Rakovina v pandemickom roku zabíjala viac. Dáta zo Slovenska sú alarmujúce

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) začiatkom februára na Svetový deň boja proti rakovine (4.2.) upozornila, že vplyv pandémie covidu na liečbu rakoviny je takmer „katastrofický“.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge sa vyjadril, že niektoré krajiny bojujú s nedostatkom liečiv a v mnohých, vrátane tých najbohatších, došlo k poklesu nových diagnóz rakoviny. Európsky región WHO pritom zahŕňa 53 krajín vrátane Ruska a niekoľkých stredoázijských štátov.

Napríklad počas zavedenia prvého kola celoštátnych karanténnych opatrení, teda takzvaného lockdownu, v Holandsku a Belgicku vlani zaznamenali pokles nových diagnóz rakoviny o 30 až 40 percent a v takom Kirgizsku tento počet klesol až o alarmujúcich 90 percent.

Európska pobočka WHO tiež očakáva, že v Británii budú mať oneskorené diagnózy či omeškané začiatky liečby do piatich rokov na svedomí 15-percentný nárast úmrtí na kolorektálny karcinóm a 9-percentný nárast úmrtí na rakovinu prsníka.

Rakovina v tieni covidu

Na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje zanedbanie diagnóz onkologických ochorení v čase pandémie, upozorňuje aj slovenský vedec a zakladateľ spoločnosti MultiplexDX Pavol Čekan. Podľa odborníka pandémia koronavírusu z verejnej diskusie vytlačila mnohé ďalšie vážne ochorenia ako je napríklad rakovina.

Na onkologické ochorenia zomrie ročne len v Európe 1,3 milióna ľudí. „Toto hrozivé číslo môže byť za minulý a tento rok ešte vyššie. Pandémia totiž zhoršila prístup k diagnostike a prevencii,“ varuje Čekan.

Dobrou správou je, že Európska komisia (EK) boj s rakovinou zaradila medzi priority aj v najbližších rokoch. Pred pár dňami EK predstavila nový Plán na boj s rakovinou (Europe’s Beating Cancer Plan) ako jeden z kľúčových pilierov spoločnej politiky v oblasti zdravia. Viac ako 4 miliardy eur, ktoré pôjdu na štyri prioritné oblasti, vytvárajú priestor aj pre slovenskú vedu a výskum, v ktorej je veľa špičkových výskumných tímov.

EK vo svojom pláne na boj s onkologickými ochoreniami uvádza, že v roku 2020 bola nejaká forma rakoviny diagnostikovaná dovedna 2,7 miliónom ľudí v celej Európskej únii a ďalších 1,3 milióna ľudí pripravila o život. Celá Európa dnes pritom predstavuje len desatinu svetovej populácie, ale až štvrtinu všetkých prípadov rakoviny na svete.

Jednou z priorít plánu EK je preto znižovanie rizikových faktorov, ako je fajčenie, alkohol, znečistenie životného prostredia, či podpora očkovania proti tým onkologickým ochoreniam, pri ktorých je to možné.

Mimoriadne dôležitá v liečbe rakoviny je včasná diagnostika. Preto chce Brusel zlepšiť prístup obyvateľov EÚ ku skríningu rakoviny prsníka, hrubého čreva a ďalších foriem rakoviny, ktoré sú lepšie liečiteľné, čím skôr sú odhalené.

Alarmujúce čísla zo Slovenska

Do roku 2030 by malo mať až 90 percent onkologických pacientov prístup k špičkovým zariadeniam vo všetkých členských krajinách EÚ. Tieto zariadenia majú byť navyše prepojené v rámci novej siete na úrovni EÚ. V pláne EK je zahrnutá tiež podpora rehabilitácie, zvýšenia kvality života v prípade návratu ochorenia, ale aj opatrenia na jednoduchšiu integráciu do sociálneho a pracovného prostredia.

Hrubá odhadovaná miera mortality na rakovinu bola na Slovensku v porovnaní s rokom 2019 vyššia až o 20 percent. Ukazujú to údaje Národného onkologického registra SR zverejnené v Európskom onkologickom informačnom systéme (ECIS) a dáta, ktoré Štandardu poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Kým v roku 2019 podľa dát NCZI na Slovensku na onkologické ochorenia zomrelo dovedna 13 519 ľudí, tak podľa hrubých odhadov zverejnených na stránke ECIS to za minulý rok mohlo byť až 16 192 úmrtí. To znamená, že kým pred dvomi rokmi pripravila rakovina na Slovensku o život približne 248 ľudí na 100-tisíc obyvateľov, tak vlani to bolo podľa hrubých odhadov takmer 300 úmrtí na onkologické ochorenia na 100-tisíc obyvateľov. Ide tak o medziročný nárast úmrtí na rakovinu o 20 percent, čo je alarmujúce číslo.