Ak chce Nemecko naplniť zelené ciele, musí denne inštalovať solárne panely s plochou 43 futbalových ihrísk

Tamojšia vláda síce vyčlenila viac ako 260 miliárd eur na riešenie rizík súčasnej energetickej krízy, ale konečná náprava má byť omnoho nákladnejšia. Agentúra Bloomberg píše, že objem financií potrebných na zabezpečenie nemeckej energetiky v budúcnosti dosiahne do roku 2030 viac ako 1 bilión dolárov (približne 940 miliárd eur).

Náklady, s ktorými agentúra počítala, zahŕňajú investície do modernizácie energetických sietí a predovšetkým do nových kapacít na výrobu energie. Tie sú potrebné vzhľadom na záväzok Berlína, ktorý chce postupne ukončiť prevádzky jadrových a uhoľných elektrární a zároveň sú potrebné pre zvýšený dopyt po elektrických autách a vykurovacích systémoch.

Na dosiahnutie úspechu by bolo nutné každý deň nainštalovať solárne panely pokrývajúce plochu zodpovedajúcu 43 futbalovým ihriskám a 1 600 tepelných čerpadiel. Každý týždeň by navyše bolo potrebné postaviť 27 nových veterných elektrární na pevnine a štyri na mori, odvoláva sa agentúra Bloomberg na zoznam Olafa Scholza, ktorý mal predstaviť počas nedávnej návštevy sídla spoločnosti Volkswagen vo Wolfsburgu.

"Ide o odvážny počin – možno najodvážnejší projekt od obnovy Nemecka po druhej svetovej vojne," uviedol začiatkom mesiaca vicekancelár Robert Habeck, ktorý dohliada na nemeckú politiku v oblasti klímy a energetiky.

Nemecký sieťový regulátor a think tank Agora Energiewende odhaduje, že do roku 2030 bude potrebné nainštalovať približne 250 gigawattov novej kapacity, keďže dopyt po elektrickej energii bude dovtedy približne o tretinu vyšší ako v súčasnosti. To je zhruba také množstvo, aké postačuje na pokrytie súčasného dopytu všetkých domácností v EÚ. Novoinštalované kapacity by mali byť kombináciou obnoviteľných zdrojov energie a plynových elektrární, ktoré by sa jedného dňa mohli prestavať na vodíkový pohon.

Nemecká dilema spočíva v politických plánoch na postupné ukončenie využívania niektorých zdrojov energie bez toho, aby sa jasne stanovila cesta ich nahradenia, píše ďalej Bloomberg. Posledné tri jadrové elektrárne v krajine sa majú zatvoriť do polovice apríla a Nemecko sa teraz snaží odstrihnúť od uhlia do roku 2030, čo sa mu zatiaľ veľmi nedarí. Práve naopak, vinou energetickej krízy spôsobenej výpadkom dodávok plynu z Ruska ho využíva na produkciu elektriny vo väčšom množstve. Svedčí o tom aj fakt, že dovoz uhlia do Nemecka stúpol v ostatnom roku o osem percent.

Podľa Lisy Fischerovej, odborníčky na energetické systémy z think tanku E3G Scholz a Habeck síce ukázali, že existuje politická vôľa presadiť tento prechod, ale potrebujú pomoc súkromného sektora vrátane zabezpečenia ton ocele a iných materiálov potrebných na takýto rozsiahly projekt.

Nemecko navyše musí vyriešiť, ako bude vyrábať elektrinu, keď nebude k dispozícii vietor a slnko. Vládny plán zatiaľ zahŕňa prípravu flotily nových plynových elektrární, ktoré môžu neskôr využívať vodík. Súbežne s tým sa snaží nájsť investorov, ktorí by boli ochotní ísť do takýchto nákladných projektov.

"Za súčasných rámcových podmienok nemožno očakávať dostatočné investície," uviedla Veronika Grimmová, členka nemeckej hospodárskej rady. Nedostatok finančných prostriedkov podľa nej vyplýva z vysokej miery neistoty na energetických trhoch a nejasných predpisov.