Škótska premiérka Nicola Sturgeonová v polovici februára po ôsmich rokoch odstúpila z funkcie. V úrade vytrvala vôbec najdlhšie zo všetkých tamojších lídrov a post zastávala ako vôbec prvá žena.

Sturgeonová sa ocitla pod tlakom po neúspešnej snahe o usporiadanie nového referenda o nezávislosti od Spojeného kráľovstva po tom, čo Veľká Británia vystúpila z Európskej únie.

Pred svojou rezignáciou čelila kritike verejnosti aj v súvislosti s podporou legislatívy na ochranu práv transrodových osôb po tom, čo vyšiel najavo prípad Adama Grahama, ktorý znásilnil dve ženy, avšak po zadržaní sa vyhlásil za ženu a súd ho napokon poslal do ženskej väznice.

Z nej ho po troch dňoch premiestnili do mužského nápravnovýchovného zariadenia, pričom aj Sturgeonová pripustila, že „násilník by nemal byť v ženskej väznici“. Následne sa ukázalo, že podobných prípadov bolo v Škótsku viac. Škótsky zákon podporujúci práva transrodových osôb napokon zablokovala centrálna vláda v Londýne.

Politička svojím rozhodnutím, pochopiteľne, otvorila preteky o vedenie jej Škótskej národnej strany (SNP) a tým pádom vôbec celej krajiny. Hlasovanie sa uskutoční 13. až 27. marca.

Do úvahy pripadajú najmä dvaja

V médiách sa medzitým odštartovala živá debata o tom, kto má v boji o Sturgeonovej náhradníctvo najväčšie šance. Ozrejmime, že o kreslo predsedu strany sa pobije trio Ash Reganová, Humza Yousaf a Kate Forbesová.

Podľa prieskumu na vzorke 1 001 respondentov, ktorí volili stranu v posledných voľbách do škótskeho parlamentu, ktorý uskutočnila komunikačná agentúra The Big Partnership a pred pár dňami zverejnila aj BBC, 28 percent uprednostňuje Kate Forbesovú, pričom 20 percent by svoj hlas odovzdalo Yousafovi a 7 percent Reganovej.

Vzhľadom na toto rozloženie síl je zrejmé, že Škótsko už o niekoľko týždňov zažije pomerne zásadnú zmenu. Potenciálni lídri Forbesová aj Yousaf (Reganová zaostáva až príliš) totiž môžu priniesť zmenu paradigmy, hoci každý v inom ohľade.

Neoblomná konzervatívka

Forbesová je škótskou poslankyňou a zároveň škótskou ministerkou financií. V kontraste s typickou ľavicovou a progresívnou politikou SNP je Forbesová sociálne konzervatívna a v rámci svojej strany jednoznačne vyčnieva.

Kandidátka je tiež oddanou kresťankou patriacou do Slobodnej škótskej cirkvi. Ide o veľmi malú denomináciu, avšak bazírujúcu na tradičných postojoch v otázke sexuálnej morálky. Už v roku 2018 Forbesová povedala, že to, ako sa správame k nenarodeným deťom, je skutočným meradlom pokroku spoločnosti.

Po ohlásení kandidatúry v rozhovore pre BBC uviedla, že za translegislatívu, takzvaný Gender Recognition Act, by nehlasovala. V čase prerokovávania totiž bola na materskej dovolenke.

V ďalšom vyhlásení pre noviny Scotsman pritvrdila a uviedla, že by nehlasovala ani za uzákonenie homosexuálnych manželstiev, pokiaľ by bola v roku 2014, keď sa tento zákon prijímal, v zákonodarnom zbore. Čelila preto vlne kritiky, pričom množstvo poslancov stiahlo svoju podporu pre jej kandidatúru. Forbesová si však za svojím postojom stála.

Len pár hodín nato zas mladá, iba 32-ročná politička doplnila, že podľa jej viery patria deti a sex do manželstva, pričom dodala, že podľa nej je pohlavný styk mimo manželstva „zlý“. Kandidáti pritom zvyknú pred voľbami od postojov tohto druhu ustúpiť.

Nečakajte ale žiadne revolučné zmeny, Kate Forbesová síce nosí krížik a svoje presvedčenie neskrýva, ale ani ho nemieni "vnucovať" iným. Je to kresťanka v postkresťanskej dobe, ktorá "s levmi" bojovať nebude.

Yousaf a konexie na extrémny islam

Väčšiu revolúciu by mohol spustiť Yousaf, ktorý takisto paralelne zastáva funkciu škótskeho poslanca a ministra, v tomto prípade však ovláda rezort zdravotníctva. Yousaf má totiž zjavné väzby na kontroverzné Moslimské bratstvo, ako aj na ďalšie rôzne extrémistické organizácie.

Web European Conservative s odvolaním sa na čerstvý text organizácie Focus on Western Islamism (FWI) totiž upozornil, že keď Yousaf v minulosti pracoval ako osobný poradca bývalého lídra SNP Alexa Salmonda, súčasne viedol Škótsku islamskú nadáciu (SIF), čiastočne financovanú škótskou vládou.

V roku 2010 bola nadáciou Quilliam, strážnym psom proti moslimskému extrémizmu, SIF klasifikovaná ako „islamistická skupina na vstupnej úrovni (prispievajúca) k hrozbe radikalizácie“. Po tejto správe škótske opozičné strany vyzvali na vyšetrenie rozhodnutia SNP financovať nadáciu sumou prevyšujúcou 400-tisíc libier.

Škótska islamská nadácia však nebola jediná, kto finančne ťažil z Yousafovej angažovanosti v exekutíve. V roku 2013 Yousaf ako minister zahraničných vecí škótskej vlády avizoval príspevok 400-tisíc libier Islamskej pomoci, jednej z najväčších moslimských charitatívnych organizácií na svete.

Islamskú pomoc založilo Moslimské bratstvo a niekoľko krajín (vrátane Izraela, Švajčiarska a USA) ju klasifikovalo ako teroristickú skupinu – alebo aspoň jednej takejto skupine pomáhajúcu. Okrem poskytovania finančných prostriedkov organizácii Yousaf tiež prijal, že sa stane ich oficiálnym „mediálnym hovorcom“.

V roku 2008 zas politik priviedol do Edinburghu na stretnutie so škótskym ministrom zahraničných vecí a kultúry troch známych islamistov.

Na stretnutí, ktoré zorganizovala SIF, sa zúčastnil veliteľ Hamasu na úteku Muhammad Sawalha, ktorý sa neskôr dostal do politického úradu tejto teroristickej skupiny, taktiež popredný člen Moslimského bratstva Anas at-Tikrítí a zástupca britskej mimovládnej organizácie Priatelia al-Aksy (FOA) Ismail Patel. Patel v minulosti napríklad vyzýval na zabíjanie cudzoložníkov.

Za zmienku tiež stojí to, že Yousafov bratranec a kolega zo SIF Usáma Saíd je sám notoricky známym islamistom, ktorý tiež kedysi kandidoval do parlamentu za SNP. V roku 2005 Saíd vyzval na zriadenie islamského kalifátu. A v roku 2006 pochválil agenta al-Káidy Anwara al-Awlakího. Nie je jasné, do akej miery Yousaf zdieľa postoje svojho bratranca, hoci faktom je, že obaja sú si blízki.

Progresívny islamizmus

Yousaf, ktorý však v posledných rokoch budí menej kontroverzií a islamský radikalizmus neraz odsúdil, v roku 2012 vyhlásil, že konkrétne podporuje „progresívny politický islam“. V tom istom vlákne na Twitteri uviedol ako príklad „hlavnú islamskú stranu“ v Tunisku.

Čo presne to znamená? Yousaf je zástancom odtrhnutia Škótska a kvitoval aj snahy o druhé referendum o tejto téme. Podporuje manželstvá pre homosexuálov a genderové reformy. Jednou z jeho hlavných politík v čase, keď pôsobil ako minister spravodlivosti, bol zákon o zločinoch z nenávisti. Pre jeho dystopickú povahu ho v tom čase kritizovali mimovládne organizácie aj Katolícka cirkev. V októbri 2020 Yousaf povedal, že výnimka zo zákona o verejnom poriadku z roku 1986, ktorá umožňuje ľuďom používať inak nezákonný jazyk vo svojich domovoch, by mala byť zrušená.