EÚ zakázala dovoz pohonných hmôt po mori začiatkom februára, dva mesiace po zavedení obdobných obmedzení na dodávky ropy. Embargo bolo navyše uvalené spolu s cenovým stropom (60 dolárov za barel) na dodávky ruskej ropy do tretích krajín. Ten musia obchodníci dodržiavať, ak chcú mať prístup k západným službám, ako sú lodná doprava a poistenie.
Agentúra Bloomberg však na základe údajov výskumnej spoločnosti Kpler píše, že napriek tejto kombinácii obmedzení, vyviezli ruskí producenti vo februári v priemere 7,32 miliónov barelov ropy a ropných produktov denne. Dodáva, že tieto čísla sú podobné ako v decembri a len 9 percent pod historickým maximom v januári. Analytik spoločnosti Kpler Viktor Katona ešte doplnil, že februárový pokles je najmä výsledkom nezvyčajne vysokého januárového vývozu. Ten podľa neho súvisel s nepriaznivým decembrovým počasím, kvôli ktorému sa niektoré dodávky uskutočnili až v prvom mesiaci tohto roka.
Tlak na ceny
Napriek takmer nezmenenému objemu vyvezenej ropy príjmy z jej predaja na rovnakej úrovni nezostali. Cena ropy Urals totiž oproti minuloročným rekordom výrazne klesla a pohybuje sa na hranici cenového stropu – 60 dolároch. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) boli decembrové príjmy Ruska z predaja ropy oproti predchádzajúcemu mesiacu o takmer 20 percent nižšie. V decembri pritom Rusi vyviezli približne rovnaký objem ako vo februári a cena ropy bola takisto na podobnej úrovni. V januári boli príjmy oproti decembru o niečo vyššie, medziročne však podľa agentúry klesli o 36 percent.
Natíska sa teda konštatovanie, že cieľ, ktorý sa decembrovými a februárovými sankciami sledoval – obmedziť príjmy Moskvy a zabrániť šokom a rastu cien na trhu s ropou – sa zatiaľ napĺňa.
Treba však vziať do úvahy, že 50 či 60 dolárov za barel nie je nijak výrazne pod dlhodobým priemerom, je to len výrazne menej oproti historickým maximám. Na podobných, ale aj nižších úrovniach ako dnes sa ceny ropy Urals pohybovali aj v rokoch 2015 až 2017 a po začiatku pandémie koronavírusu padli dokonca pod 20 dolárov.
Závislosť od Číny a Indie
Západné obmedzenia však nespôsobili iba pokles cien. Moskva, ktorá po invázii na Ukrajinu zostala bez európskeho trhu, je teraz závislejšou ako kedykoľvek predtým od svojich najväčších odberateľov ropy v Indii a Číne. Bloomberg k tomu dopĺňa, že indickí odberatelia ruskej ropy, ktorí v podstate poskytli Kremľu záchranné lano a dovážajú rekordné objemy, zápasia s čoraz vyššími požiadavkami finančníkov. Tí sa totiž majú obávať porušenia západných sankcií, čo spomaľuje transakcie.
Potreba preukázať, že je ruský dovoz v súlade s limitom, si teraz vyžaduje ďalšie kroky a overovanie oficiálnych faktúr, zmluvných dokumentov a informácií o preprave a poistení – údaje, ktoré sa predtým nevyžadovali, uviedli vedúci pracovníci rafinérií a bánk, na ktorých sa odvoláva agentúra. Podľa Bloombergu by byrokratické problémy mohli znamenať, že rekordné toky do tejto ázijskej krajiny sa aspoň dočasne znížia.
To, že je Moskva od ázijských obrov príliš závislá a potrebuje aj ďalších odberateľov, môže potvrdzovať aj ďalší fakt – správa o ruskom tankeri smerujúcom k pobrežiu africkej Ghany. Podľa agentúry by sa tam malo uskladniť 600-tisíc barelov ropy, ktoré sú zrejme ešte stále na palube lodi. Bloomberg však konštatuje, že africká krajina sama vyváža isté množstvo ropy a v jej blízkosti sa tiež nachádzajú dve regionálne exportné mocnosti – Nigéria a Angola. Väčšie množstvo ruských tankerov smerujúcich do týchto vôd by tak mohlo znamenať iba to, že africké krajiny nakúpia so zľavou ropu z Ruska a tú svoju drahšie predajú. Trebárs aj do Európy.