Villa Lucia ponúka poctivý pokus o situačnú komédiu. Tempo snímky však postupne upadá
Villa Lucia rozpráva príbeh trojice kamarátov, ktorí sa zapletú do nebezpečnej situácie. Dlhoročné priateľstvo má za sebou náročnú históriu do ktorej patrí aj osudová žena. Film je vtipný, akčný a konverzačný. Jeho tvorca, spoluautor scenára a režisér Michal Kollár, o ňom povedal: Villa Lucia je generačná výpoveď mixnutá s elementmi ,zlodejskej‘ komédie.
V tejto vete je zhrnutý aj celý problém filmu. Hoci sa na žánrové snímky kritika pozerá s istým opovrhnutím, je to ťažká práca, ktorá sa nedá oklamať. Situačná komédia musí mať presný rytmus a chirurgické dávkovanie napätia kombinovaného s prekvapením.
Generačná výpoveď je zase postavená na vzťahovej chémii, ktorú musí divák z plátna cítiť. Základom príbehu je priateľstvo troch mužov a ich vzťah k jednej žene. Priateľstvá, ktoré sa začínajú v puberte a pretrvajú, bývajú silné. V tomto príbehu je však jedna z trojice postáv natoľko psychopatická, že sa jej zvyšné dve skutočne a oprávnene boja. Spája ich teda násilie a strach, a nie spoločne strávené formujúce roky, čo celkom s generačnou výpoveďou nekorešponduje.
Film používa dialógy konverzačnej komédie aj v akčných scénach. Ľudia nehovoria dlhé súvetia s hodnotovým obsahom vo chvíľach, keď po nich strieľajú. Takto to nefunguje v realite ani vo filme. Chýba zásadné rozhodnutie, či ide o konverzačnú a vzťahovú alebo akčnú a situačnú komédiu. Spojenie, ktoré nakoniec vzniklo, je rozpačité.
Úvod funguje výborne, krátke sekvencie predstavujúce protagonistov majú humornú pointu. Divák sa začne skutočne tešiť na to, čo ho čaká. Vo chvíli, keď sú hrdinovia uzavretí v priestore vily, tempo upadá a strih prestáva fungovať. Film by potreboval kratšiu metráž – od polovice sa niektoré scény významovo opakujú. Dvojica policajtov svoje vzťahové vzorce zbytočne recykluje, ale aspoň na svoje vyjadrenia používa kratšie vety. Scéne záverečnej naháňačky, ktorá je s efektná a v kontexte slovenského filmu skutočne nevídaná, by strih prospel tiež.

Cyril (Juraj Hrčka), Gorazd (Michal Kubovčík) a Svätopluk (Martin Meľo) robia, čo vedia a ich hereckí predstavitelia tiež, pretože musia balansovať medzi určitým prehrávaním, ktoré k akcii patrí, a subtílnejším psychologickým herectvom, keď rozoberajú minulosť.
Tento film má svoje limity, ale je to poctivý pokus o žáner, za ktorým je ťažká práca. Michal Kollár je filmár s veľkým potenciálom. Pokiaľ majú diváci chodiť do kina na slovenské filmy, komédie sú tým fenoménom, čo ich tam privedie.