Deň šiesty: Negatívna optika (+ podcast)

Tak poďme, ale pssst, aby vás nezbadali...

Aby sme mohli spolu pokračovať, potrebujeme sa vrátiť na začiatok

On i ona sedia v kreslách, trochu nervózne, nevediac, čo ich čaká. Očakávajú, že budeme spoločne rozoberať a analyzovať problémy, ktoré ich ťažia. Dúfajú v pozitívny výsledok. Obaja sú upriamení na to, aby ustáli v rozhovore pozície ako tí, ktorí nie sú vinní za stav, v ktorom sa ocitli. Aj napriek snahe o príjemné vystupovanie sú okolo nás prítomné rozmanité pocity. Ostýchavosť hovoriť o takej osobnej téme, ako je partnerský život. Frustrácia z dlhodobej snahy bez výsledku. Sklamanie, že to takto dopadlo a oni sedia s nejakou psychologičkou, ktorá im má dačo poradiť do života. Pocity zlyhania z nenaplnenia sľubov, nerealizovaných snov. Hnev na seba i toho druhého, mnoho emocionálnej bolesti z rán, ktoré obaja utŕžili. Prítomná je aj rezignácia a apatia. 

Rozhovor sa začína. Úvodné predstavenie, opísanie toho, čo sa bude diať a ako bude prebiehať spolupráca. Kladiem prvé otázky. Aby sme sa vedeli spoločne pozrieť na to, čo sa deje v ich vzťahu teraz, potrebujeme vidieť cestu, ktorou sa tam dostali. To nás vedie na začiatok ich vzťahu, k motiváciám byť spolu, dať sa dokopy. Moje prvé otázky rozhovoru smerujú práve tam. Pýtam sa, čo na tom druhom obdivovali, čo ich okúzlilo natoľko, že si povedali: „Toto je človek, s ktorým chcem byť.“ Možno vás toto smerovanie rozhovoru zarazilo tak ako aj ich. „Čo sú to za divné otázky?” preblysne im hlavou. Dôverujúc mojej odbornosti alebo možno zo zdvorilosti voči mne hľadajú odpovede.