Svet potrebuje druhú zelenú revolúciu

Jedným z najväčších úspechov ľudstva v minulom storočí bolo obrovské zvýšenie produkcie potravín. Od roku 1900 do roku 2000 sa úroda plodín zvýšila šesťnásobne, zatiaľ čo svetová populácia sa zvýšila menej ako štvornásobne, čo znamená, že ľudia majú dnes v priemere k dispozícii približne o 50 percent viac potravín ako ich pra-pra-prarodičia.

Väčšina z nárastu produkcie pochádza od farmárov, ktorí vypestovali viac potravín z každého hektára pôdy. Za tento mimoriadny pokrok vďačíme zelenej revolúcii, ktorá naštartovala moderné vstupy do poľnohospodárstva.

Odhaduje sa, že agronóm Norman Borlaug, nositeľ Nobelovej ceny za mier, ktorý stál na čele intenzifikácie moderných poľnohospodárskych metód, zachránil pred hladom viac ako jednu miliardu životov. Zelená revolúcia nielenže nasýtila ľudí, ale výrazne aj obohatila spoločnosti. A keďže sa poľnohospodárstvo stalo efektívnejším, ľudia sa oslobodili od ťažkej práce a mohli sa venovať širšiemu spektru produktívnych činností.

Zelená revolúcia bola mimoriadnym úspechom. Svet však potrebuje druhú zelenú revolúciu, aby sa jej výhody rozšírili na najchudobnejších ľudí na svete a aby sa znížil celosvetový hlad.

Je to potrebné najmä dnes, keď zaostávame v oblasti výživy planéty. Od roku 2016 dali svetoví lídri pre každú krajinu do roku 2030 veľkolepé rozvojové sľuby, ktoré sa nazývajú ciele udržateľného rozvoja. Jeden z najdôležitejších cieľov sa zameriava na spôsoby, ako podporiť poľnohospodárstvo – od ukončenia hladu až po zabezpečenie lepšej výživy a udržateľnejšieho poľnohospodárstva.

Bohužiaľ, neplníme svoje záväzky, a to nielen preto, že pokrok nám prekazil Covid. Z analýzy vyplýva, že ani na základe pokroku dosiahnutého pred narušením pandémiou nebudú potravinové sľuby politikov splnené do roku 2030, ale až o viac ako 80 rokov neskôr, začiatkom prvého desaťročia 22. storočia.

Skutočne, celý svet bude meškať s plnením všetkých svojich hlavných záväzkov. V roku 2023 sme už na polceste k splneniu našich veľkých sľubov, ale nie sme ani zďaleka v polovici. Preto môj think tank, Kodanský konsenzus, spolupracuje s najlepšími svetovými ekonómami na určení najúčinnejších politík na zostávajúci čas. Ak nemôžeme urobiť všetko, mali by sme sa zamerať na najinteligentnejšie riešenia v každej oblasti – vrátane poľnohospodárstva a hladu.

Naši výskumníci sa zaoberali mnohými poľnohospodárskymi politikami, napríklad dotovaním hnojív a zvyšovaním zavlažovania. Všetky tieto opatrenia prinášajú spoločnosti mierne výhody, ale v prepočte na investované euro nie sú ich účinky ohromujúce. Pre ľudstvo však existuje jedna jasná príležitosť: veľké zvýšenie investícií do poľnohospodárskeho výskumu a vývoja.

V chudobnejších krajinách sa na poľnohospodársky výskum a vývoj stále vynakladá výrazne málo prostriedkov. Veľké korporácie, pochopiteľne, najviac míňajú v bohatých krajinách, kde majú veľkofarmári hlboké vrecká. Preto v roku 2015 80 percent celosvetového financovania poľnohospodárskeho výskumu a vývoja smerovalo do bohatých krajín a krajín s vyššími strednými príjmami, zatiaľ čo krajiny s nižšími strednými príjmami dostali len 20 percent a najchudobnejšie krajiny sveta nedostali takmer nič.

Táto nerovnosť investícií pretrváva už viac ako pol storočia. Je to hlavný dôvod, prečo zelená revolúcia nepomohla najchudobnejším krajinám v takej miere ako bohatším. Výnosy obilnín v krajinách s vysokými príjmami sa od roku 1961 do roku 2018 takmer strojnásobili, zatiaľ čo v krajinách s nízkymi príjmami sa zvýšili oveľa menej, a to o 50 percent.

Nevyužitý potenciál je obrovský. Výskum, ktorý tento týždeň zverejnil Kodanský konsenzus, dokazuje, že svet bude musieť každoročne vynaložiť len malú sumu navyše, aby dosiahol obrovský prínos. Odhaduje sa, že dodatočné náklady na výskum a vývoj v tomto desaťročí predstavujú približne 5,5 miliardy dolárov ročne – relatívne malú sumu, dokonca menšiu, ako Američania každoročne minú na zmrzlinu.

Vďaka týmto investíciám sa získajú lepšie osivá a vysoko výnosné plodiny, ktoré sa lepšie vyrovnajú aj so zmenami počasia, ako sú tie, ktoré budú spôsobené zmenou klímy. Vytvorenie väčšej a odolnejšej úrody prinesie poľnohospodárom výhody a produkcia väčšieho množstva potravín pomôže spotrebiteľom vďaka nižším cenám.

Celkový čistý prínos v priebehu nasledujúcich 35 rokov pre poľnohospodárov aj spotrebiteľov predstavuje viac ako 2 bilióny dolárov. Každý vynaložený dolár prináša ohromujúci sociálny prínos 33 dolárov, čo znamená, že ide o veľkolepú investíciu.

Do roku 2050 tieto dodatočné finančné prostriedky zvýšia poľnohospodársku produkciu o 10 percent, znížia ceny potravín o 16 percent a zvýšia príjmy na obyvateľa o 4 percentá. Investície zvýšia HDP v rozvojových krajinách do roku 2030 o 2,2 bilióna dolárov a do roku 2050 o 11,9 bilióna dolárov, čo predstavuje zvýšenie príjmov na obyvateľa do roku 2030 2 percentá a do roku 2050 6 percent. A efektívnejšie poľnohospodárstvo zníži globálne klimatické emisie o viac ako 1 percento.

Poľnohospodársky výskum a vývoj je fenomenálnou investíciou, pretože nielenže zvyšujeme produktivitu agrárnych pracovníkov, ale umožňujeme väčšiemu počtu ľudí byť produktívnymi a inovatívnymi aj v iných odvetviach. Vedie to k tomu, že menej ľudí bude hladovať a náklady na potraviny budú pre všetkých nižšie.

Nemôžeme splniť všetky naše sľuby do roku 2030. Mali by sme však splniť výskum a vývoj v oblasti poľnohospodárstva pre najchudobnejšiu polovicu planéty, pretože je to jedna z najlepších investícií, aké môže ľudstvo urobiť.