Zbabraný príbeh štátnej digitálnej meny má katastrofálne následky. A nielen na ekonomiku

CBDC, samozrejme, nie je žiadne krypto, keďže je ukrátené o kľúčovú vlastnosť – decentralizáciu. V praxi nemá žiadnu praktickú výhodu oproti elektronickým transakciám štandardných mien, a tak jedinou skutočnou úlohou takýchto digitálnych mien je vystrnadiť hotovosť z rúk obyvateľov.

Väčšina z týchto projektov sa, našťastie, ďaleko nedostala. Fanfárami ohlásené venezuelské petro skončilo na smiech. No v týchto dňoch sa odohráva príbeh, ktorý príliš na smiech nie je.

Nigéria je šiesta najľudnatejšia krajina sveta s obrovským prírodným bohatstvom. Nanešťastie, podobne ako viaceré iné africké štáty, roky jej podrážajú nohy katastrofálne kroky politikov a vnútorné napätie medzi moslimami a kresťanmi.

Jej obyvatelia sú však pomerne zruční v digitálnych technológiách. Poznáme to nielen na hojnom výskyte nigérijských princov v našich e-mailových schránkach, ale aj na masívnom využívaní kryptomien v krajine. Útek obyvateľov z oficiálnej meny naira ku kryptomenám vystrašil vládu, ktorá aj preto v roku 2021 spustila digitálnu menu eNaira.

Záujem Nigérijčanov o ňu však bol blízky nule. Čo nejde po dobrom… V decembri 2022 spustila tamojšia vláda výmenu bankoviek. Staré 200-, 500- a 1 000-nairové bankovky v krajine mali nahradiť nové. Staré bankovky mali preto obyvatelia vložiť do bánk a vytiahnuť si postupne nové. Alebo ideálne nevytiahnuť a používať miesto hotovosti digitálnu verziu eNaira.

Lenže obyvatelia chcú svoje peniaze držať v ruke. Centrálna banka nestíha tlačiť a rozvážať nové bankovky. Výbery hotovosti boli obmedzené zhruba na tisíc amerických dolárov týždenne. Pred bankomatmi sa začali tvoriť dlhé rady a situácia postupne prerástla do nepokojov. Prezident preto narýchlo prikázal vrátiť 200-nairové bankovky do obehu na dodatočných 60 dní. Nemalé hospodárske škody sa však už stali. A nielen ekonomické. V krajine niekoľko ľudí údajne zomrelo po tom, čo nedokázalo zohnať hotovosť na zaplatenie zdravotných služieb.

Situácia pripomína katastrofálne rozhodnutie indickej vlády z roku 2016. Vtedy tento ázijský obor náhle zakázal 500- a 1000-rupiové bankovky, ktoré tvorili 86 percent obeživa v krajine. Výsledkom bolo niekoľko týždňov absolútneho ekonomického chaosu, ktorý viedol k spomaleniu ekonomického rastu a strate 1,5 milióna pracovných miest. India sa z neho spamätala, no pre Nigériu to môže byť osudová kvapka v už tak dosť kypiacom hrnci.