SME tvrdí, že Slováci vo veľkom podporujú zavedenie sexuálnej výchovy. Odvoláva sa pritom na manipulatívny prieskum

Denník Sme vo štvrtok informoval o prieskume agentúry NMS Market Research, podľa ktorej je Slovensko viac liberálna ako konzervatívna krajina. Majú to dokazovať výsledky prieskumu: napríklad 67 percent ľudí si myslí, že vzdelávanie v oblasti sexuality by malo byť na školách povinné a 82 percent ľudí si myslí, že umelé prerušenie tehotenstva má byť právom každej ženy žijúcej na Slovensku.

Autor článku to celé dal do súvislosti s politickým dianím a konštatoval, že „nie vždy sa naratívy v politickej aréne zhodujú s názormi väčšinovej spoločnosti. Dôkazom je opakovane predkladaná legislatíva na sprísňovanie interrupcií“. Ďalším príkladom je podľa neho sexuálna výchova, ktorá „stále nie je na Slovenských školách dostatočná“.

V skutočnosti nie je žiadne z vyššie uvedených tvrdení pravdivé, keďže výsledky výskumu sa takto vôbec nedajú interpretovať. Navyše, drvivá väčšina dát z výskumu nemá v podstate žiadnu výpovednú hodnotu.

Nezrozumiteľné a manipulatívne

Autori prieskumu použili veľmi manipulatívne otázky a vyvodili z nich spojenia, ktoré s témami, ktoré chceli skúmať, nemajú takmer nič spoločné. Preto sa zdá, že agentúra prieskum zámerne dizajnovala tak, aby jej ukázal to, čo chce vidieť.

Problém je v prvom rade v tom, ako sú otázky položené. Tie sú buď nezrozumiteľné, alebo sú naschvál nastavené tak, aby zvýhodňovali príklon k liberálnemu stanovisku.

Typickým príkladom nezrozumiteľnej otázky je tá, ktorá sa týka odluky cirkvi od štátu. Respondenti mohli v prieskume uviesť buď, že sú za odluku cirkvi od štátu, alebo, že nie sú za odluku cirkvi od štátu. Čo však táto formulácia znamená? Pýta sa v nej výskumník na finančnú odluku? Ak áno, čo tým myslí? Pýta sa na model cirkevnej dane, alebo asignačný model, alebo na úplné odstrihnutie cirkví od príspevku zo štátu? Alebo sa pýta na to, či by mala cirkev zasahovať do záležitosti štátu alebo zastupovať úrady, ako to bolo v minulosti? Alebo na to, či by mal štát zasahovať do záležitostí cirkví?

Samozrejme, každý respondent si pod pojmom odluka cirkvi od štátu predstavil niečo iné, a tak aj odpovedal. Akurát, že my tým pádom netušíme, čo tým chceli respondenti povedať, a tak môžeme túto otázku rovno škrtnúť ako irelevantnú.

Rovnako pôsobí otázka o migrácii. V nej sa mal respondent rozhodnúť medzi tým, že by sme buď neprijímali žiadnych utečencov, alebo mohol označiť, že utečenci z iných krajín majú na Slovensku miesto a mali by sme ich prijať. Takto však otázka vo verejnom priestore nestojí a nikdy nestála. Otázkou je predsa miera prijímania utečencov a mechanizmy, akými sa má ich príchod regulovať, a nie to, či máme zavrieť hranice a neprijímať vôbec nikoho (Slovensko predsa bežne vybavuje žiadosti o azyl, hoci ich nie je tak veľa ako v západnej Európe). Ak otázku postavíte tak ako agentúra NMS, nezistíte z nej o postoji Slovákov k migrácii absolútne nič.

Otázka, ktorá znevýhodňuje konzervatívcov, sa zas týka rovnakopohlavných manželstiev. V nej sa výskumníci pýtajú na to, či by ľudia žijúci v homosexuálnych zväzkoch mali, alebo nemali mať rovnaké práva ako zvyšok populácie. Takto položená otázka však automaticky vytvára dojem, že ten, kto odpovie „konzervatívne“, vlastne chce diskriminovať homosexuálov a odoberať im práva, čo je, samozrejme, hrubá manipulácia, vďaka ktorej ľudia radšej označia liberálnu možnosť, aj keď v skutočnosti takýto postoj vôbec nemusia zastávať. Paradoxné na celej situácii je, že väčšina respondentov (46 percent k 39) sa aj tak radšej priklonila k názoru, že by sme na Slovensku zväzky osôb rovnakého pohlavia nemali zavádzať.

Ani tu sa však manipulatívnosť výskumníkov nekončí.

Rómovia a alkohol

Tí totiž odpovede v každej z jedenástich viac či menej manipulantových alebo nezrozumiteľných otázok rozdelili na konzervatívne a liberálne a podľa toho potom posudzovali, ku ktorému systému je naša spoločnosť viac naklonená. Ak si vezmeme, ako bola postavená otázka ohľadne utečencov, potom niet divu, že im vyšlo, že naša spoločnosť je liberálna.

Pritom podobných otázok tam bolo viacero. Výskumníci napríklad konzervatívcom priradili výrok, že rómske komunity nepotrebujú špeciálny prístup a nikdy nebudú súčasťou majority Slovenska. Alebo že predaj alkoholu a reklama naň by sa nemali výraznejšie obmedzovať. Ako niekto prišiel na to, že konzervatívci si myslia, že rómske komunity nepotrebujú špeciálny prístup, asi navždy ostane zahalené rúškom tajomstva.

Potraty a sexuálna výchova

No a, samozrejme, v poriadku nie je ani interpretácia výsledkov autorom textu, ktorý vágnu otázku na sexuálnu výchovu či odpoveď na reguláciu potratov spája s politickými témami.

Čo sa týka potratov, tam sú problematické dve veci. Prvou je, že zákony Anny Záborskej a kolektívu okolo nej, ktoré boli predložené v tomto volebnom období, tento nehumánny zákrok (ukončenie života) nijako nezakazovali. Ak sa teda výskumník pýta na to, či má byť umelé prerušenie (nič sa neprerušuje) tehotenstva právom každej ženy, tak sa pýta na niečo úplne iné ako na zákony z pera Anny Záborskej. Otázkou je, prečo potom niekto spája tieto dve témy?

Z toho vyplýva druhý problém. Každý, kto sa tejto oblasti aspoň trochu venuje, vie, že pri prieskumoch je veľmi dôležité, ako je otázka postavená. Ak sa pýtate na právo ženy, je samozrejmé, že ľudia vám povedia, že nechcú obmedzovať práva iných. Úplne iné výsledky by však prieskum priniesol, ak by sa výskumník pýtal na to, či žena môže ukončiť život svojho nenarodeného dieťaťa z akýchkoľvek dôvodov, ako to umožňuje náš zákon. A ešte iné výsledky by vyšli, ak by k tomu bolo napísané, že takým dôvodom je napríklad to, že chce ísť na dovolenku.

Úplne iné výsledky by taktiež priniesol prieskum, ktorý by sa pýtal na práva nenarodeného dieťaťa, prípadne na to, či možno ukončiť život nenarodeného dieťaťa, ktorému už bije srdce, alebo takého, ktoré pociťuje bolesť, čo slovenská legislatíva takisto povoľuje.

Rovnako je to s otázkou o povinnej sexuálnej výchove. Je úplne niečo iné opýtať sa na to, či chceme, aby bola téma sexuality súčasťou učebných osnov a úplne iné opýtať sa na to, či chceme, aby sa deti s touto témou stretávali už vo veku piatich rokov, ako to navrhujú niektoré materiály (kde sa okrem iného píše, že v tomto veku by sme sa mali s deťmi baviť o masturbácii). Alebo, či si myslíme, že je správne, aby škola tlačila deťom do hlavy LGBT ideológiu, čo robia v podstate všetky učebnice k predmetu sexuálna výchova. Alebo keby sme sa opýtali na to, či sú rodičia za takú sexuálnu výchovu, ktorá učí, že masturbácia detí aj viackrát za deň je normálna vec.

Bolo by celkom zaujímavé pozrieť sa na výsledky takýchto prieskumov a na základe nich sa potom baviť napríklad o sexuálnej výchove alebo o potratoch a mnohých ďalších témach.

Ak však niekto v úvode svojho textu lamentuje nad rozdelením spoločnosti a potom to ide dokazovať na vrcholne manipulatívnom prieskume, ktorým sa snaží len o skreslenie reality a zosmiešnenie názorového oponenta, tak nerobí nič iné, len to, že rozdelenie spoločnosti prehlbuje.

A ak to je komerčná agentúra, tak potenciálnym klientom ukazuje len to, že buď je nepoctivá, alebo svojej práci vôbec nerozumie.