Môžete mu napísať čokoľvek a on sa vám bude snažiť odpovedať, ako by na vaše čokoľvek odpovedal človek. Takéto programy voláme aj chatboty.
Odporúčam vyskúšať si to. To, čo sa tvorcom tohto nástroja podarilo, je naozaj pôsobivé. Idea naprogramovať chatbot je medzi nami od prvopočiatkov počítačov, no až teraz sa podarilo prísť s takým, ktorý dokáže viesť konverzácie naozaj takmer na ľubovoľné témy.
Interpretácií, čo vznik takéhoto nástroja znamená, som zachytil viacero. Či už na internete alebo v osobných rozhovoroch. Od pohľadu, že ide v podstate len o chytrejší internetový vyhľadávač, cez úvahy o tom, ako profesie typu novinár alebo programátor do piatich rokov skončia až po existenciálnu krízu spočívajúcu v ťaživosti otázky, či je naše myslenie a vedomie vo svojej podstate iba zložitým počítačovým programom.
Programátori: ChatGPT poradí, ale sa aj mýli
Najprv by som chcel upokojiť programátorov. Sám pri svojej programátorskej práci ChatGPT využívam, naozaj mi často poradí veľmi dobre alebo odkáže na fajn zdroje. No dennodenne sa mi stáva, že sa pomýli. A to vo veciach, ktoré keby som slepo prijal, lebo veď umelá inteligencia, tak mnou písaný kód by bol keď už nie rovno nefunkčný, tak minimálne veľmi neefektívny.
Iste, niektoré rutinné úlohy pomôže spraviť, ale od kvality naozaj dobrého programátora, ktorý rozumie kódu do hĺbky, to má ďaleko. Možno vymizne zopár tipov mentálne najmenej náročných programátorských pozícií, ale od toho, aby umelá inteligencia za nás spoľahlivo písala kritické časti aplikácií typu navigácia alebo bankový systém, sme ešte veľmi ďaleko. Azda za všetko hovorí zákaz pridávať odpovede vygenerované pomocou ChatGPT na najznámejšie fórum programátorov Stack Overflow. Ako argumentujú správcovia tohto fóra: „Hlavným problémom odpovedí produkovaných pomocou ChatGPT je vysoká chybovosť. Tieto odpovede typicky vyzerajú, že by mohli byť správne a je veľmi ľahké ich vyprodukovať ľuďmi, ktorí v danej oblasti nemajú žiadnu expertízu.“
Zručný v písomnom vyjadrovaní
S novinárčinou je to ošemetnejšie. Ak ChatGPT dáte zadanie ako napríklad „Napíš novinový článok na tému Prečo zelená energia nemôže plnohodnotne nahradiť jadrovú energiu“, do pár sekúnd máte na stole vcelku rozumne znejúcu argumentáciu o tom, že zelená energia má svoje výhody, no na druhej strane jej spoľahlivosť je oveľa nižšia ako tej jadrovej. Že výroba solárnych panelov a veterných turbín si vyžaduje množstvo zdrojov a tie zaberajú veľkú plochu, a teda vôbec nie je taká ekologická ako jej zástancovia zvyknú tvrdiť. Pričom jadrová energia dokáže vyťažiť na malom priestore s minimálnym vplyvom na životné prostredie oveľa viac energie.
Alebo mu dáte zadanie „Napíš novinový článok na tému Prečo je pre zachovanie životného prostredia kľúčové čím rýchlejšie nahradiť jadrovú energiu zelenou energiou?“ a opäť dostanete z pohľadu novinárskeho remesla slušne napísaný článok, ktorý používa bežne používané argumenty zástancami tejto tézy.
To, ako v konverzácii s vami ChatGPT pokračuje, naozaj vyzerá, ako keby s vami konverzoval človek, ktorý si dobre prečítal naozaj veľa textov na danú tému a je nadpriemerne zručný v písomnom vyjadrovaní. Navyše, zatiaľ sa zdá, že tento nástroj sa minimálne čiastočne snaží o nestrannosť v zmysle, že je ochotný písať aj texty s protichodnými tézami.
Ak sa vám debata o jadrovej a zelenej energetike zdá málo kontroverzná, skúšal som to aj s „horúcejšími“ témami. Hoci sa môže zdať, že ChatGPT drukuje skôr progresívnoľavicovým názorom, mne sa podarilo od neho dostať esej na tému „Prečo by Poľsko malo zákonom povoliť umelé potraty“, ako aj článok na tému „Prečo by Francúzsko malo zákonom obmedziť umelé potraty.“
V druhej spomenutej eseji dokonca explicitne uviedol odkaz na základné právo na život a obranu tých najzraniteľnejších. Myslím, že keby ten príspevok čítal človek presvedčený o správnosti pro-life postoja, potešil by ho. Prečo ChatGPT odpovedá tak, ako odpovedá? Práve v slovnom spojení „bežne používané argumenty“ z predošlého odseku sa skrýva veľmi podstatný detail, ktorý úzko súvisí s tým, ako tá umelá inteligencia za ChatGPT funguje.
V čom je sila aj obmedzenie tejto technológie
ChatGPT je vo svojej podstate počítačový program, ktorý dokáže za masívnej pomoci matematickej teórie o pravdepodobnosti a štatistike simulovať proces učenia sa. Ide o počítačový program, ktorý „číta“ veľké množstvo textu, z neho „sa učí“ a na základe toho odpovedá.
Slová „číta“ a „učí sa“ sú naozaj vo veľkých úvodzovkách. Takéto programy nazývame neurónové siete. Pochopiť, čo sa naozaj vo svojej podstate skrýva za slovami „číta“ a „učí sa“ si vyžaduje netriviálne znalosti z matematiky a informatiky a výrazne presahuje možnosti akéhokoľvek novinového článku.
Dôvodom, prečo ChatGPT odpovedá tak, ako odpovedá, je práve to, aké texty si prečíta. Kvôli lepšej predstave to trochu vyhroťme. Predstavme si dve verzie tohto programu. Prvej dáme čítať diela filozofickej tradície, ktorá sa zvykne označovať ako humanistická a jej kľúčoví autori sú napríklad Rousseau, Mill či Marx. Druhej dáme čítať diela kresťanskej filozofickej tradície. Povedzme, že začneme Augustínom a Akvinským a skončíme Wojtyłom a Ratzingerom.
Malo by byť zjavné, že na otázku „Aké povinnosti má človek pred Bohom?“ tieto nami popísané verzie budú odpovedať úplne protichodne – prvá verzia povie, že žiadne a druhá, že povinnosti človeka voči Bohu sú úplným centrom ľudského života. To, čo si teda ChatGPT „myslí“ je presne to, čo sa „naučil“ z prečítaného. V tom tkvie sila aj obmedzenie tejto technológie.
Pôsobivé je to, ako rýchlo dokáže zhrnúť podstatné informácie na zadanú tému. Na druhej strane, ak sa prečítané zdroje v niečom mýlia, bude sa mýliť aj ChatGPT. Zároveň platí, že ak sme ako ľudia na niečo zásadné ešte neprišli a nenapísali o tom, nepríde na to ani tento nástroj. Iste, má to svoje nuansy, táto technológia dokáže logicky odvodzovať z prečítaného textu aj to, čo v ňom nie je uvedené celkom jednoznačne. No ak ide o úplne nové myšlienky, nepridá nič prelomové. Ak by vznikol v časoch, keď sme netušili nič o jadrovej energii, neposkytol by nám plán na stavbu jadrových elektrární. Prípadne, ak by vznikol v našej krajine pred rokom 1989 a za jej zostrojením by stáli ľudia z komunistickej strany, sotva by nám povedal nejaké to slovo o hrôzach sovietskych gulagov či o hrdinoch tajnej cirkvi na Slovensku.
Aké texty číta ChatGPT
Podľa jeho vlastnej odpovede je trénovaný na veľkej a rôznorodej množine zdrojov vrátane kníh, webov a sociálnych sietí. Nejde o zdroje, ktoré boli jeden po druhom ručne vybraté pre ich spoľahlivosť. Skôr boli zvolené, aby reprezentovali širokú škálu štýlov, žánrov a tém. Učil sa na miliardách a miliardách webových stránok. Tvrdí o sebe, že nemá bias smerom k žiadnemu konkrétnemu webu či knihe. Priznáva tiež, a to je najpodstatnejšie, že kvalita jeho odpovedí je iba taká, aké kvalitné sú zdroje, ktoré čítal, keď sa učil.
Zachytil som články, ktoré kritizovali túto technológiu pre jej náklonnosť k ľavicovoprogresívnemu pohľadu na svet. Je pravda, že ak sa s ňou bavíte o niektorej z horúcich morálno-kultúrnych otázok, odpovede, ktoré od ChatGPT dostanete, by ste našli skôr v ľavicovoprogresívnych denníkoch. No z mojej skúsenosti sa zdá, že tento bias je menší ako opisujú spomínané články.
Minimálne počas môjho bádania platilo, že ak som si explicitne vypýtal text, ktorého téza bola opačná ako progresívna, dostal som ho vcelku v dobrej kvalite. Tipoval by som, že z prvotnej náklonnosti k progresívnym názorom ubudlo práve pre takúto kritiku. Je úplne možné, hoc sú to len moje dohady, že cieľom tvorcov je naozaj nechať svoj chatbot čítať voľne čo najviac zdrojov, pričom, ak uvidia, že texty nejakého typu sú zanedbávané, tak mu ich explicitne dajú prečítať. Zdroje, z ktorých sa chatbot bude učiť, budú vždy vyberať konkrétni ľudia. Umožniť, aby sa voľne učil z akýchkoľvek verejne prístupných zdrojov, je presne jeden typ takéhoto rozhodnutia.
Budú mať teda novinári ešte o päť rokov prácu? Ja by som sa o to nebál. Prácou novinára totiž nie je iba napísať článok. Novinár, pokiaľ nie je skorumpovaný, píše články preto, že je presvedčený, že niečo je pravda, že je dôležitá a treba ju povedať verejne. Navyše je ochotný sa pod svoje tvrdenia podpísať, a teda zaujať postoj.
Tak, ako si žurnalista v súčasnosti pomáha s vyhľadávaním informácií cez internetové vyhľadávače, bude na to môcť teraz použivať aj ChatGPT. Ale to, čo je pravda (alebo sa k nej blíži), bez ohľadu na mieru jej uvádzania vo verejných zdrojoch, za novinára umelá inteligencia nezistí. Ona iba zhrnie informácie zo zdrojov, ktoré jej poskytneme.
To, čo my sami prijmeme ako pravdu, podľa ktorej si zariadime svoj život a čo, naopak, odmietneme, musíme spraviť každý sám za seba. Dnes podľa mňa otázka nie je o tom, či sa ChatGPT prikláňa k ľavicovému progresivizmu. Skôr by sme sa mali pýtať, či nás, ktorí prijímame za svoju skôr antropológiu kresťanskej filozofickej tradície, počuť dosť na to, aby si nás ChatGPT všimol a mohol sa učiť aj z našich textov. Nezabúdajme tiež na to, že ChatGPT iba simuluje proces učenia sa, no ľudia okolo nás sa učia naozaj. Dávame im pomocou svojej odvahy a múdrosti v reči šancu zakúsiť hĺbku a rozumnosť tej veľkej Tradície, z ktorej čerpáme?