Na Pochod za mier do Bratislavy prišli tisíce ľudí. Protestovalo sa skôr proti NATO ako proti Rusku

V hlavnom meste Slovenska vyvrcholila v prvý marcový piatok podvečer séria celoštátnych občianskych zhromaždení, ktoré ich protagonisti označovali názvom Slovenský pochod za mier.

Akcie, ktoré sa konali v súvislosti s vojnou na Ukrajine, sa zhruba počas posledného mesiaca uskutočnili vo viacerých mestách vrátane tých najväčších ako Košice, Žilina, Prešov alebo Nitra. Neraz sa na nich zúčastnili stovky ľudí.

Piatkový pochod v Bratislave odštartoval približne o 17:00 hodine na Hodžovom námestí. Tisícky účastníkov (niektoré odhady hovoria o piatich tisícoch) postupne zaplnili prakticky celý priestor pred Prezidentským palácom. Odtiaľ sa neskôr cez Kamenné námestie presunuli na Hviezdoslavovo námestie, kam dav dorazil približne pred 18:00.

Na dodržiavanie verejného poriadku v centre dohliadali desiatky až stovky policajtov či členov antikonfliktného tímu. Dopravný podnik Bratislava (DPB) zas na svojom webe v piatok pred akciou upozornil, že protestné zhromaždenie môže dočasne obmedziť niektoré linky MHD. To sa aj stalo. Muži zákona počas akcie odkláňali autobusy a zastavovali električky.

Martina Karmanová z Referátu komunikácie s verejnosťou bratislavskej mestskej časti Staré Mesto pre Štandard uviedla, že Pochod za mier bol riadne ohlásený, a to fyzickou osobou, ktorú podľa nej v zmysle zákona nemožno identifikovať.

Čo chceli dosiahnuť?

Ľudia na akcii v našej metropole v drvivej väčšine držali slovenské zástavy a v minimálnej miere bolo vidieť vlajky Ruska, ZSSR či ĽSNS. Objavil sa aj transparent s písmenom „Z“, „Stop EÚ a NATO“ či „Nikdy nezdvihnem zbraň proti Rusku“ alebo transparenty s holubicami mieru.

Tisícový dav počas pochodu mestom skandoval najmä heslá ako „Slovensko chce mier“, „chceme mier“ a rôzne iné variácie. Nezazneli však žiadne masové výzvy na ukončenie ruskej agresie proti Ukrajine, ale ráznych odsúdení Severoatlantickej aliancie (NATO) bolo počuť viacero.

Keďže samotní účastníci hlásali, že pochody sa konali bez organizátora a bez pódia, myšlienky zhromaždených nebolo možné jednoznačne uchopiť. Vrátane tej najdôležitejšej – ako presne dosiahnuť mier v susednom štáte. Miestami preto zavládlo na pochode ticho, ľudia vyčkávali a panovali isté rozpaky z toho, čo bude nasledovať.

Aj v reakcii na prejavy účastníkov nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách v nedávnej minulosti možno povedať, že zhromaždenia sa v značnej miere transformovali na antisystémové protesty s rôznymi posolstvami a záujmami.

Predtým protestovali matky

S demonštráciou mali podľa informácií na sociálnych sieťach splynúť účastníčky zhromaždenia Matky za mier, ktoré sa začalo tiež v piatok, ale už o 14:00 hodine, paradoxne pred veľvyslanectvom Ukrajiny, ktorá už rok čelí ruskej vojne vedenej v rozpore s medzinárodným právom.

„Dozrel čas, aby sme my matky rozhodli o budúcnosti našich synov, mužov, bratov. Dozrel čas, aby sme svojím ráznym postojom žiadali mier pre nás všetkých,“ písalo sa na facebookovej stránke podujatia Matky za mier. Túto súvisiacu akciu organizuje niekdajšia členka predsedníctva marginálnej mimoparlamentnej strany Slovenské hnutie obrody (SHO) Katarína Boková.

Ako je to s organizáciou

Napriek plagátovým sľubom o tom, že protesty sa uskutočňovali bez organizátora, realita je o poznanie zložitejšia. Významnú úlohu pri ich koordinovaní mal takzvaný Spolok Archa, pri zrode ktorého stál v roku 2021 aj šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a Vek Tibor Eliot Rostas. Ten však z neho krátko nato vycúval s odvolaním sa na infiltráciu spravodajských služieb.

Dnes sú tvárami tohto spolku aj Iveta Michalíková, bývalá pracovníčka rezortu zahraničných vecí, či neúspešný kandidát na nitrianskeho primátora Erik Blaško, ktorého podporovala Národná koalícia. Blaško vo vlaňajších komunálnych voľbách získal 2,27 percenta hlasov. Práve od neho podľa Michalíkovej prišla počiatočná iniciatíva na organizovanie projektu. Následnú koordináciu malo mať na starosti viacero ľudí.

Protesty a politické (ne)krytie

S protisystémovým charakterom akcií korešpondovala aj ich politická podpora. Na pochodoch totiž priamo v minulosti rečnili, zúčastnili sa na nich alebo ich schvaľovali strany ako ĽSNS, Republika, Smer či SHO. Možno spomenúť, že podujatia podporil aj bývalý prezident Policajného zboru Tibor Gašpar. Účastníkom bratislavskej akcie bol napríklad aj bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin.

„Aj my sme prišli podporiť protest za mier. Slováci už majú tejto vlády plné zuby. Neželajú si vojnu, neželajú si posielanie našich vojakov a zbraní na Ukrajinu. Jediné, čo chceme, je mier a pokoj,“ napísal o podujatí v Nitre pred pár dňami europoslanec a šéf Republiky Milan Uhrík.

Líder opozičného Smeru Robert Fico vo štvrtok na tlačovej konferencii rovnako poďakoval za uskutočňovanie protestov a vyzval na účasť. „Zvrátenosť je v tom, že kto je za mier, je vojnový štváč, kto je za vojnu, je mierový aktivista,“ uviedol v tejto súvislosti. Zároveň vtedy podotkol, že predstavitelia jeho strany budú pasívnymi účastníkmi protestu a apeloval na politických predstaviteľov, aby akciu nezneužívali.

Naopak, proti pochodom dlhodobo vystupovali predstavitelia súčasnej vládnej koalície a poverenej vlády vrátane ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera.

„Jediný človek, ktorého môžeme viniť za to, že na Ukrajine mier nie je, je Vladimir Putin. To on sa z nevyprovokovaných a neospravedlni­teľných dôvodov rozhodol zaútočiť na nášho východného suseda. Výzvy na mier je preto nutné adresovať Vladimirovi Putinovi a v prípade pochodov za mier ruskému veľvyslanectvu,“ skonštatoval Káčer minulý týždeň pre Pravdu.

Trenice so žiakovcami

Akcia v hlavnom meste sa nezaobišla bez roztržiek. Počas nej totiž vznikol verbálny konflikt s menšou skupinou ľudí okolo exposlanca strany SaS Miroslava Žiaka, ktorý usporiadal protiakciu s názvom Pokojné zhromaždenie za naozajstný mier. Tá v podstate kopírovala trasu hlavného pochodu a zúčastnilo sa na nej niekoľko desiatok až stoviek ľudí.

„Pridáme sa k ich pochodu od Prezidentského paláca, kde poďakujeme pani prezidentke za dôstojnú reprezentáciu Slovenska, a následne sa spolu presunieme pred U.S. ambasádu, kde zasa poďakujeme, že podporujú Ukrajinu v ich boji proti okupantom za slobodu,“ sľuboval predtým Žiak na Facebooku.

Nesúhlasnú skupinu s ukrajinskými vlajkami vedenú Žiakom bolo najviac vidieť práve na začiatku podujatia v rohu Hodžovho námestia. Od názorovo odlišnej väčšiny ich chránila bariéra, ktorú svojimi telami vytvorili policajti a ďalej púšťali len novinárov.

Obe skupiny sa prekrikovali a osočovali. Jedni kričali napríklad „Nech žije Putin“ a druhí zas „Putin je chu*lo“. Početnejšia skupina skandovala „My chceme mier“ a oponujúca zas „Sláva Ukrajine! Hrdinom sláva!“. Nechýbali obvinenia z kolaborácie, fašizmu a vulgarizmy na jednej i druhej strane.

Štvrté zhromaždenie

V piatok sa popri troch spomenutých akciách konalo aj ďalšie ohlásené zhromaždenie. Išlo o Pietnu tichú spomienku na unesené a zabité deti v Ukrajine, ktorá sa uskutočnila pred Veľvyslanectvom Ukrajiny v čase obeda od 12:30 do 13:30 hodiny. Udialo sa tak z iniciatívy zoskupenia Mier na Ukrajine stojaceho aj za viacerými väčšími zhromaždeniami podobného druhu. Účastníci spomínali najmä na obete masakra v Buči.

„Mier na Ukrajine dnes neexistuje vinou rozpínavého Ruska. Rusko tam vraždí, znásilňuje a unáša deti. Ukrajina je obeť. A kto presadzuje mier očami agresora, je kolaborant. Takíto kolaboranti dnes organizujú zhromaždenia akože za mier, pričom ide akurát tak o falošný ruský mier,“ písalo sa na facebookovej stránke Mier na Ukrajine tento týždeň.

Slovenskými zhromaždeniami sa medzitým inšpirovali aj v susednom Česku. Prvé zo série sa má uskutočniť v Tábore a Kroměříži prakticky okamžite po skončení akcie v Bratislave v piatok o 18:30. Ako jedno z posledných miest príde na rad aj Praha, a to 1. apríla.

Aj v prípade Česka sa účastníci koordinujú predovšetkým na Telegrame. Českú iniciatívu poháňa skupina Prúd národnej hrdosti s takmer 6-tisíc sledovateľmi na tejto sociálnej sieti.