Krajinu polmesiaca zasiahlo v prvom februárovom týždni ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 stupňa a epicentrom neďaleko hraníc so Sýriou. Okrem množstva obetí na životoch (najnovšie informácie hovoria o 50-tisícoch) spôsobilo veľké materiálne škody. Celá krajina ostala do veľkej miery paralyzovaná a je nútená pristupovať k núdzovým opatreniam vo viacerých oblastiach. Príkladom môžu byť vysoké školy, ktoré by mali do konca letného semestra fungovať v online režime a izby na študentských internátoch by mali byť použité pre obete katastrofy.
Čo je ešte horšie, pred pár dňami zasiahlo oblasť nové zemetrasenie a vylúčené nie sú ani ďalšie otrasy. Turecká ekonomika, ktorá bola už pred februárovými katastrofami ako na hojdačke, by sa v takom prípade mohla zosypať ako domček z kariet.
Hrozivo vysoká inflácia
Problémy tureckého hospodárstva sa prepletajú a vyvažujú s pozitívami. Platí, že mnoho z nich tu bolo už dávno pred živelnou pohromou aj vojnou na Ukrajine. Teraz ich je len lepšie vidieť. Inflácia tam už koncom roku 2021 začala prudko rásť a v minulom roku dosiahla svoj vrchol. Napriek tomu, že Ankara už dlhodobo zaznamenáva vyššiu priemernú infláciu než krajiny v Európe (zhruba 10 až 20 percent), čísla z minulého roku pôsobia hrozivo.
Medziročná inflácia tam dosiahla 24-ročné maximum v októbri uplynulého roka, pričom sa pohybovala nad úrovňou 85 percent. Okrem vonkajších vplyvov to bolo spôsobené aj (mierne povedané) netradičnou monetárnou politikou znižovania úrokových sadzieb. Tento krok má pritom podľa ekonomických teórií a empirických pozorovaní presne opačný efekt na cenovú hladinu v ekonomike.
Už v decembri minulého roka inflácia pomerne prudko klesla. V januári tohto roka bola cenová hladina v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka „už iba“ o 58 percent vyššia. Stojí za tým najmä jeden zásadný faktor. Tento údaj je skreslený vysokou infláciou na prelome rokov 2021 a 2022, keď ceny prudko vystrelili nahor. Svedčí o tom fakt, že v medzimesačnom porovnaní sa v januári spotrebiteľské ceny zvýšili o 6,7 percenta, čo je najviac za posledných deväť mesiacov. Tamojšie ceny tak aj naďalej rastú a prognózy na tento rok nenaznačujú návrat do „tureckého normálu“.
Slabá mena ide ruka v ruke s vyšším exportom
Zakorenenosť tureckej inflácie podčiarkuje aj slabnúca líra, ktorá voči doláru dlhodobo oslabuje. Ešte pred dvoma rokmi dostal turecký obchodník za jednu líru zhruba 0,14 dolára, dnes by si ju vymenil za niečo vyše 5 centov. Slabnúca mena je výhrou pre tamojších exportérov a ťažiť z nej môžu aj zahraniční dovolenkári, pre ktorých bude toto leto dovolenka na tureckej pláži citeľne lacnejšia. Na druhej strane to však zdražuje import tovarov z tých krajín, oproti ktorým líra slabne, a domáci spotrebitelia tým trpia.
Podľa informácií z tureckého ministerstva obchodu sa vývoz z Turecka v roku 2022 zvýšil oproti predchádzajúcemu roku z približne 225 miliárd amerických dolárov asi na 254 miliárd, čo je zhruba 13-percentný nárast.
Na strane importu však nastal ešte vyšší nárast. Zrejme za to čiastočne mohol slabnúci rubeľ, časť zodpovednosti zase niesla monetárna politika, a na vine sa pravdepodobne podieľali aj obavy z vojny a špekulácie. Faktom je, že v roku 2021 doviezli tureckí obchodníci tovar v hodnote približne 271 miliárd dolárov, o rok na to predstavoval import 363 miliárd dolárov.
Z Ruska pritom vzrástli dodávky o vyše 200 percent, zo zhruba 29 miliárd dolárov na takmer 59 miliárd! Päťnásobný nárast zaznamenali dodávky zo Švajčiarska, ktoré vzrástli zo zhruba troch miliárd na 15 miliárd dolárov a významnou položkou bol aj dovoz z Číny. Ten zase vzrástol z približne 32 miliárd na 41 miliárd.
Pre vysoký nárast importu zaznamenala obchodná bilancia krajiny hlboký deficit, ktorý v minulom roku predstavoval zhruba 109 miliárd dolárov. Vzhľadom na to môže byť pravda skôr to, že nie slabá líra ovplyvňovala zahraničný obchod, ale naopak, vysoký dovoz a pravidelné deficity zahraničného obchodu tlačili na domácu menu.
Turkey is the world's export champion. Exports (black) are up 42% from end-2019 to end-2022, a stunning rise. But what good is all of that if credit boom after credit boom pushes imports up massively, driving Turkey ever deeper into current account deficit and Lira devaluation... pic.twitter.com/wqX7NS5VDG
— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) February 21, 2023
Hospodárstvo rástlo a má potenciál aj do budúcna, potrebuje však stabilitu
Tureckému hospodárstvu sa napriek tomu celkom darilo. Podľa januárových odhadov Medzinárodného menového fondu vzrástla tamojšia ekonomika približne o 5 percent, čo je v porovnaní s európskymi štátmi slušné tempo.
Podľa niektorých odborníkov je krajina polmesiaca akousi neriadenou strelou. Má však potenciál. Hlavný ekonóm Inštitútu medzinárodných financií Robin Brooks na margo Turecka poznamenal, že pre hospodársky boom potrebuje najmä stabilitu. „Podmienky na to, aby sa Turecku v globálnej ekonomike darilo – predovšetkým obrovská konkurencieschopnosť vývozu – sú teda veľmi dobré. Potrebná je len makroekonomická stabilita a Turecko bude na vzostupe...“ uviedol ešte v júni 2022.
Krajina polmesiaca však túto stabilitu zatiaľ nemá a po februárovej živelnej pohrome len ťažko dúfať, že ju zrazu nadobudne. Podľa odhadov, ktoré na základe vyjadrení ekonómov priniesla agentúra Reuters, sa bude inflácia v Turecku držať nad hranicou 40 percent. Kompetentní vyčíslili škody, ktoré zemetrasenie spôsobilo. Hospodárske dôsledky katastrofy by mohli v tomto roku spôsobiť stratu až jedného percenta hrubého domáceho produktu krajiny.
Pre starý kontinent je navyše Turecko dôležitým strategickým partnerom, keďže stráži hranice. Pri migračnej kríze si nechalo od EÚ zaplatiť miliardy eur, aby cez ne migrantov nepustilo. Ak by v priebehu rokov nastala z akéhokoľvek dôvodu – dnes ich môže byť naozaj veľa – ďalšia migračná vlna, bude pre Európu lepšie, ak turecké hospodárstvo neostane po pohrome na kolenách.