Vysoké ceny energií sa v minulom roku postarali o to, že európsky dopyt po plyne klesol o 13 percent. Stáli za tým najmä núdzové opatrenia vlád, obmedzenie priemyselnej výroby a šetrenie v domácnostiach. Keďže ceny rástli aj mimo Európy, dopyt po rovnakej komodite klesol v Ázii o dve percentá. Samozrejme, pridala tomu aj čínska politika nulovej tolerancie ochorenia COVID-19.

Teraz je takmer isté, že v Číne sa bude dopyt zvyšovať. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by mal v tomto roku vzrásť pomerne výrazne. Hoci presný odhad nie je možný, podľa optimistického scenára by sa dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) do tejto krajiny mohol v roku 2023 zvýšiť až o 35 percent. Zatiaľ však agentúra očakáva zvýšenie približne o desatinu.

Závisieť to bude najmä od toho, ako rýchlo bude tamojšie hospodárstvo po pandemických reštrikciách rásť. Peking však už zrušil prísne obmedzenia, ktoré počas minulého roka obmedzili čínsky dopyt po energiách a pomohli Európe zaobstarať rekordné množstvo skvapalneného plynu z celého sveta (európsky dovoz LNG v minulom roku vzrástol o 63 percent). IEA odhaduje, že v Číne bude nárast dopytu po plyne vyšší, pokiaľ budú jeho ceny naďalej klesať, a ak sa v krajine zotaví hospodárska aktivita. To by vyvolalo ostrú konkurenciu na medzinárodných trhoch a opätovný nárast cien.

Už teraz treba preventívne šetriť

IEA uviedla, že rozdiel medzi najnižším a najvyšším odhadom čistého dovozu LNG do Číny v roku 2023 je 40 miliárd kubických metrov (m³). V prípade hornej hranice rozpätia by dovoz do Číny vzrástol výrazne nad predchádzajúce maximum v roku 2021. Celé toto rozpätie predstavuje približne osem percent odhadovanej európskej spotreby v tomto roku.

"Tento rozsah je väčší ako neistota spojená s potenciálnou stratou všetkých zostávajúcich plynovodných tokov plynu do Európy z Ruska," komentovala údaje IEA.

Zatiaľ sa podľa agentúry očakáva, že celková spotreba plynu v Číne sa v roku 2023 zvýši o takmer sedem percent. Spotreba v Európe v roku 2022 klesla najviac v histórii a v tomto roku sa môže ešte mierne znížiť. Bloomberg však pripomína, že IEA a predstavitelia Európskej únie varovali, že disciplína v spotrebe je pre kontinent naďalej kľúčová vzhľadom na nižšie dodávky z Ruska, ktoré bývalo hlavným dodávateľom.

Neuspokojí Čínu Rusko?

V celej mozaike ostáva nevyriešených ešte viacero vecí. Jednou z nich je to, koľko plynu sa Rusku podarí presmerovať do ázijských krajín. Objemy, ktoré predtým prúdili do Európy, by mohli hypoteticky uspokojiť rast dopytu v Číne. To však zrejme nebude také jednoduché. Najmä kvôli kapacitným obmedzeniam. Čína je pritom jednou z mála neeurópskych krajín, ktoré s Ruskom prepája plynovod.

Moskva začala Pekingu predávať zemný plyn koncom roka 2019 prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri (Power of Siberia). V roku 2021 mu dodala približne 10 miliárd m³ plynu. V uplynulom roku to mohlo byť odhadom približne 15 – 20 miliárd, keďže podľa dostupných informácií sa mal vývoz Gazpromu do Číny cez tento plynovod v prvom polroku 2022 zvýšiť na 7,5 miliardy m³ plynu. V tomto roku to síce môže byť o niečo viac, avšak plnú kapacitu má plynovod dosiahnuť až v roku 2025, tá má predstavovať 38 miliárd kubíkov.

Zostáva ešte možnosť dodávať skvapalnený plyn. To má však takisto svoje obmedzenia, najmä kvôli obmedzenému počtu lodí a terminálom na stlačenie plynu. Aj keď je Rusko v súčasnosti jedným z najväčších hráčov na trhu so skvapalneným plynom (zhruba 7,5-percentný podiel), väčšinu svojho vyťaženého plynu dodávalo pozemnými cestami. Aktuálne kapacity stačia na vývoz necelých 33 miliárd m³ LNG ročne. A aj keď má Kremeľ ambície zvýšiť ich na zhruba 155 miliárd kubických metrov, istý čas to potrvá. Tento cieľ si Moskva stanovila až na rok 2035.