Vojna na Ukrajine prospieva najmä európskym zbrojovkám, ich akcie sa zhodnotili o desiatky percent

Pri bilancovaní prvého roku vojny na Ukrajine sa možno objaví aj téma, kto na vojne zarába a kto prerába. Nie zriedkavo sa objavuje názor, že pokračovanie bojov na Ukrajine zvlášť vyhovuje Američanom a ich vojensko-priemyselnému komplexu či energetickým spoločnostiam. Na úkor Európy.

Prebiehajúca vojna, samozrejme, znamená väčšie výdavky na zbrojenie. Netýka sa to len krajín priamo či nepriamo zapojených do konfliktu, obranu posilňujú štáty po celom svete. To je situácia, ktorá vždy prospieva zbrojárskym spoločnostiam.

Druhou veľkou témou roka bola energetická kríza, ktorú vojna na Ukrajine síce nespôsobila, ale prehĺbila. V tejto súvislosti sa nevôľa obrátila aj proti veľkým energetickým spoločnostiam, ktoré dosiahli vysoké zisky. A opäť sa objavilo ono transatlantické ukazovanie prstom, zvlášť porovnávanie cien plynu v Spojených štátoch a Európe. Hoci plyn v poslednej dobre výrazne zlacnel, téma nie je zabudnutá.

Ako sa teda darilo americkým a európskym spoločnostiam v spomenutých sektoroch?

Začnime najväčšími americkými zbrojovkami. Cena akcií Lockheed Martin (vyrába napríklad HIMARS či F-35) stúpla za rok o 33,5 percenta, akcie Raytheon Technologies (vyrába napríklad Javelin či Stinger) narástli o 8,5 percenta, akcie Northrop Grumman stúpli o 28 percent a akcie Boeingu o 13 percent. Akcie General Dynamics (vyrába okrem iného tanky Abrams, obrnené vozidlá Stryker a spoločne s Lockheed Martin stíhačky F-16) sú o 8,5 percenta drahšie ako pred rokom.

Porovnajme tieto čísla s výsledkami akcií európskych zbrojoviek. Akcie nemeckej spoločnosti Rheinmetall (okrem iného vyrába tanky Leopard či bojové vozidlá pechoty Marder a Puma) stúpli o 184 percent, francúzskej spoločnosti Thales Group o 55,5 percenta a opäť francúzskej Dassault Aviation o 45 percent, akcie talianskej spoločnosti Leonardo vzrástli za rok o 60,5 percenta a britská spoločnosť BAE Systems (produkuje trebárs húfnice M777 či bojové vozidlá pechoty Bradley) sa zhodnotila o 41,5 percenta.

Majitelia zbrojoviek si teda polepšili, ale výrazne viac tí európski než americkí.

V prípade energetických gigantov je rozdiel medzi Európou a Amerikou v neprospech európskych spoločností, ale nie výrazne. Akcie amerického Exxonu stúpli o 45,5 percenta, Chevronu o 23 percent a akcie ConocoPhillips o 18,5 percenta. Európskym spoločnostiam sa však tiež darilo, cena akcií BP stúpla za rok o 29 percent, v prípade Shellu to bolo 15 percent a TotalEnergies o 11 percent.

Cenu akcií, samozrejme, ovplyvňujú mnohé faktory, v zásade však odráža očakávania budúcich výnosov danej spoločnosti. Na porovnanie, jadro amerického akciového trhu zahrnuté do indexu S&P 500 stratilo za prvý rok vojny zhruba päť percent, užší index Dow Jones Industrial Average za posledný rok o necelé percento stúpol. Nemecký index DAX si v rovnakom období pripísal 4,5 percenta, francúzsky CAC 40 necelých 8 percent a londýnsky FTSE 100 takmer 7 percent.

Tvrdenie, že vojna na Ukrajine pomáha americkým spoločnostiam na úkor Európy sa zdá pochybné. Zbrojovkám i ropným spoločnostiam však rozhodne prospieva.