Deň štvrtý: Príchod detí do manželstva (+ podcast)

Príchod dieťaťa do rodiny je určite zmenou, ktorá sa dotýka aj našich partnerských vzťahov. Neznášam však k tejto téme tie tragické reči typu: „To sa ti zmení celý život, všetko sa obráti naruby, to už nebude nikdy ako predtým…” Aj my doma aktuálne prežívame, čo je to mať ročné batoľa, a áno, priznávam, mnoho vecí je inak. Často s mojím manželom hľadáme spôsoby, ako si vytvoriť čas na seba a nezabudnúť aj na nás dvoch. Domnievam sa, že nám je tak, ako si to sami zariadime. No, ale po poriadku. 

Slučka zaužívaného správania

Často sa stáva, že s narodením dieťaťa sa rozohrá v partnerstve akási podivuhodná slučka zaužívaného správania. On sa doma cíti vyčlenený, lebo v centre pozornosti je dieťa, okolo ktorého sa všetko točí. Volá po pozornosti, ktorú predtým mal, hovorí o tom, vyčíta jej, sťažuje sa. Hádajú sa – on o nich a ona o deťoch. Ona bojovne argumentuje, prečo to je „normálne a prirodzené, čo sa deje” a hovorí, že dieťa je zmena, ktorej sa treba prispôsobiť. Ak toto celé dlhodobo pretrváva, on uniká do práce s cieľom zabezpečiť rodinu. V nej rastie osamelosť, necíti podporu, a preto sa primkne ešte viac k dieťaťu – pri ňom sa cíti potrebná a dôležitá. 

Ak sa na starostlivosti o dieťa nepodieľajú obaja rodičia, ona sa stáva odborníčkou na to, čo dieťa potrebuje, a dáva mu to patrične najavo. On sa tým cíti ešte viac vyčlenený a uzatvára sa. Takto sa vkráda do partnerstva odcudzenie a často je vyslovená veta: „Keby sme deti nemali, tak je nám… Keby sme deti nemali, tak… Tie deti môžu za…” Ak tieto slová zostávajú nevypočuté, partnerské roly sa oslabujú a jediné, čo rastie, je rola rodičovská, kde sa ako tak cítime sebaisto a naplnene. Na nej potom postavíme náš akože „partnerský vzťah” a hovoríme si: „Neodídem od rodiny, veď už máme spolu deti.” „Pre istotu” volíme radšej spoločné rodinné aktivity, aby náhodou v situácii – keď by sme aj mohli byť sami – problémy nevyplávali na povrch. Takto nalomený vzťah skrýva v sebe veľa nevypovedaných krívd, partnerom chýba podpora a zdieľanie, spoločná – nemyslím tým iba sexuálna – ale hlavne citová intimita, dostávajú sa do krízy a stávajú sa čoraz viac náchylní na neveru – rastie v nich pochopiteľný hlad po láske.