Záchranár po návrate z Turecka: Je strašné snažiť sa do poslednej chvíle niekomu pomôcť a nedokázať to

Ako vyzerala situácia v Turecku po vašom príchode?

Prileteli sme do mesta Adana, kde bolo jediné funkčné letisko. Odtiaľ nás skoro celú skupinu okrem dvoch príslušníkov a materiálu, ktorý ostal na letisku, presunuli vrtuľníkom do oblasti Hatay, v ktorej sme potom pôsobili. Nikto z nás si nevedel predstaviť rozsah poškodenia budov, celého zemetrasenia a toho, ako to tam celé reálne vyzeralo. Dovolím si tvrdiť, že každá z budov, ktorá tam stojí, je poškodená a ani v jednej z nich sa reálne nedá bývať. Lokalita Hatay má 1,75 milióna obyvateľov, čo je naozaj veľa. Tí ľudia prišli v priebehu pár minút o svoje príbytky.

Smerovali vaše kroky hneď po prílete do terénu alebo ste mali čas na prípravu?

Bolo to celé veľmi rýchle a keďže sme boli takzvaná ľahká skupina, kde bolo našou úlohou primárne vyhľadať živé osoby, nebol priestor na riešenie našich vlastných potrieb. Snažili sme sa čo najrýchlejšie dostať do oblasti, ktorá nám bola pridelená. Je dôležité povedať, že na takúto katastrofu sa nevie pripraviť ani žiaden veľký štát, pretože jej rozsah je taký obrovský, že nefungujú bežné operačné postupy. Po prílete sme boli jeden z prvých štátov, ktorý tam bol a jedna z prvých skupín v tejto oblasti. Zahlásili sme sa miestnej organizácii, ktorá nás po vyhodnotení poslala do Hataya. Presunuli nás tam vojenským vrtuľníkom. Nevedeli sme, kam letíme, kde nás vyložia, aké to tam bude. Jednoducho, nič z bežného operačného postupu. Nič z toho, ako sa tímy pripravujú na záchranné akcie, v tom momente nefungovalo.