Zaujímavejšie než samotný rating, ktorý sa napokon v prípade oboch štátov nezmenil, sú zdôvodňujúce komentáre agentúry. Zvláštnu pozornosť si zaslúži vysvetlenie negatívneho výhľadu, ktoré je výpoveďou o ekonomickej a spoločenskej situácii, ako aj o hospodárskej politike v oboch štátoch.
Dobrá reputácia, ale menej uspokojivá súčasná politika
V prípade Česka je základný rating podporený históriu dôveryhodnej makroekonomickej a menovej politiky a silným inštitucionálnym rámcom. Agentúra Fitch upozorňuje, že HDP na hlavu je v Česku nižšie než v štátoch s rovnakým ratingom, no medzera sa v posledných rokoch zmenšuje.
Zdôvodnenie v prípade Slovenska je odlišné. Pomerne vysoký rating, hoci nižší než u našich západných susedov, je podložený členstvom v Európskej únii a eurozóne, ktoré podporujú „relatívne dôveryhodný“ makroekonomický rámec, konkurencieschopný vývoz a stabilný príliv zahraničných investícií. Negatívom je veľká závislosť na automobilovom priemysle a relatívne vysoká zahraničná zadlženosť.
Pokiaľ ide o negatívny výhľad, v Česku je zdôvodnený najmä problémami spojenými s fiškálnou politikou. Okrem zníženia daní, ktorými české vlády kompenzovali negatívne šoky v nedávnej minulosti, agentúra Fitch upozorňuje aj na strednodobé nerovnováhy spojené s nižším daňovým základom a rastúcimi penzijnými výdavkami.
V prípade Slovenska komentár agentúry Fitch tiež poukazuje na neistotu ohľadne fiškálneho a makroekonomického dôsledku vojny na Ukrajine a energetickej krízy. Zdôrazňuje závislosť Slovenska na ruských energetických zdrojoch a riziká spojené so septembrovými voľbami.
V oboch štátoch agentúra Fitch poukazuje na vysoké rozpočtové deficity. Ten český odhaduje pre rok 2023 na 4 percentá HDP, čo je menej než vládny odhad 4,2 percenta vzhľadom na pozitívnejší odhad hospodárskeho rastu a pokles cien energií. V ďalšom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 3,2 percenta – i to je však významne nad mediánom rovnako klasifikovaných štátov.
Deficit slovenských verejných financií v tomto roku odhaduje Fitch na 5,6 percenta, čo je výrazne optimistickejší odhad, než vládou naplánovaný schodok vo výške 6,5 percenta. Agentúra očakáva oproti plánovanému rozpočtu rýchlejší rast príjmov, upozorňuje však nielen na jednorazové výdavky na zmiernenie dosahov energetickej krízy, ale aj permanentné zvýšenie výdavkov v oblasti platov a transferov vrátane rodinného balíčka (jeho náklady vyčíslila na jedno percento HDP).
Vývoj verejného zadlženia je v prípade Slovenska hodnotený o niečo priaznivejšie ako v Česku. Agentúra Fitch očakáva stabilný vývoj vládneho dlhu a mierny pokles do roku 2024 na 56,5 percenta HDP, čo je blízko mediánu štátov s rovnakým hodnotením. Očakávaná stabilita vládneho dlhu je podporená hospodárskym rastom a stabilnými nákladmi na obsluhu dlhu.
V prípade Česka správa agentúry Fitch, naopak, poukazuje na rastúci verejný dlh, hoci stále pod mediánom štátov s ratingom AA. Do roku 2024 by sa zadlženie vlády malo zvýšiť na 45,6 percenta HDP a o ďalšie dva roky až na 49 percent HDP. Odhadovaný rast zadlženia súvisí s pomalším rastom, rozpočtovými deficitmi a rastúcimi nákladmi na obsluhu dlhu.
Politická situácia ohrozuje dôveryhodnosť Slovenska
Slovensko získalo v komentároch pozitívnejšie hodnotenie aj v oblasti riešenia dôchodkového systému. Zatiaľ čo v prípade Česka poukazuje agentúra Fitch na absenciu potrebných reforiem a neúnosne rastúce náklady v tejto oblasti, Slovensko chváli za nedávno prijaté reformy penzijného systému.
Významnou témou v hodnotení Slovenska je však politická nestabilita. Fitch upozorňuje, že Slovensko čakajú predčasné voľby koncom septembra 2023 po takmer 13 mesiacoch od formálneho rozpadu vládnej koalície. Predĺžené obdobie slabej vlády v kombinácii s veľmi roztrieštenou a polarizovanou politickou scénou podľa agentúry zvyšuje riziká spojené s implementáciou politík vrátane plánu obnovy.
Na základe aktuálnych prieskumov Fitch vidí „nezanedbateľné riziko“, že koalíciu by mohli vytvoriť strany zamerané proti NATO a Európskej únii. To by podľa agentúry viedlo nielen k napätiu s EÚ a ďalšími partnermi, ale mohlo by to ovplyvniť celkovú ekonomickú náladu a investície.
Agentúra Fitch napokon v prípade oboch štátov sumarizuje, aké faktory by mohli viesť k zníženiu úverového ratingu. V prípade Česka medzi ne patrí nedostatočne dôveryhodná fiškálna konsolidácia, ktorá povedie k vyšším deficitom a trvalému rastu zadlženia. Ale tiež pretrvávajúca vysoká inflácia, ktorá by ohrozovala hospodársky rast a konkurencieschopnosť.
Aj úverový rating Slovenska je ohrozený odkladanou fiškálnou konsolidáciou. Tá by mohla prísť ako dôsledok ďalšieho nepriaznivého makroekonomického šoku alebo zavedenia nových rozpočtových výdavkov. Ďalšou hrozbou sú externé efekty vojny na Ukrajine – agentúra Fitch uvádza možnosť zavedenia prídelového systému na energie na budúcu zimu –, ktoré by podkopali rastové vyhliadky. Rizikom je napokon aj horšia vláda, ktorá by oslabila vzťahy s Európskou úniou či poškodila makroekonomickú dôveryhodnosť.
Na porovnanie možno dodať, že ostatné štáty Višehradskej štvorky sú na tom horšie ako Česko a Slovensko. Poľsko má od agentúry Fitch úverový rating na úrovni A-, Maďarsko o stupeň nižšie na úrovni BBB. Hodnotenie Rakúska je, naopak, lepšie, na úrovni AA+.
Hodnotenie ratingových agentúr poskytuje veriteľom dôležitú informáciu o pravdepodobnosti riadneho splatenia dlhov. Zníženie ratingu štátu znižuje atraktivitu jeho dlhopisov a zvyšuje úroky, ktoré štát musí platiť za požičanie peňazí. Lepší rating, naopak, znamená lepšiu dostupnosť pôžičiek a nižšie úroky. Agentúra Fitch patrí medzi veľkú trojku najvýznamnejších úverových ratingových agentúr spoločne s agentúrami Moody’s a S&P Global Ratings.