Rozlúštiť násilie zo strany partnera je podľa Malíkovej niekedy veľmi ťažké. Muži s kontrolujúcimi sklonmi vedia svoje prejavy zabaliť do ,,ružového papiera". ,,Tvária sa, ako sú radi, že ste konečne spolu, že vás vidia. Zabalia to do lásky, starostlivosti a pozornosti,“ opisuje z praxe terapeutka.
Práve málo identifikovateľné formy násilia vníma právnička Barbora Burajová, vedúca manažérka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC), vo svojej koncipientskej praxi za najnáročnejšie. ,,Tieto formy však veľmi vážne ohrozujú zdravie a život ženy. Každodenné prenasledovanie, odprevádzanie z práce do práce, tridsať telefonátov za deň na pracovisku,“ opisuje Burajová.
Násilie nie je jednorazové
Pri násilí páchanom na ženách ide o proces, ktorý sa vyvíja a zhoršuje s časom. Partner postupnými krokmi preberá kontrolu vo vzťahu. ,,Zrazu rozmýšľate o tom, či je v poriadku, keď si niečo oblečiete, lebo vás partner otočí vo dverách a opýta sa vás, či chcete takto ísť von. Začne vo vás vyvolávať pocity viny v súvislosti s tým, čo si myslíte či s akými ľuďmi sa stretávate,“ vysvetľuje riaditeľka poradenského centra.
Násilie môže byť aj sociálne. Napríklad, že žena nemá kľúč od domu, dodáva rakúsky klinický psychológ a psychoterapeut Romeo Bissuti.
Z pohľadu páchateľov objasňuje psychológ, metodik a tréner skupinových programov pre mužov, ktorí sa dopúšťajú násilia v blízkych vzťahoch Róbert Vavro, že sa násilie páchateľov prejavuje na rôznych úrovniach. Podľa jeho slov sa psychické násilie môže vyskytnúť aj bez toho fyzického a môže byť ľahko prehliadané. ,,Takáto agresia je omnoho výraznejšia a spoločensky sa čiastočne viac toleruje. Práve k tomu by sme mali byť citlivejší,“ dodáva.
Môže ísť o nenápadné zhadzujúce poznámky, urážky, vtipy na účet partnerky, neustále spochybňovanie či okresávanie sociálnych kontaktov. Najčastejším javom agresie je na Slovensku psychické násilie, verbálne a slovné útoky, vyhrážanie a zastrašovanie. ,,Veľmi často sa deje násilie bez toho, aby muž na ženu vôbec siahol. Omnoho ťažšie sa to totiž dokazuje,“ objasňuje formy násilia Daša Malíková.
Formy, ktoré si len ťažko dokážeme predstaviť
Podľa tvrdení psychológa Vavra si bežná ľudská predstavivosť veľakrát ani nevie predstaviť, aké alarmujúce situácie sa môžu diať. ,,Niekto vie svojej partnerke alebo manželke neskutočne ublížiť. Vyhráža sa jej s odistenou zbraňou, v spánku ju vie poliať horľavou látkou a zapáliť. Sú to ale extrémne prípady,“ tvrdí.
Definitívnemu odchodu žien z takýchto narušených vzťahov predchádza viacero bodov zlomu, zistila z dlhodobého a hlbšieho skúmania terapeutka Malíková. ,,Žena si povie, že na sebe to ustojí, ale poslednou kvapkou môže byť práve napadnutie detí,“ vysvetľuje. Ďalšími dôvodmi môžu byť získanie zamestnania a finančnej nezávislosti či získanie právneho poradenstva. ,,Zrazu je tam pre ženu nádej,“ dodáva terapeutka.
S pribúdajúcimi technológiami sa však podľa riaditeľky poradenského centra v poslednom období v Bratislavskom kraji často stretávajú s kyberstalkingom. ,,Páchatelia násilia využívajú technológie na monitorovanie žien, ich sledovania a prieniku do ich súkromia,“ tvrdí Malíková.
Fenomény násilia sú rôzne. Psychoterapeut Bissuti zdôrazňuje, že ho môžeme vidieť vo forme každodenného sexizmu, v televíziách a v reklamách. ,,Je dôležité byť si toho vedomý a nezatvárať predtým oči,“ dodáva.
Ochranná funkcia polície a súdu
Podľa terapeutky Malíkovej sa bude ženám a ich deťom dosahovať spravodlivosť a bezpečie veľmi ťažko, kým sa niektoré veci na Slovensku nezmenia. ,,Množstvo ľudí nemá ani základné porozumenie k téme násilia. Aj tí, ktorí vedú inštitúcie a zaoberajú sa týmto problémom, majú množstvo predsudkov a mýtov, nesprávny pohľad," tvrdí Malíková.
Psychológ Vavro má však pocit, že na Slovensku sa polícia už istým spôsobom pohla vpred. Ako dodáva, má viac informácií, jej príslušníci možno prešli vzdelávaním. Pokiaľ ide o rozhodovanie súdov v trestnej alebo poručenskej agende, vidí obrovský priestor na zlepšenie. Často podľa jeho slov chýbajú základné informácie o dynamike násilia a vnútornom dianí v rodine. Považuje za riziko robiť závažné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú rodinný systém, bez týchto znalostí a skúseností.
Malíková pozoruje opakovaný chronický jav v tom, že sa policajné zložky na Slovensku často snažia odhovoriť ženy od nahlásenia násilia. Podľa jej slov namiesto podania trestného oznámenia a skúmania celého prípadu ako komplexného problému dajú žene do ruky oznámenie o spáchaní priestupku a zaoberajú sa iba súčasným fragmentom prípadu. Hoci k násiliu mohlo dochádzať dlhodobo. ,,V štatistikách to môže vyzerať pekne, pretože je veľa prípadov uzavretých, ale v praxi tu máme ženy, ktoré majú pätnásť priestupkov, čo je šialené,“ tvrdí Malíková.
Slovensko oproti iným krajinám
V rámci európskeho kontextu a ,,západnej hemisféry“ sa podľa právničky Barbory Burajovej výskyt násilia na ženách na Slovensku oproti iným európskym štátom alebo krajinám severnej Ameriky v ničom nevymyká. ,,Sme na tom rovnako. Rozdiel je v napomáhaní spoločnosti identifikovať, že je žena ohrozená. S tým súvisí aj to, ako dlho ostáva v násilnom vzťahu. V krajinách, kde sú aktivity prevencie silnejšie a viditeľnejšie, kde je viac prízvukovaný nulový princíp tolerancie k násiliu, ženy vyhľadajú pomoc so svojimi deťmi oveľa skôr,“ uzatvára Burajová.