Prieskumom verejnej mienky v súčasnosti vládne Peter Pellegrini, preto sa zákonite vynárajú otázky, ako by mohla vyzerať vláda, ktorú by zostavovala jeho strana Hlas.
Najčastejšie sa hovorí o dvoch možnostiach. V prvej vytvorí Pellegrini vládu so Smerom a niekým tretím. Aj keď liberálny sektor straší najmä spojenectvom tejto dvojice s Republikou, reálnejšie sa javí spolupráca týchto dvoch strán s omnoho menej toxickou stranou Sme Rodina. V druhej možnosti má Hlas vytvoriť koalíciu so stranami Progresívne Slovensko a SaS.
Začnime druhým scenárom, pri ktorom sa zdá, že je skôr zbožným želaním istých kruhov ako realitou, keďže mu chýba tá najdôležitejšia vec – percentá. Koalícia Hlas, PS, SaS by mala podľa posledného prieskumu Focusu len 68 poslancov. Podľa prieskumu AKO zas 71 poslancov. Aj keď sa môže zdať, že to nie je málo a do volieb by to mohlo ešte podskočiť nad 75, nie je to veľmi pravdepodobné.
Každá z týchto troch strán má totiž skôr potenciál padať, ako stúpať v prieskumoch verejnej mienky. SaS si za to môže katastrofálnym pôsobením vo vláde a najmä chaosom, ktorý vyvolala pri odvolávaní Hegerovej vlády. Hlas to zas hrá na všetky strany, čím dáva svojim oponentom možnosť útočiť na ňu z každej strany. PS má zas slabého lídra. Navyše, táto strana presadzuje viaceré politické šialenstvá, čo nám progresívci naposledy dosvedčili pri hlasovaní o zákaze používania spaľovacích motorov v EÚ po roku 2035.
Ak by sa chcel Pellegrini po voľbách vyhnúť Ficovi, zdá sa, že nebude mať inú možnosť, ako k PS a SaS pridať ešte jednu stranu. Aj keď paleta strán, ktoré mu ešte ostávajú, je pomerne pestrá, zdá sa, že veľa možností mať nebude. Okolo piatich percent sa totiž držia len strany Republika, OĽaNO, Sme rodina, možno Heger (ak sa v najbližších dňoch rozhýbe) a KDH, ktoré však už dvakrát po sebe skončilo tesne pred bránami parlamentu.
Človek pritom nemusí byť politický analytik, aby mu bolo jasné, že z danej pätice to vyzerá najskôr na stranu Sme rodina.
No tá je zároveň najvhodnejší partner aj pre alternatívu Hlas, Smer plus niekto tretí, keďže Republika by bola pre novú vládu príliš toxická. Ostatní by zas nešli do vlády so Smerom. Aspoň zatiaľ sa tak tvária. Aj tam však vyvstáva problém s tým, že ani tento variant zatiaľ nemá dosť hlasov.
Je tu teoreticky ešte tretia možnosť, no tá sa dnes javí ako najmenej pravdepodobná. Je ňou vytvorenie vlády bez Hlasu, Smeru a Republiky. Teoreticky by sa takáto vláda s tesnou väčšinou 76 hlasov dala zostaviť aj podľa posledného prieskumu agentúry AKO. Ale predpokladať dnes obnovenie bývalej koalície, v ktorej by boli SaS a OĽaNO, sa zdá ako čistá fantasmagória. Takáto koalícia by bola nestabilná a bez budúcnosti. Preto by sme mali ostať skôr pri Pellegrinim. A Kollárovi.
Aj keď podľa posledných vyjadrení lídra Hlasu sa zdá, že on sám by si želal skôr liberálny variant ako obnovenie spojenectva s Ficom, prekvapivým záverom celej situácie môže byť to, že nakoniec o podobe budúcej vlády nebude rozhodovať on, ale Boris Kollár, bez ktorého by sa dala len ťažko zložiť funkčná koalícia. A ktorý by si vyberal z dvoch krajných možností Šimečka – Fico.
A potom je tu ešte štvrtý, patový scenár, o ktorom sa momentálne nehovorí, no vzhľadom na veľkú fragmentáciu politickej scény sa nedá vylúčiť. Ten by mohol nastať, ak by Hlas a Smer potrebovali k vládnutiu ešte dve strany, no tie by nedokázali získať. Pellegrini by zároveň nemal dosť hlasov na koalíciu s liberálnymi stranami. A tie by zas nedokázali kvôli vzťahom Matovič – Sulík ponúknuť vlastnú alternatívu.
Paradoxne, tento scenár by mohol byť pre mnohých konzervatívcov prijateľnejší než zvyšné možnosti: dominancia Smeru s Hlasom alebo dominancia progresívcov.