Ešte stále je výhodné žiť na dlh. Úrokové sadzby sú totiž nižšie ako inflácia

Možno ale podstatnejší je vývoj takzvanej jadrovej inflácie. Tá je totiž očistená o sezónne vplyvy, vplyv zmien regulovaných cien, vplyv daňových úprav a iné administratívne opatrenia. Oveľa lepšie teda ukazuje na skutočné spontánne pochody v ekonomike s vylúčením vplyvu štátnych rozhodnutí.

A tu už je to väčšia bieda a ten pozitívny kúsok nenájdeme. Jadrová inflácia v eurozóne totiž vzrástla vo februári podľa prvých odhadov medziročne o 5,6 percenta. Na trhu sa čakal rast o 5,3 percenta. A 5,3 percenta bol tiež predošlý rast pri jadrovej inflácii. Inými slovami, jadrová inflácia zrýchľuje. Ešte inak povedané: zrýchľuje inflácia očistená o vplyv štátu a jeho regulatórnych opatrení.

Možno si hovoríte: Ako je toto možné, keď štát robí všetko pre to, aby infláciu skrotil? Napríklad v onej eurozóne predsa dochádza k zvyšovaniu úrokových sadzieb, takže by to malo infláciu krotiť. Lenže to je iba optický efekt navonok.

V realite je totiž menová politika v eurozóne aj naďalej takzvane expanzívna. Dochádza k veľmi rozvážnemu zvyšovaniu úrokových sadzieb, ale súčasne s tým Európska centrálna banka aj naďalej vykupuje najmä juhoeurópske štátne dlhopisy. Takto sa v podstate monetizuje štátny dlh ako azda najhorší možný variant monetárnej expanzie. A okrem toho pokračujú aj deficity verejných financií alebo expanzívna fiškálna politika. To všetko sú jasné faktory pre pokračujúce priživovanie inflácie.

Ak teda pred niekoľkými dňami prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová vyhlásila, že zvyšovanie úrokových sadzieb by "mohlo pretrvávať aj po plánovanom zvýšení o pol (percentuálneho) bodu o dva týždne", nie je to žiadny skutočný protiinflačný boj. O ten by išlo, keby sa úrokové sadzby zvýšili nad úroveň inflácie, a ak by sa úplne zastavila monetizácia štátnych dlhov. Zatiaľ ešte stále platí, že je výhodné žiť na dlh, pretože úrokové sadzby sú nižšie ako inflácia. Je teda stále výhodné mať dlhy.

V tejto súvislosti musím poznamenať, že aktuálne okrem iného práve pre infláciu existuje veľmi málo zdrojov, ktoré by mohli tlačiť hore ceny cenných papierov. Pre infláciu totiž chudobnejú nielen domácnosti a nielen v Európe. Týka sa to aj podnikov, a to dokonca aj v Spojených štátoch, ktoré sú pre ceny akcií globálne najpodstatnejšie. Posledná výsledková sezóna v USA totiž ukázala, ako firmám klesajú pre zvýšenú infláciu zisky. Ziskovosť firiem sa medziročne padla v priemere o 4,7 percenta. A zatiaľ to nevyzerá, že by sa mal pokles ziskovosti akciových spoločností tento rok zastaviť. A pochopiteľne so zhoršovaním ziskovosti by sa tiež malo zhoršovať ocenenie akcií.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.