebuje očistu a ozdravenie. Tú skutočnú očistu. Teda hĺbkové vyšetrovanie oligarchov z pozadia Smeru, vyšetrovanie ich politických sluhov a ich následné odsúdenie a potrestanie. Právne čistým a zákonným spôsobom. S finančnými, účtovnými a majetkovými dôkazmi (takými, aké vedel prinášať nebohý Ján Kuciak).
Žiaľ, namiesto toho sme sledovali len sériu väzobných stíhaní na základe udaní. A v réžii špeciálneho prokurátora, ktorý prišiel do úradu priamo z politického prostredia. Ako advokát Matoviča, Kisku… A dodajme, že aj ako advokát „kajúcnika“ Beňu.
Námietky, že takáto politika je právne sporná, krátkozraká, dvojsečná a napokon aj nebezpečná pre spravodlivosť a ozdravenie Slovenska, sa ignorovali. Kto naliehal, aby sa dodržiavali zákonné postupy, lebo inak nepresadíme spravodlivosť, ale len revanšizmus, ten bol odsudzovaný ako zradca. Alebo rovno (a celkom absurdne) ako asistent mafie a Smeru.
Poplach a precitnutie z troch rokov kriminálnej šou za hranou práva prichádza až teraz. Teraz, keď Matovič padá k piatim percentám. A keď sa blíži deň volieb. Deň skladania účtov. A éra možného prezliekania kabátov „kajúcnikov“.
Až teraz veľká odvaha padá. A nastupuje celkom obyčajný strach z následkov.
Asi neprekvapuje, že celé sa to uzatvára ako v komikse. Zúfalým pokusom korumpovať milióny ľudí s volebným právom.