Macron volá po väčšej podpore Ukrajiny, ale stále si drží vlastnú líniu k vojne a Putinovi. Chce rokovania a kompromis s Ruskom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyzval na "zintenzívnenie" západnej podpory pre Ukrajinu, ale na rozdiel od ostatných lídrov, ktorí vystúpili na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, zdôraznil, že konečným cieľom sú mierové rokovania.

Macron vyhlásil, že "neokolonialistická a imperialistická" agresia proti Ukrajine, ktorú rozpútal ruský prezident Vladimir Putin, "musí zlyhať", pričom ruskú vojnu označil za "katastrofálnu a neopodstatnenú".

Zároveň použil slová ako "dialóg" a "opätovné zapojenie" na opis prípadnej interakcie s Ruskom v budúcnosti, čo sú pojmy, ktorým sa nemecký kancelár Olaf Scholz vo svojom prejave krátko pred Macronom vyhol. Scholzov prejav bol jednotne rozhodný a neponúkal žiadnu predpoveď ukončenia rok trvajúcej vojny.

Keď po prejave vo francúzštine odpovedal na otázky v angličtine, Macron povedal: "Otázka teraz znie, ako sa postaviť na odpor? Ako pomôcť Ukrajincom, aby namieste urobili čosi, čo donúti Rusko vrátiť sa k rokovaciemu stolu o podmienkach Ukrajiny."

Ukrajinský vojenský odpor však nemôže byť celým príbehom, povedal publiku. "Nikto z nás nezmení geografiu" a Rusko je "na európskej pôde", povedal. Vzhľadom na to "budeme musieť rokovať".

Macron spomedzi všetkých významných západných lídrov najčastejšie poukazuje na nevyhnutnosť rokovaní s Putinovým Ruskom. Odlišoval sa v tvrdení, že mierové rokovania musia zahŕňať bezpečnostné "záruky pre Rusko".

Takéto reči niekedy dráždia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ako aj lídrov štátov Európskej únie a NATO hraničiacich s Ruskom, ktorí svojich západných spojencov dlhodobo považovali za naivných, pokiaľ ide o hrozbu ruskej agresie. Tvrdia, že prijateľná je len úplná porážka Putina – nech už to znamená čokoľvek.

Macronova zložito kalibrovaná piatková argumentácia, v ktorej kombinoval vyjadrenie odhodlania s presvedčením, že zdravý rozum si jedného dňa vyžiada kompromis na ukončenie vojny, bola typická pre lídra, ktorý si pre svoju záľubu v spätných analýzach vyslúžil prívlastok "zároveň prezident".

Cieľom rokovaní, ako povedal v odpovedi na otázky, by mala byť "nedokonalá rovnováha", ktorá zachová "niečo udržateľné pre samotné Rusko". Dodal však, že je príliš skoro pokúšať sa formulovať akúkoľvek bezpečnostnú dohodu, ktorá by ukončila vojnu za podmienok prijateľných pre Kyjev aj Moskvu.

"Teraz nie je čas na dialóg," povedal. Západ sa musí zmieriť s tým, že hoci nadchádzajúce "týždne a mesiace" môžu byť "rozhodujúce", vojna môže trvať oveľa dlhšie, povedal Macron. Podľa neho je kľúčové, aby Európa a Spojené štáty "boli dlhodobo dôveryhodné", ak má Rusko prijateľným spôsobom pristúpiť k rokovaciemu stolu.

Zdá sa, že Macron pokročil od minuloročného vyhlásenia, že je potrebné vyhnúť sa "poníženiu" Ruska a povedať Ukrajine, že bude musieť čakať "desaťročia" na vstup do Európskej únie. Zatiaľ čo krátko pred vojnou a v jej prvých týždňoch s Putinom pravidelne hovoril – od začiatku decembra 2021 do konca marca 2022 uskutočnil 17 telefonátov –, od septembra sa Macron s ruským lídrom nerozprával.

Stretnutie Macrona a Zelenského, ktoré sa uskutočnilo tento mesiac v Paríži, sa vyznačovalo hojným tónom vzájomného priateľstva a podpory. Rozhovor, ktorý Zelenskyj poskytol krátko pred stretnutím francúzskemu denníku Le Figaro a nemeckému týždenníku Der Spiegel, však odhalil pretrvávajúce napätie.

V odpovedi na otázku, či sa Macron zmenil, ukrajinský líder povedal: "Verím, že sa zmenil a že tentoraz sa zmenil naozaj." Zelenskyj mal zjavne na mysli, že podľa jeho názoru sa Macron plne a jednoznačne prihlásil k ukrajinskej strane.

Táto štipľavá poznámka nezostala bez povšimnutia Macrona, uviedli pre francúzsky denník Le Monde jeho blízki predstavitelia.

Macron trval na tom, že jeho názory zostali do veľkej miery nemenné: odsúdenie nezákonnej agresie Ruska voči suverénnemu štátu; podpora vojnového úsilia Ukrajiny až po "víťazstvo" (toto slovo Scholz odmietol použiť na označenie cieľa nemeckej podpory Kyjevu); a zotrvanie na tom, že jedného dňa budú potrebné mierové rokovania s Moskvou.

Trval navyše na potrebe posilniť európske vojenské kapacity popri NATO a opustiť myslenie, ktoré sa spolieha na ochranu Spojených štátov. V piatok vyzval európske štáty, aby "masívne investovali do našej obrany", pričom uviedol plánované francúzske vojenské výdavky vo výške 427 miliárd dolárov v rokoch 2024 až 2030, čo je o 107 miliárd dolárov viac ako v predchádzajúcom šesťročnom období.

"Verím, že práve na základe mentálneho a materiálneho prezbrojenia umožníme Európe zaujať jej právoplatné miesto v budúcich bezpečnostných usporiadaniach," povedal Macron.

Scholz tiež hovoril o potrebe lepšej integrácie a posilnenia európskeho obranného priemyslu, ale opakovane narážal na intenzívnu spoluprácu Nemecka so Spojenými štátmi počas vojny.

Macron povedal publiku v Mníchove, že Rusko od invázie na Ukrajinu zlyhalo na viacerých frontoch: Ukázalo sa, že jeho presvedčenie o rýchlom víťazstve je neopodstatnené; stalo sa silou "neporiadku" vo svete, čo symbolizujú "neomafiánski" žoldnieri Vagnerovej skupiny, ktorí pôsobia ako ruka Kremľa; upevnilo samotnú ukrajinskú národnú identitu, ktorú popiera, a posilnilo alianciu NATO, ktorú Putin démonizuje, pričom Švédsko a Fínsko sa rozhodli pripojiť.

Pred rokom, povedal Macron, mu Putin v Moskve povedal, že členovia Vagnerovej skupiny "nie sú naši, v skutočnosti nám v Rusku spôsobujú problémy". Macron pripustil, že vtedy Putinovi uveril, ale povedal, že pravda o trestnej činnosti členov Vagnerovej skupiny ako agentov Kremľa je teraz zrejmá.

Francúzsko a Rusko sa dostali do konfliktu vo viacerých afrických krajinách, kde Vagnerova skupina pôsobí. Moskva vedie proti Francúzsku intenzívnu vojnovú propagandu, v ktorej ho vykresľuje ako vykorisťovateľskú bývalú koloniálnu mocnosť v Afrike.

Napriek tomu, poznamenal Macron, Rusko pretrváva – rovnako ako Putin.

"Ani na sekundu neverím v zmenu režimu" v Moskve, povedal Macron a zmeny režimov po celom svete v "posledných desaťročiach" označil za "totálne zlyhanie".

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.