Energetická kríza sa vráti v plnej sile

Pomáha tomu menový vývoj a do istej miery aj to, že svet nevykazuje žiadny bombastický hospodársky rast, takže utlmený je aj dopyt po pohonných hmotách.

Napríklad na Slovensku sa v 6. týždni liter najpredávanejšieho benzínu Natural 95 na čerpacích staniciach predával v priemere za 1,57 eura a medzitýždenne zlacnel o 0,028 eura. Ešte výraznejšie však klesla cena motorovej nafty, v 6. týždni sa na pumpách predávala za 1,55 eura za liter, pred týždňom bola o 0,048 eura drahšia.

Spomínate si, ako sme už prednedávnom hovorili o tom, prečo vznikla tá anomália, že cena nafty je nad úrovňou ceny benzínu? Stalo sa tak koncom minulého roka preto, že najmä Nemci a Rakúšania sa pripravovali na zimu a predpokladaný nedostatok plynu a skupovali ľahké vykurovacie oleje.

A pretože vzrástol dopyt po vykurovacích olejoch, z jedného litra ropy sa vyrábal väčší podiel vykurovacích olejov a menší podiel nafty a nafta sa stala nedostatkovou a zdražela. To je už za nami, o plyn v zime nakoniec nebola núdza a otepľuje sa, takže už sme zase minimálne na pár mesiacov na štandardnom stave, keď je nafta lacnejšia ako benzín. Situácia v energetike je spojenou nádobou so situáciou pri pohonných hmotách.

Teraz ste si však možno všimli moju formuláciu „minimálne na pár mesiacov“. A o to ide.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol tento týždeň uviedol, že hoci je v súčasnosti situácia na trhoch s plynom priaznivejšia, než mnohí predpokladali, skutočným testom pravdepodobne bude až budúca zima. Mal pravdu. Problém však nastane, akonáhle tento výrok dáme do kontextu. Padol totiž na stretnutí, na ktorom sa preberali „dodatočné spôsoby, ako solidárne spolupracovať pri obmedzovaní vplyvu ruskej invázie na Ukrajinu, najmä energetickej krízy v Európe“.

Keď to povieme takto, vyzerá to, že ruská agresia je príčinou energetickej krízy. Ja by som ju však nazvala len poslednou kvapkou pri výrobe energetickej krízy. Hlavná príčina je inde. Je v tom, že Green Deal sa postavil proti tradičným zdrojom energie. Európa ich začala dobrovoľne odstraňovať a obnoviteľné zdroje nie sú a pri súčasnej úrovni technológie ani nebudú schopné tento výpadok nahradiť. A len preto sa starý kontinent stal ešte viac závislý od ruského plynu. Energetická kríza by bola, aj keby vojny na Ukrajine nebolo. Ale s vojnou je, samozrejme, ešte hlbšia.

Lenže, kým si to Európa nepripustí, nemá šancu energetickú krízu vyriešiť. Pokiaľ všetko hádže len na vojnu, má síce dokonalého obetného baránka, ale nijako to neprispieva k tomu, aby sme zvýšili ponuku stabilných energií – a tým znížili ich cenu.

Do istej miery energetickú krízu na ďalších 12 mesiacov zmierni to, že mnohé krajiny navštívia recesie. A v recesii vždy klesá dopyt po energiách. Rozhodne to ale nie je dlhodobé riešenie. Takže odporúčanie: Využite na maximum teplé mesiace na posilnenie energetickej sebestačnosti. Energetická kríza sa na jeseň vráti v plnej sile.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.