Rok po ruskej invázii: prinášame prierez najdôležitejších textov o vojne uverejnených v Štandarde

Ničivosť vojny je hrozná vec, ani v jednom texte sme to nepodcenili, vojnu sme odsúdili a odsudzovať ju budeme aj naďalej. O vojne napriek tomu píšeme v Štandarde inak ako ostatné slovenské médiá, vnímame aj jej kontext a s obavami sledujeme možnosť jej eskalácie. Pripravili sme pre vás krátky prehľad niekoľkých textov, ktoré ten rozdiel ukazujú.

Pred vojnou

Ešte predtým, než Rusko rozpútalo na Ukrajine krvavý konflikt, sme uverejnili dva zásadné texty. Prvým je text Jaroslava Danišku, ktorý vo svojom komentári poukazuje na predpoveď Georgea Kennana, amerického diplomata a autora slávneho Dlhého telegramu. Ten v roku 1997, teda presne 25 rokov pred vojnou napísal text s názvom Osudová chyba, kde predpovedal, že ak sa bude NATO rozširovať, tak hrozí vojna s Ruskom:

„…rozširovanie NATO by bolo najosudnejšou chybou americkej politiky v celej ére po studenej vojne. Možno očakávať, že takéto rozhodnutie popudí nacionalistické, protizápadné a militaristické tendencie v ruskej mienke; bude mať nepriaznivý vplyv na vývoj ruskej demokracie; obnoví atmosféru studenej vojny vo vzťahoch medzi Východom a Západom a dotlačí ruskú zahraničnú politiku smerom, ktorý sa nám rozhodne nebude páčiť.“

https://standard.sk/172031/nova-studena-vojna-kennan-mal-pravdu/

Druhým je text Vladimíra Palka napísaný 19. februára, len päť dní pred vojnou. Palko v ňom píše, že vojna je veľmi pravdepodobná a otázkou je, akú bude mať podobu. Zároveň však upozorňuje na to, že ak Rusko skutočne zaútočí, bude to chyba, pričom vojna bude zničujúca pre všetkých:

„Ak dôjde k ruskému vojenskému zásahu, znamená to, že Putin podľahol pokušeniu preventívnej vojny. Už pred mesiacom som na Štandarde napísal tieto slová: „ … teraz už Rusko žiadnemu… priamemu, akútnemu ohrozeniu (ruských bezpečnostných záujmov) nečelí. Preto akýkoľvek ruský násilný akt v tejto chvíli by bol návratom k ‚preventívnej vojne‘, k pojmu, ktorého škodlivosť sme pochopili po americkej invázii do Iraku. A i na to by Rusko doplatilo. A preto také akty bude treba odsúdiť.“

https://standard.sk/170748/vojna-je-uz-pravdepodobna-nevieme-v-akej-forme/

24. február 2022

24. februára, v deň keď začala vojna, sme publikovali dva komentáre. Prvým bol text od Vladimíra Palka, ktorý v ňom konštatuje, že Rusko podľahlo pokušeniu preventívnej vojny, čo charakterizuje ako morálnu katastrofu:

„Rusko nečelilo žiadnemu priamemu, akútnemu bezprostrednému ohrozeniu svojich bezpečnostných záujmov. Preto je útok na Ukrajinu neprijateľný, neospravedlniteľný a treba ho odsúdiť.“

https://standard.sk/172821/putin-podlahol-pokuseniu-preventivnej-vojny/

Druhým textom bol komentár od Jaroslava Danišku, ktorý v ňom poukázal na tri dôsledky vojny. Prvý sa týka Ukrajiny, ktorú sa Rusko snaží viac ako ponížiť. Druhý Ruska, ktorému vojna proti Ukrajine otrávi krv, srdce i hlavu, a tretí vzťahov vo svete, pretože vojna bude viesť k väčšiemu spojenectvu Ruska a Číny:

 „Rusi si z najbližšieho národa urobili najväčšieho nepriateľa. Dôsledky takejto vojny sú ako dôsledky občianskej vojny, trvajú dlhšie a odstraňujú sa nie generáciu či dve, ale storočie alebo dve.

https://standard.sk/173438/tri-znicujuce-dosledky-ruskeho-utoku/

Roly Ruska, USA a NATO

Následne sme priniesli viacero textov, ktoré ukazujú dôvody, prečo Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, a aký podiel majú na tom USA a NATO. Prvý z nich je od Vladimíra Palka, ktorý je reakciou na text Milana Krajniaka, ktorý vo svojom texte vyčítal Palkovi a Daniškovi omyly a nepresnosti pri ich uvažovaní o vojne na Ukrajine. Palko vo svojom článku prináša stručnú históriu krokov USA od skončenia studenej vojny, cez rozširovanie NATO, obsadenie Krymu a pád Minských dohôd až k vojne na Ukrajine a ukazuje, ako viedli k vojne.

„Krajniak sa pýta, ako by sa nám páčilo, keby EÚ a NATO odmietalo v minulosti zobrať nás. Odpovedám, že naše členstvo neznamenalo žiadnu hrozbu vojny. Členstvo Ukrajiny v NATO znamená vojnu, čo bolo experimentálne overené.“

https://standard.sk/258433/historicka-rekapitulacia-vztahov-ameriky-ukrajiny-a-ruska-ako-odpoved-ministrovi-krajniakovi/

Druhým textom je esej od amerického novinára Christophera Caldwella. Ten sa v nej venuje obom spôsobom, akými teoretici vysvetľujú príčiny vojny na Ukrajine. Dôvody, ktoré uvádza Palko, Mearsheimer či Kissinger, nazýva prakticko/naratívne. Dôvody, aké uvádza slovenský mainstream, ktorý na našich stránkach reprezentoval napríklad Milan Krajniak či Roman Joch, ako morálno/psychologické. Caldwell vysvetľuje, že druhý spôsob myslenia je založený na vysvetľovaní osobnosti Vladimíra Putina, čo však vedie k zlému zahraničnopolitickému mysleniu.

Caldwellova esej je obsiahlejšia, ukazuje aj to, ako nové technológie zmenili vojnu, vďaka čomu USA, ako hlavný spojenec Ukrajiny, nemusia obetovať svojich vojakov. Ukazuje, akú úlohu vo vojne zohrali veľké technologické firmy, ako Google, Microsoft či SpaceX. Ukazuje, že sankcie už nie sú považované za zbraň, lebo Rusko sa môže obrátiť na Čínu či Indiu i to, ako sa tým oslabuje úloha USA, ktoré prestávajú byť v oblasti financií akýmsi nezávislým medzinárodným arbitrom.

„Najhoršie na tomto psycho-moralizujúcom prístupe k rusko-ukrajinským záležitostiam je však to, že produkuje zlé zahraničnopolitické myslenie. Vyplýva z neho, že keď raz vysvetlíte Putinovu osobnosť, vojna vlastne nie je o ničom – prinajmenšom o ničom politickom. A ak je vojna o ničom, potom nie je potrebné uvažovať o tom, čo k nej viedlo alebo kam by mohla smerovať.“

https://standard.sk/272540/co-robia-americania-na-ukrajine/

Tretí text je opäť od Vladimíra Palka, ktorý v ňom mapuje históriu Krymu ako jedného z kľúčových faktorov vedúcich nielen k vojne, ale aj mieru. Palko ukazuje, ako sa z Krymu stal jeden zo symbolov ruskej histórie, ako došlo k jeho presunutiu pod ukrajinskú kontrolu, i to, ako viedla politika západu k tomu, že ruskí predstavitelia zmenili svoj názor a Krym sa pre nich stal dôležitejší ako dobré vzťahy s Ukrajinou. A to až tak, že jeho vrátenie Ukrajine v súčasnosti nepodporuje, až na malé výnimky, ani ruská opozícia.

„Problém stojí takto: Áno, Rusko porušilo anexiou Krymu medzinárodné právo. Ale ak sa pozrieme na genézu problému a na dobrodružnú politiku NATO, ktorá porušeniu práva predchádzala, stojí to všetko za svetovú vojnu? Mnohí sa správajú, ako keby to za vojnu stálo.„

https://standard.sk/314831/vojna-o-krym-a-nasa-pochabost/

Posledný text v tejto časti je o tom, že v apríli 2022 bolo možno Rusko s Ukrajinou blízko prímeria. Jeho podstatou malo byť stiahnutie ruských vojakov do pozícii z 23. februára, keď ovládali časť regiónu Donbas a celý Krym. Výmenou za to mala Ukrajina sľúbiť, že sa nebude uchádzať o členstvo v NATO a namiesto toho dostane bezpečnostné záruky od viacerých krajín. Aspoň tak o tom písali na Foreign Affairs a v novinách Ukrajinská pravda. Dohodu však mali zastaviť dve udalosti: objavenie masových hrobov v Buči a návšteva Borisa Johnsona v Kyjeve.

„Podľa Ukrajinskej Pravdy, Johnson prišiel 9. apríla do Kyjeva takmer bez ohlásenia. Zdroje blízke prezidentovi Zelenskému pre denník uviedli, že priniesol dva hlavné odkazy: Po prvé, Putin je vojnový zločinec, s ktorým sa nerokuje, ale treba ho dostať pod tlak. Po druhé, ak je aj Ukrajina pripravená s Putinom podpísať dohody o bezpečnostných zárukách, „tak oni nie sú“.

https://standard.sk/252730/mier-medzi-ruskom-a-ukrajinou-bol-na-dosah-rokovania-podla-ukrajinskych-novin-sabotoval-zapad/

Stav na bojisku

O celej situácii spojenej s vojnou na Ukrajine sa snažíme informovať korektne, informácie sa snažíme očistiť od akejkoľvek propagandy. Preto, keď vyhráva Ukrajina, jasne to pomenujeme, no rovnako jasne pomenujeme aj to, keď sa vojensky darí viac Rusku. Na začiatku konfliktu sme poukazovali na to, že Rusom sa vôbec nedarí tak, ako plánovali, a zaznamenávajú veľké straty. Prečo je tomu tak, ukázal Peter Števkov, ktorý medzi prvými informoval o tom, že Rusi zaznamenávajú veľké straty a, že v samotnom Rusku už pred vojnou existovali hlasy, ktoré takýto výsledok predpokladali.

„Je možné, že by vojensky slabšia Ukrajina dokázala Rusku, ktoré ju napadlo, spôsobiť až také obrovské škody? Viem si predstaviť, že mnohým čitateľom sa tieto čísla nechcú veriť. Diletantstvo ruskej armády je naozaj tak obrovské, že prekvapilo celý svet vrátane autora článku.“

https://standard.sk/178445/putinova-katastrofa-rusi-naozaj-prehravaju-stracaju-asi-100-strojov-denne-a-vieme-to-overit/

Na druhej strane, keď Rusi vyhlásili mobilizáciu a médiá informovali hlavne o jej neúspechoch, Peter Števkov poukázal na to, že dôvodom ruských strát je najmä to, že ich armáda v tom čase disponovala malým počtom vojakov, ktorí boli navyše už veľmi unavení. Avšak mobilizácia, ktorá bola napriek problémom napokon úspešná, môže zastaviť postup Ukrajincov a viesť k ďalšej ruskej ofenzíve.

„Dalo by sa povedať, že Rusi zažili na Ukrajine niekoľko Dunkirkov, ale žiaden Stalingrad.“

https://standard.sk/257644/ruska-armada-nie-je-neschopna-co-stoji-za-jej-ustupom-a-preco-mobilizacia-zmeni-vojnu/

Sledujeme aj to, ako sa o vojne uvažuje v USA, ktoré sú hlavným spojencom Ukrajiny a na ktorých stojí vojenská pomoc nášmu západnému susedovi. Na začiatku vojny a tiež v polovici februára sme preto písali o správe RAND Corporation, čo je think tank, ktorý je sčasti financovaný americkou vládou a ktorý zamestnáva takmer dvetisíc špičkových odborníkov na bezpečnosť a medzinárodne vzťahy. Ten sa vo svojej poslednej správe zaoberal tým, aké sú vyhliadky vojny na Ukrajine a ako ju možno ukončiť. Výsledky sú znepokojivé. Správa totiž konštatuje, že jadrová vojna nie je ani zďaleka zažehnaná, obzvlášť, ak bude konflikt pretrvávať, čo sa v súčasnosti javí ako najpravdepodobnejší scenár. Preto je podľa nej nevyhnutné udržať konflikt v geografických hraniciach Ukrajiny. Správa ďalej konštatuje, že je nepravdepodobné, aby Ukrajina dobyla späť svoje územie a tiež to, že sa nemôžeme spoliehať ani na zmenu mocenských pomerov v Rusku. Ako by mali USA postupovať ďalej? Podľa analytikov RAND Corporation je načase začať premýšľať nad mierovou zmluvou, ktorá by mohla garantovať neutralitu Ukrajiny.

„Analytici priznávajú, že po ničivej ruskej agresii by sa už neutralita Ukrajine prijímala veľmi ťažko. Považujú to však za možný scenár v prípade, že by USA Kyjevu poskytli jasné bezpečnostné záruky proti Rusku. Takáto zmluva by de facto vytvorila medzi Washingtonom a Kyjevom oficiálny spojenecký vzťah. Kremeľ by však na túto eventualitu mohol kývnuť, keby zmluva o bezpečnostných zárukách stanovovala jasné obmedzenia na západnú vojenskú prítomnosť na Ukrajine.„

https://standard.sk/319855/nova-sprava-rand-corporation-dlha-vojna-nie-je-v-zaujme-usa-ukrajina-by-mala-zacat-rokovat-o-mieri/

S rolou USA vo vojne súvisí aj správa investigatívneho novinára a laureáta Pulitzerovej ceny Seymoura Hersha, ktorý tvrdí, že plynovod Nord Stream zničili USA za pomoci Nórska. Podľa Hersha šlo o prísne tajnú akciu CIA, o ktorej nevedeli ani predstavitelia Kongresu. Na uloženie výbušnín vraj bolo využité vojenské námorné cvičenie BALTOPS22. Potrubia boli podľa neho napokon odpálené na diaľku.

„Bol to krásny krycí príbeh,“ pokračoval, „skrytá operácia, v rámci ktorej nasadili odborníkov a zariadenia, ktoré fungovali na skrytý signál. Jedinou chybou bolo rozhodnutie urobiť to,“ dodal Hershov zdroj.

https://standard.sk/317547/nord-stream-znicili-usa-s-pomocou-norov-pise-investigativny-novinar-a-laureat-pulitzerovej-ceny-seymour-hersh/

Väčšina slovenských médií o Hershovej správe buď neinformovala, alebo ju rovno označila za nezmysel. Štandard radšej dal priestor obom stranám. Tak Hershovi, ako aj jeho kritikom. Preto sme uverejnili text Ondřeja Šmigola, ktorý tvrdí, že Nord Stream nemohol byť zničený tak, ako tvrdí americký novinár. Šmigol tvrdí, že nedáva zmysel, aby Biely dom a CIA pripravili tajnú operáciu, do ktorej nezapoja ani Kongres, no všetko povedia Nórom, u ktorých je riziko úniku informácií ešte väčšie. Podľa neho nesedia ani viaceré technické detaily, ako napríklad uloženie výbušnín, ktoré sú od seba príliš ďaleko na to, aby boli umiestnené na potrubia v priebehu jednej akcie, ako to tvrdí Hersh.

„Takže Washington vymyslel právnu kľučku, aby nemusel informovať vlastných zákonodarcov, a čoskoro celú operáciu vyjaví štátu, nad ktorého spravodajským a politickým systémom nemá žiadnu kontrolu.“

https://standard.sk/320283/nord-stream-nemohol-byt-zniceny-tak-ako-tvrdi-hersh/

Túto líniu písania dopĺňajú aj viaceré dobre informované analýzy a reportáže z denníka New York Times. Tieto texty nielen analyzujú svetovú politiku v súvislosti s vojnou, ale aj stav na bojisku a mapujú utrpenie, ktoré sa spája s vojnou.

https://standard.sk/277639/zapadni-spojenci-vnimaju-ukrajinu-ako-testovaci-priestor-pre-nove-zbrane/

https://standard.sk/288576/nadsenie-nahradilo-zufalstvo-reportaz-z-chersonu/

https://standard.sk/296763/zrazu-bojujeme-proti-cine-a-rusku-sucasne/

Sankcie

Neideologicky sme sa snažili informovať aj o sankciách, ktoré mali podľa viacerých médií v krátkom čase zničiť ruskú ekonomiku. Pavol Minárik však poukázal na to, že sankcie nefungujú tak, ako sme si predstavovali. Zo štatistík z Ruska totiž vyplýva, že Rusi ich považujú za zvládnuteľné a namiesto oslabenia Putinovej pozície spôsobujú ešte väčšie nepriateľstvo občanov Ruska voči západu.

„Ak sme teda naozaj niečo dosiahli, tak vystupňovanie nenávisti na oboch stranách. V Rusku sankcie nevyvolávajú odpor proti vláde, ale proti Západu. Nie je to nijako prekvapivé. Ak sú ľudia v Európe ochotní obliekať si dva svetre a platiť vysokú cenu za benzín a naftu, len aby nepodporovali Rusko, prečo by rovnakú ochotu znášať nepohodlie nemali mať aj Rusi?“

https://standard.sk/223193/sankcie-proti-rusku-nefunguju-tak-ako-dufal-zapad-potvrdzuju-to-samotni-rusi/

Naopak, Dag Daniš ukázal, že sankcie v mnohom poškodzujú možno ešte viac Európu ako Rusko, pričom ich zavedenie nespravodlivo ohrozuje samotnú podstatu Európskej únie.

„Ako priznali viacerí ekonómovia – údelom Európanov bude strpieť nedostatok energií, vysokú infláciu, pokles hodnoty príjmov a finančného majetku. A schudobnieť. … Asi netreba pripomínať, že tieto vyhliadky nie sú ani trochu fér. Iste, za vojnu a energetickú krízu nesie zodpovednosť Rusko – vojenskou inváziou na Ukrajinu. No boli to práve západoeurópske krajiny (Nemecko, Francúzsko), ktoré sa konfliktu pokúšali predchádzať.“ 

https://standard.sk/240852/sankcie-sa-otacaju-europskej-unii-hrozi-rozpad-varuju-investori/

Pavol Minárik v súvislosti s ekonomickými dopadmi na Európu ešte doplnil, že v súčasnosti čelíme otázke, či by sme pre zhoršenie situácie v Európe nemali prehodnotiť náš postoj k sankciám a tiež voči vojne. Jeho argument je pritom nielen praktický, ale aj morálny.

„Realizmus neznamená cynizmus. Podmienky spravodlivej vojny vyžadujú – uvádzam podľa Katechizmu katolíckej cirkvi –, aby sa všetky ostatné prostriedky ukázali nepoužiteľné alebo neúčinné, aby existovali seriózne vyhliadky na úspech a aby použitie zbraní nemalo za následok väčšie zlá a neporiadky, ako je zlo, ktoré sa má odstrániť. Tieto podmienky treba posudzovať realisticky. Nie každému zlu možno legitímne odporovať násilím.“

https://standard.sk/175284/sankcie-mozu-poskodit-zapad-viac-ako-rusko/

Na Slovensku

Situácia na Ukrajine viedla k zmenám aj na našej strane hranice. Tu by sme sa mali pozastaviť najmä nad dvoma vecami. Prvou je výrazne negatívny dopad na slobodu médií. Prijaté boli zákony, ktoré umožňovali obmedzovať a v krajnom prípade aj vypnúť niektoré médiá. V krátkom čase sa ukázalo, že tento zákon je veľmi ľahko zneužiteľný, keď úrady vypli portál Hlavné správy. Marián Kuna vtedy napísal, že takto pristupuje k médiám Rusko a nie tá časť Európy, ktorá si ctí slobodu.

„Kontrolná otázka. Predstavte si, že by na výkon cenzúry NBÚ mal zásadný vplyv konkrétny politik, ktorý má povesť šíriteľa závažných dezinformácií. Prečítajte si zákon ešte raz a odpovedzte si na otázku: Neohrozuje tento zákon budúcnosť slobody prejavu na Slovensku?“

https://standard.sk/183231/slovensky-boj-s-dezinformaciami-ma-ruske-crty/

Na druhej strane, vojna na našej strane hranice vyvolala nevídanú vlnu solidarity s utekajúcimi utečencami. To, ako to vyzeralo priamo na hraniciach v prvých dňoch konfliktu, zachytil v piatich reportážach z hraničného priechodu v Ubli Michal Čop.

„…ľudí dojíma nezištná pomoc miestnych dobrovoľníkov. Ich nasadenie ilustruje pani Mária, riaditeľka školy, ktorá mi na otázku, ako to zvláda, odpovedá, že odvčera bola doma jednu hodinu. „Aj to som len plakala, tak som sa radšej vrátila späť,“ dodáva.“

https://standard.sk/173106/scastlivo-znelo-najcastejsie-na-slovensko-ukrajinskej-hranici-v-ubli/

https://standard.sk/173949/reportaz-z-ukrajinskej-hranice-den-2/

https://standard.sk/174618/na-ukrajinskej-hranici-den-3-nedovera-akcni-cesi-a-mnozstvo-pomoci-i-uprimnej-vdaky/

https://standard.sk/175176/nocna-reportaz-z-hranicneho-priechodu-ubla-okrem-matiek-z-detmi-pribuda-africanov/

https://standard.sk/176383/cierni-studenti-uz-nie-su-tema-pribuda-plac-a-smutne-svedectva-z-vychodu-ukrajiny/