Tam v roku 2021 učiteľ v mestečku Betley priniesol na hodinu náboženských štúdií karikatúru proroka Mohameda. Miestna moslimská komunita to veľmi nedocenila a učiteľ sa odvtedy ukrýva nevedno kde. Na verejnosti sa neobjavil. Podľa školy, ktorá spustila interné vyšetrovanie, sa však ničoho zlého nedopustil.
Minulý týždeň vypukol podobný škandál v neďalekom Wakefielde. Do tamojšej základnej školy po prehranej stávke priniesol štrnásťročný autistický chlapec výtlačok koránu. Počas dňa sa zrazil s okoloidúcim a korán spadol na zem a pritom sa ľahko poškodil. Niektoré jeho stránky sa trochu zašpinili a predný obal máličko skrútil. Na zverejnených fotografiách však korán vyzerá lepšie ako nejedna kniha vášnivého čitateľa. Po Wakefielde sa však roznieslo, že školáci do koránu kopali, pľuvali naň, a dokonca ho pred moslimskými spolužiakmi roztrhali.
Riaditeľ školy záležitosť preveril a oznámil, že za takmer nepostrehnuteľným poškodením knihy nestojí žiadny „zlý úmysel“. Potom z nejakého dôvodu štyroch žiakov suspendoval. Škola vraj s nimi teraz „bude pracovať, aby zabezpečila, že si uvedomia, prečo boli ich činy neprípustné“. Stalo sa tak po porade s políciou a „komunitnými lídrami“.
Práve „komunitní lídri“ rozdúchali celú kauzu. Napríklad miestny labouristický poslanec Usman Ali tvítoval, že korán bol „znesvätený“, a vyzval políciu, aby prijala „rýchle a vhodné opatrenia na riešenie tejto závažnej situácie“.
Jeho nezávislý kolega Akef Akbar sa pasoval do úlohy mierotvorcu. Vyhlásil, že „rozhodne nikto by sa nemal dopúšťať násilia“. Na svojom facebookovom profile zverejnil video z akéhosi stretnutia miestnej moslimskej komunity. Hovorí na ňom o celom incidente a vyzýva svojich spoluveriacich k pochopeniu a zhovievavosti. Zároveň je však úplne presvedčený, že suspendovaní žiaci sa dopustili nejakého veľkého prehrešku. Boli vraj „oprávnene vylúčení“.
„Občas vášne vzplanú. A niekedy ich dávame najavo nesprávnym spôsobom,“ tvrdí. Po celý čas vedľa neho sedí s pohrebným výrazom matka onoho chlapca, biela Britka má cez hlavu prehodenú šatku, evidentne, aby nepohoršovala osadenstvo. Akbar ju na nahrávke chváli, že prejavila ľútosť. Opisuje tiež, ako musela polícii nahlásiť vyhrážky a hrozby, ktoré chodia jej synovi od ostatných. „K cti jej slúži, že požiadala políciu, aby deti neboli stíhané.“ Spôsob, akým Akbar hovorí, sa hodí skôr na prosbu o zľutovaní nad ťažkým zločincom než nad chlapcom, ktorý si do školy priniesol kúpenú knihu, ktorá potom nedopatrením spadla na zem.
Pri diskusii je aj zástupca miestnej polície, ktorý smutne pokyvuje hlavou. Celé to pôsobí ako situácia, keď miestne orgány úplne rezignovali na výkon akejkoľvek autority a prenechali riešenie moslimským lídrom. Tí sa blahosklonne uzniesli, že tentoraz nebudú požadovať najtvrdšie potrestanie.
Privilegované postavenie yorkshirských moslimov vynikne, ak porovnáme, ako sa politici a úrady správajú k členom náboženských skupín, okolo ktorých nie je potrebné našľapovať po špičkách.
V Škótsku momentálne vládnuca Škótska národná strana hľadá nového lídra, ktorý následne prevezme šéfovanie tamojšej samosprávy. Papierovo je favoritkou Kate Forbesová, mladá, sympatická a schopná ministerka financií Škótska. Je však hlboko veriaca kresťanka. Jej kampaň narazila na silný odpor, keď vyhlásila, že by nehlasovala za homosexuálne manželstvá. Tie sú v Škótsku platné od roku 2014. Forbesová zároveň vyhlásila, že sa nebude usilovať o ich zrušenie. Napriek tomu má teraz svoje miesto na čele Škótska dosť neisté.
V prípade Forbesovej aspoň ide o slobodné rozhodnutie jej strany. Príklad Isabel Vaughanovej-Spruceovej a otca Seana Gougha jasne ukazuje, že štátna moc je ochotná zasiahnuť proti náboženským prejavom, s ktorými nesúhlasí. Vaughanová-Spruceová aj Gough sa v dvoch rozdielnych prípadoch ticho modlili pred potratovou klinikou. Oboch zatkla polícia za údajné porušenie zákona zakazujúceho obťažovanie žien idúcich na potrat.
Nie div, že niektorí komentátori hovoria o návrate protirúhačských zákonov. Len miesto predtým chráneného kresťanstva zaujal islam.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.