Inflácia akciám nepraje

Tak napríklad v eurozóne bola medzimesačná inflácia za január potvrdená na 8,6 percenta, jadrová inflácia bola revidovaná smerom nahor z predbežných 5,2 na 5,3 percenta. Inými slovami: inflácia už veľmi nerastie, ale súčasne rozhodne nebude klesať tak rýchlo, ako sa ešte koncom minulého roka domnievala väčšina špekulantov.

Je to dobre? Je to zle? Povedzme, že to nie je katastrofa z toho pohľadu, že už v rámci celej eurozóny nedochádza k žiadnemu prudkému zvyšovaniu. Ale ak by niekto zatúžil v tejto chvíli investovať napríklad do akcií, veľmi mu to do kariet nehrá.

Toto tvrdenie sa môže zdať v rozpore napríklad s tým, čo budete čítať na mnohých investičných serveroch. Napríklad práve pred niekoľkými dňami ste sa mohli dočítať, že európske banky dosiahli vo štvrtom štvrťroku vysoké zisky, teda po predchádzajúcom poklese cien ich akcií by mali teraz byť ich akcie hotové terno a akciové trhy všeobecne by mali predviesť ďalší sľubný rast. A ja sa pýtam: Na základe akých úvah sa k tomuto tvrdeniu autori dostali?

Ja totiž vidím trochu iné úvahy. A opäť môžeme vyjsť z už spomínanej inflácie. Postačí pár ďalších dnešných čísel. Tak napríklad: priemerná hrubá mzda v Maďarsku sa v decembri medziročne zvýšila o 18,1 percenta, ale reálna mzda, ktorá zohľadňuje vývoj inflácie, klesla o 5,1 percenta. Inak povedané: pre vysokú infláciu Maďari ďalej chudobnejú. To isté platí, ako už niekoľko mesiacov vieme, aj o Čechoch. Ani české mzdy nestačia kompenzovať infláciu, takže Česi tiež chudobnejú.

A do tretice trebárs Slovensko: slovenský harmonizovaný index spotrebiteľských cien v januári medzimesačne vzrástol o 2,8 percenta (odhad trhu predstavoval 2,7 percenta), medziročne potom vzrástol o 15,1 percenta (zatiaľ čo na trhu sa očakával rast o 14,9 percenta). Takže aj na Slovensku inflácia stále rastie, ľudia chudobnejú. A tak by sme mohli ísť štát po štáte.

Zatiaľ však ľudia nechudobnejú príliš rýchlo. Dosiaľ im totiž ešte väčšinou nevypršali fixácie hypoték. A tiež fixácia energií. To ešte len príde. Až potom začnú ľudia chudobnieť ešte rýchlejším tempom.

Koniec inflácie je – ako vidíme – v nedohľadne, a centrálne banky preto budú aj naďalej držať úrokové sadzby vysoko a sťahovať likviditu z obehu. Alebo centrálne banky budú robiť pravý opak toho, čo robili posledných zhruba 14 rokov, keď likviditu, naopak, do obehu púšťali pod tlakom.

A tak sa pýtam: Keď ľudia budú ďalej chudobnieť, keď centrálne banky budú peniaze sťahovať z obehu – kde by sa mala objaviť ona podpora pre ceny akcií? Kvôli čomu, z akého zdroja, z akých peňazí by mali ceny akcií rásť? Mali by akcie nakupovať napríklad banky, ktoré mali na konci roka 2022 rekordné zisky? A viete o tom, že banky boli v uplynulých rokoch donútené nakupovať cenné papiere len preto, že do nich centrálne banky tlačili voľné peniaze? Ony ich nechceli a potrebovali sa ich zbaviť. A že teraz prebieha pravý opak tohto procesu? A že finančné inštitúcie si síce minulý rok vytvorili slušný vankúš, ale ten sa môže čoskoro rozplynúť, pretože ľudia prestanú byť schopní splácať svoje hypotéky?

Toto nie je žiadna teória. Napríklad v Česku objem úverov na bývanie predstavoval na konci minulého roka 2,62 bilióna korún a po dlhoročnom raste zaznamenal vo štvrtom kvartáli pokles o 5,8 miliardy korún.

Takže sa domnievam, že odhady toho, ako sú akcie na dne a teraz predvedú zázračné zrodenie ako fénix z popola, sú len príkladom toho, ako prianie je otcom myšlienky.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.